SK/Prabhupada 0160 - Krišna protestuje
Conversation at Airport -- October 26, 1973, Bombay
Takže naše hnutie pre vedomie Krišnu je na vzdelávanie ľudí, aby pochopili hodnotu života. Moderný systém vzdelávania a civilizácia je natoľko vyčerpané, že ľudia zabudli na hodnotu života. Všeobecne platí, že v tomto hmotnom svete každý zabúda na hodnotu života, ale ľudská forma života je šanca ako prebudiť význam života. Vo Šrímad-Bhágavatam je uvedené, parābhavas tāvad abodha-jāto yāvan na jijñāsata ātma-tattvam. Tak dlho človek nie je prebudený k vedomiu sebarealizácie, hlúpe živá bytosť, nech robí čokoľvek, je to pre ňu prehra. Táto prehra sa deje v nižších životných druhoch, pretože nemôžu pochopiť, aká je hodnota života. Ich vedomie nie je pokročilé. Ale aj v ľudskej forme života, sa deje taká istá prehra, tak to nie je moc dobrá civilizácia. To je takmer zvieracie civilizácia. Āhāra-nidrā-bhaya-maithunaṁ ca samānyā etat paśubhir narāṇām. Ak sú ľudia zamestnaní iba v štyroch princípoch telesných potrieb - jedenie, spanie, párenie a bránenie - to je aj vo zvieracom živote, takže to nie je veľmi vyspelá civilizácia. Takže naša snaha hnutia pre vedomie Krišnu je vzdelávať ľudí, aby prišli k zodpovednosti ľudského života. To je naša Védska civilizácia. Problém života nie je problém na niekoľko rokov tejto dĺžky života. Skutočným problémom života je, ako vyriešiť kolobeh zrodenia, smrti, starobu a chorobu.
To je pokyn Bhagavad-gíty. Janma-mṛtyu-jarā-vyādhi-duḥkha-doṣānudarśanam (BG 13.9). Ľudia sú zaťažení toľkými problémami života, ale skutočným problémom života je, ako zastaviť zrodenie, smrť, starobu a chorobu. Takže ľudia sú bezcitní. Stali sa tak tupými, že nerozumejú problému života. Dávno, veľmi dávno, keď Viśvāmitra Muni videl Mahārāja Daśaratha, tak sa Mahārāja Daśaratha dopytoval od Viśvāmitra Muniho, aihistaṁ yat taṁ punar janma jayaya: "Môj drahý pane, to pokúšanie sa zvíťaziť nad smrťou, ako sa táto činnosť vykonáva v pokoji? Je tam nejaké vyrušenie? Tak toto je naša Védska civilizácia, ako zvíťaziť nad rodením, smrťou, starobou a chorobou. Ale v modernej dobe neexistuje žiadne také poznanie, ani sa nikto o to nezaujíma. Dokonca aj veľkí, veľkí profesori, oni nevedia čo je po živote. Neveria ani, že existuje život po smrti. Tak toto sa deje v zaslepenej civilizácii. My sa ich snažíme trochu vzdelávať, že zmysel života, špeciálne v ľudskom tele, sa líši od telesných životných potrieb: jedenie, spanie, párenie a bránenie. V Bhagavad-gíte je tiež povedané, manuṣyāṇāṁ sahasreṣu kaścid yatati siddhaye: (BG 7.3) "Z mnoha miliónov osôb, sa jeden môže pokúsiť byť úspešný vo svojom živote." Siddhaye, siddhi. To je siddhi, ako poraziť rodenie, smrť, starobu a chorobu. A manuṣyāṇāṁ sahasreṣu kaścid yatati siddhaye: (BG 7.3) Moderný civilizovaný človek je tak tupý, že nevie, čo je siddhi. Myslí si, že "Ak dostanem nejaké peniaze a jeden bungalov a jedno auto, to je siddhi." To nie je siddhi. Môžete na pár rokov dostať veľmi pekný bungalov, auto, peknú rodinu. Ale v hocijakom momente táto situácia skončí a musíte prijať iné telo. To že neviete. A ani sa nestarajú aby vedeli. Takže oni sa stali tak tupý, i keď sú veľmi pyšní na vzdelanie, pokrok civilizácie. Ale my protestujeme, protestujeme. Ja neprotestujem. Krišna protestuje.
- na māṁ duṣkṛtino mūḍhāḥ
- prapadyante narādhamāḥ
- māyayāpahṛta-jñānā
- āsuraṁ bhāvam āśritāḥ
- (BG 7.15)
Títo darebáci, najnižší ľudského druhu, neustále zamestnaní v hriešnych činnostiach, takéto osoby sa nepripájajú do vedomia Krišnu. "Nie. Existuje toľko vzdelaných MA, PhD." Kršna hovorí, māyayāpahṛta-jñānāḥ. "Zdá sa, že sú veľmi vzdelaní, ale ich skutočné poznanie je ukradnuté májou." Āsuraṁ bhāvam āśritāḥ. Táto ateistická civilizácia je veľmi nebezpečná. Ľudia trpia z tohto dôvodu. Ale oni nie sú veľmi vážny. Preto sú adresovaní Krišnom ako mūḍhāḥ, rascals. Na māṁ duṣkṛtino mūḍhāḥ. Takže sa snažíme trochu, aby sa títo mūḍhovia, mūḍha civilizácia, aby prišli do svetla duchovného života. To je náš pokorný pokus. Ale to už bolo povedané, manuṣyāṇāṁ sahasreṣu: (BG 7.3) "Z mnohých miliónov osôb, iba niektorí môžu porozumieť." Manuṣyāṇāṁ sahasreṣu kaścid yatati siddhaye. Ale to neznamená, že by sme mali prestať. Podobne ako v našej škole, v školských časoch, Sir Asutosh Mukherjee začal vykonávať nejaké vyššie štúdium, postgraduálne študijné kurzy na univerzite. Chodili tam jeden, dvaja študenti, ale aj tak ten predmet sa udržiaval na náklady tisíce rúpií. nebralo sa do úvahy, že tam chodí len jeden, či dvaja študenti. Podobne to hnutie pre vedomie Krišnu, musí ísť ďalej. Nezáleží na tom, že hlúpi ľudia, že to oni nechápu, alebo neprídu na to. Musíme robiť našu propagandu. Veľmi vám ďakujem.