SK/Prabhupada 0185 - Nemali by sme byť rozrušení týmito jemnými interakciami
Lecture on SB 3.26.35-36 -- Bombay, January 12, 1975
Nebuďte zaseknutý v sytéme. Systém je potrebný ak vám pomáha robiť pokrok v realizácií Najvyššieho. Ale ak iba nasledujete systém, ale nerobíte pokrok čo sa týka realizovania Najvyššieho, tak potom podľa Śrīmad-Bhāgavatamu, alebo podľa Védskej verzie, je to iba práca z lásky. Je to... Nemá to hodnotu. Preto Bhágavata hovorí, "To je prvotriedny náboženský systém." Nezáleží na tom, či to voláte hinduizmus, alebo islam, alebo budhizmus. "To náboženstvo,ktoré vám pomáha urobiť pokrok v realizácií Adhokṣaja je prvotriedne náboženstvo. Adhokṣaja ďalšie meno pre Krišnu. Adhokṣaja znamená predmet štúdia, ktorý nemôžete chápať iba prostredníctvom mentálnej špekulácie, alebo empirickým štúdiom, cvičením empirického poznania. To sa volá Adhokṣaja. Adhah-kṛtaṁ akṣajam jñānaṁ yatra. Takže adhok... My musíme pristúpiť k tomuto Adhokšaja. Existujú rôzne úrovne poznania: pratyakṣa, parokṣa, aparokṣa, adhokṣaja, aprākṛta. Takže my sa musíme isť za aprākṛta, transcendentálne, nad hmotnou prírodou. Adhokṣaja je veľmi blízko k poznaniu nižšej úrovne, pratyakṣa, parokṣāparokṣa. Oni sú v kaniṣṭha-adhikāra.
- arcāyām eva haraye
- pūjāṁ yaḥ śraddhayehate
- na tad-bhakteṣu cānyeṣu
- sa bhaktaḥ prākṛtaḥ smṛtaḥ
- (SB 11.2.47)
Takže prākṛta úroveň je pratyakṣa poznanie, priame naslúchanie, a poznanie prijaté od paramoari. Pratyakṣa, parokṣa, then aparokṣa, seberealizácia, a potom adhokṣaja, aprākṛta. Takže Krišna vedomie je aprākṛta poznanie. Je to najvyššia úroveň poznania Krišnu, aprākṛta poznanie. Takže, tak dlho ako sme na adhokṣaja poznaní, to sú regulatívne princípy. Musíme striktne nasledovať regulatívne princípy. A aprākṛta poznanie je pre paramahaṁsa. Tam je... To sa volá rāga-bhakti. Na tejto úrovni, pratyakṣa, parokṣa, tie sa volajú viddhi-bhakti. Ale bez viddhi-bhakti nemôžete dosiahnuť úroveň rágabhakti, i keď to je naším cieľom. Rāgānugā, rāga-bhakti sa vykonáva nasledovaním krokov oddaných z Vrindávanu. To sa volá rāga-bhakti. Krišnových osobných spoločníkov. Nie byť priamo Krišnovým spoločníkom, ale nasledovať kroky Krišnových večných služébníkov, my môžeme prísť na úroveň rāga-bhakti. To sa volá parā-bhakti. Toto parā-bhakti je potrebné.
- brahma-bhūtaḥ prasannātmā
- na śocati na kāṅkṣati
- samaḥ sarveṣu bhūteṣu
- mad-bhaktiṁ labhate parām
- (BG 18.54)
Takže toto Krišna vedomé hnutie sa postupne vyvíja na úroveň rāga-bhakti, alebo parā-bhakti. Potom je život úspešný. Týmto spôsobom by sme nemali byť rozrušený týmito interakciami. Ako to tu stojí, mṛdutvaṁ kaṭhinatvaṁ ca śaityam uṣṇatvam eva ca. My sme rozrušený týmito vecami. Predpokladajme. že ležíme na zemi. To je kaṭhinatvam: Je to veľmi tvrdé. Ale ak si dáme vankúš, alebo pekný matrac, to je mṛdutvam. Podobne, śītoṣṇa. Voda, niekedy to je veľmi mrazivé, chladné, a niekedy je to horúce. Voda je tak isto; podľa zmien jemných dejov v rôznej pozícií, v rôznom stave. A je zdrojom bolesti a radosti pri dotknutí sa kože. Dotykom kože. Takže ak rozumieme naplno ,že "Ja niesom toto telo," že potrebujem realizáciu, ātmānubhūti.
Čím viac sa staneme pokročilmi v duchovnom vedomí, tím viac budeme umiestnení v ātma-stha. To sa volá sthita-prajña. Potom by sme nemali byť vyrušený, A mali by sme praktizovať aby sme neboli rozrušení týmito podmienenými a alebo jemnými premenami. Mali by sme. Pretože my nepatríme, ako duša, ahaṁ brahmāsmi, Ja nepatrím sem do tohto hmotného zriadenia, ale ja som si na to zvykol, takže praktizovaním som sa dostal na duchovnú úroveň. A počas praxe si to vyžaduje toleranciu. To sa volá bhajana, sādhana, alebo tapasya, odriekanie, pokánie, tolerancia. Veci ktorými nie sme, ale nejako sme sa stotožnli s takými hmotnými vecami, a praktizovať opäť, prísť na duchovnú úroveň, taká tolerancia sa volá tapasya. To je význam tapasye. Tapaḥ znamená bolesť, dobrovoľne prijať nejakú bolesť.