SK/Prabhupada 0291 - Neprajem si byť podriadený, neprajem si pokloniť sa - toto je vaša choroba



Lecture -- Seattle, September 30, 1968

Prabhupāda: Áno?

Mladík: Môžete mi vysvetliť ešte raz to odovzdanie sa?

Tamāla Krišna: Vysvetliť ešte raz odovzdanie sa.

Prabhupāda: Odovzdanosť sa, to je jednoduché. Vy ste podriadení. Vy nechápete, čo je podriadenosť? Je to veľmi ťažké? Nie ste niekým podriaďený?

Mladík: No, áno, myslím, že by ste mohli povedať, že som bol.

Prabhupāda: Áno. Musíte. Všetci. Všetci musia byť podriadený, v podriadenosti.

Mladý muž: To znamená, že v duchovnom slova zmysle sa necítim podriadený ...

Prabhupāda: V prvom rade pochopte čo je duchovný život, a potom ... V duchovnom zmysle ste tiež podriadení pretože vaša povaha je byť podriadení. Duchovné, čo myslíte tým, duchovné a materiálne?

Mladík: No, tak ako moje telo je na určitom mieste a čase a všetky tieto (nejasný) Keď budem mať prácu, tak som podriadený môjmu šéfovi, ale skutočná, moja úplná bytosť, moja skutočná bytosť, moja vnútorná bytosť nie je ... Nemyslím si, že som podriadený môjmu šéfovi. Myslím si, že by sme boli viac či menej rovnocenní. V dočasnom zmysle ...

Prabhupāda: Áno. Toto vedomie je veľmi pekné, že sa cítite nespokojný byť podriadený svojmu šéfovi. Nie je to tak?

Mladík: Nie, to nie je správne.

Prabhupāda: Tak potom?

Mladík: Ja nie obzvlášť ...

Prabhupāda: Hocikto.

Mladík: Ja si nemyslím, že ... Keď už hovoríme o tomto konkrétnom incidente, to nie je nevyhnutne pravda, že som bol závistlivý voči tomu chlapíkovi, pretože bol nado mnou. Ale ja len jednoducho cítim, že ako bytosti sme si viac či menej všetci rovní. Myslím, viete, že je to tak trochu filozofia, ktorú mám. Nemám pocit, že sa musím niekomu klaňať, a nemám pocit, že by sa mal niekto klaňať mne.

Prabhupāda: Prečo? Prečo? Prečo sa neklaniaš? Prečo?

Mladík: Pretože nemám pocit, že by som mu niečo dlhoval, alebo, že on dlhuje niečo mne.

Prabhupāda: Tak to je choroba. My sme nútení klaňať sa, a myslíme si, že "Mne sa nepáči klaňať sa." Toto je choroba.

Mladík: On ma nenútil klaňať sa.

Prabhupāda: Áno.

Mladík: On ma nenútil robiť čokoľvek. Som len trochu tam a je to trochu tam.

Prabhupāda: Nie. Iba sa snažte pochopiť. Toto je veľmi pekná otázka.. Hovoríte, že "Ja sa nechcem klaňať." Nie je to tak?

Mladík: To je v podstate pravda, áno.

Prabhupāda: Áno. Prečo?

Mladík: Pretože nemám pocit, že som horší ako ...

Prabhupāda: Tak to je choroba. Diagnostikoval ste svoje vlastné ochorenie. To je choroba materializmu. Všetci si myslia, že "ja chcem byť pánom, ja sa nechcem klaňať." Všetci si myslia, nielen vy. Len sa snažte, nechajte ma to dokončiť. To je ochorenie, materiálne ochorenie. V prvom rade sa snažte pochopiť. To nie je vaša choroba, alebo moja choroba. Toto je choroba každého z nás, to, že: "Prečo sa mám klaňať? Prečo sa mám stať podriadeným? " Ale príroda núti, aby som sa stal podriadeným. A kto sa chce stretnúť so smrťou? Prečo ľudia umierajú? Môžete na to odpovedať?

Mladík: Prečo ľudia zomierajú?

Prabhupāda: Áno. Nikto nechce zomrieť.

Mladík: Myslel som, že je to biologické...

Prabhupāda: Len sa snažte pochopiť. Kto je tu ... To znamená biologickú silu. Vy ste podriadení biológii. Tak prečo hovoríte, že ste nezávislí?

Mladík: No, mám pocit, že som...

Prabhupāda: To cítite nesprávne. To je môj bod. To je vaša choroba.

Mladík: Cítim sa osamelý?

Prabhupāda: Áno, nesprávne.

Mladý muž: Nesprávne?

Prabhupāda: Áno. Vy ste podriadení. Musíte sa pokloniť. Keď je tam smrť, tak nemôžete povedať, "Oh, ja sa ti nepodriadím." Preto ste podriadený.

Mladík: Som podriadený Bohu, áno.

Prabhupāda: Nie, nie, nie ... Zabudnite na Boha. Práve teraz hovoríme o zdravom rozume.

Mladík: Krišna ... ja nie ...

Prabhupāda: Nie. Nehovor o Krišnovi. To je veľmi ďaleko. Proste sa snažte pochopiť, že nechcete zomrieť, prečo ste nútení umrieť?

Mladík: Prečo som nútený umrieť?

Prabhupāda: Áno. Pretože ste podriadený.

Mladík: Och, áno.

Prabhupāda: Áno. Potom pochopite svoju postavenie, že ste podriadený. Nemôžete vyhlásiť, že "Som voľný, ja nie som podriadený." Ak si želáte, že "Ja nechcem byť podriadení, nechcem sa klaňať," to je vaša choroba.

Mladík: Čo chcete, aby som ... Čo ...

Prabhupāda: No, v prvom rade snažte pochopiť vašu chorobu. Potom vám predpíšeme liek.

Mladík: Cítim nesprávne, oukej, ale komu sa mám, alebo čomu ... Čomu presne sa mám klaňať , myslím tým ...

Prabhupāda: Klaniate sa všetkým. Klaniate sa smrti, klaniate sa chorobe, klaniate sa starobe. Klaniate sa toľkým veciam. Vy ste prinútený. A stále si myslíte, že "Nemôžem sa klaňať, ja to nemám rád." Pretože hovoríte: "Nepáči sa mi to," a preto ste prinútení. Musíte sa skloniť. Prečo zabúdate an svoje postavenie? To je naša choroba. Preto je ďalším procesom je to, že "Som nútený sa klaňať." Teraz musíme zistiť, "Kde budem šťastný dokonca aj keď sa budem klaňať?" To je Kršna. Váš klaňanie sa nezastavý pretože vy ste na to predurčený. Ale ak sa klaniate Krišnovi a Kṛṣṇovmu zástupcovi, tak budete šťastný. Vyskúšajte to. Musíte sa skloniť. Ak sa neklaniate Krišnovi a Jeho zástupcovi, potom budete nútení skloniť sa pred niečim iným, māyā. To je vaše postavenie. Nemôžete byť voľný v každom okamihu. Ale budete sa cítiť... ... Rovnako ako dieťa sa klania dvadsať štyri hodín svojím rodičom. Ono je šťastné. Ono je šťastné. Matka hovorí: "Moje drahé dieťa, prosím, poď dole, sadni si tu dole." "Áno." Ono je šťastné. Toto je povaha.. Jednoducho musíte hľadať, kde sa musíte klaňať, to je všetko. To je Kršna. Nemôžete zastaviť klaňanie sa, ale musíte vidieť kde sa máte skloniť. To je všetko. Ak si myslíte, že "Nebudem sa klaňať nikomu. Som nezávislý," potom trpíte. Jednoducho budete musieť hľadať správne miesto, kde sa máte skloniť. To je všetko. Dobre. Spievajte.