SK/Prabhupada 0302 - Ľudia nemajú sklon sa odovzdať
Lecture -- Seattle, October 2, 1968
Prabhupāda: Takže my čítame Učenie Pána Čaitanyu. My sme začali na našom poslednom stretnutí a mali by sme to znovu čítať. Budete čítať? Áno.
Tamāla Kṛṣṇa: Strana dvadsať deväť, ale kde ste skončili čítanie?
Prabhupāda: Čítajte od hocikadiaľ, to je celé. Áno.
Tamāla Kṛṣṇa: Dobre. "V Bhagavad Gíte sme informovaní, že individuálna bytosť je duša. Ona nie je hmota. Preto ako duša je nedeliteľnou súčasťou Najvyššej Duše, Absolútnej Pravdy, Osobnosti Božstva. My sa tiež učíme, že to je povinnosť duše odovzdať sa, lebo iba takto môže byť šťastná. Posledný pokyn Bhagavad Gíty je, že duša sa odovzdá okamžite, Najvyššej Duši, Krišnovi a týmto spôsobom realizuje šťastie. Tu taktiež Pán Čaitanya odpovedá na otázku Sanātany, opakuje tú istú pravdu, ale bez toho, že mu dáva informáciu o duši, ktorá je už popísaná v Bhagavad Gíte."
Prabhupáda: Áno. Ide o to, že to, čo je prirodzené postavenie duše, to sa veľmi podrobne diskutuje v Śrīmad Bhagavad-gīte. Teraz posledný pokyn v Bhagavad-Gíte, ako hovorí Kršna, sarva-dharmān parityajya mām ekaṁ śaraṇaṁ vraja (BG 18.66). On oboznámil Arjunu so všetkými druhmi jógového systému, všetkými druhmi náboženského ritualistického procesu a filozofickej špekulácie, prirodzenom postavením tohto tela, prirodzenom postavení duše. Všetko to popísal v Bhagavad Gíte. A nakoniec Arjuna hovorí: "Môj milý Arjuna, pretože si môj veľmi intímny a milý priateľovi, preto rozprávam najdôvernejšiu časť Védskeho poznania." A čo to je? "Proste sa Mi odovzdaj." To je všetko. Ľudia nie sú ochotní odovzdať; preto sa musia naučiť toľko vecí. Rovnako ako dieťa, ono má proste pocit odovzdania sa rodičom, je šťastné. Nie je potreba učiť filozofiu, ako žiť veľmi šťastne. Dieťa je úplne závislé na starostlivosti rodičov, a je šťastné. Jednoduchá filozofia. Ale pretože máme pokrok civilizácie, v poznaní, preto chceme chápať tejto jednoduchej filozofii tak mnoho žonglujúcimi slovami. To je celé. Tak ak sa chcete učiť žonglovať so slovami, tak potom Krišna vedomé hnutie nezaostáva. Máme zväzky kníh filozofie. Ale ak prijmete tento jednoduchý proces, ktorý musíme ... Boh je veľký a my sme neoddeliteľnou súčasťou; teda mojou povinnosťou je slúžiť a odovzdať sa Bohu. To je všetko. Takže Čaitanya Mahaprabhu bez diskutovania celého prirodzeného postavenia, filozofie, poznania, a mnoho ďalších vecí, systém jogy, On okamžite začína, že prirodzené postavenie živej bytosti je slúžiť najvyššiemu celku. To je ... To je začiatok vyučovania Čaitanju Maháprabhua. To znamená, že ak učenie Bhagavad-gíty skončilo, Čaitanya Mahaprabhu začína od tejto pozície.
Áno. Choďte ďalej.
Tamāla Krišna: "On začne od bodu, kde Krišna ukončil svoje inštrukcie. Je to prijaté veľkými oddanými, že Pán Čaitanya je Krišna Samotný, a v bode kde skončil svoje učenie v Bhagavad Gíte, On teraz začína učenie pre Sanātanu. Pán povedal Sanātanovi, "Vaše prirodzené postavenie je to, že ste čistá žijúca duša. Toto hmotné telo nie je indentita pravého ja, ani vaša myseľ nie je vaša pravá indentita, ani vaša inteligencia, ani falošné ego nie je skutočná identita vlastného ja. Vaša identita je to, že ste večný služobník Najvyššieho Pána Krišnu."
Prabhupáda: Teraz je tu niekoľko dôležitých bodov, ktoré v našej sebarealizácii, tý, ktorí sú hrubo na hmotnej úrovni, oni si myslia, že toto telo, "ja som toto telo". Ja som toto telo, znamená zmysly. Preto moja spokojnosť znamená uspokojenie zmyslov - zmyslový pôžitok. To je najhrubšia forma sebarealizácie. Toto telo je tiež vlastné ja. Telo je vlastné ja, myseľ je vlastné ja, a duša je tiež vlastné ja. Vlastné ja, synonymum. Telo a myseľ a duša, obidve sú... Všetky tri sa volajú vlastné ja. A teraz v najhrubšej úrovni nášho života si myslíme že telo je vlastné ja. A v jemnejšej fáze si myslíme, že myseľ a inteligencia je vlastné ja.. Ale v skutočnosti, vlastné ja je nad týmto telom,nad touto mysľou, nad touto inteligenciou. To je to postavenie. Tý čo sú hrubo na telesnom koncepte seberealizácie, oni sú materialisti. A tý čo sú na koncepte mysle a inteligencie, oni sú filozofi a básnici. Oni filzofujú, alebo nám dávajú nejakú myšlienku v poézii, ale ich koncepcia je nesprávna. Keď prídete do bodu duchovnej úrovne, tak to sa volá oddaná služba. To je vysvetlené Čaitanya Maháprabhuom.