SK/Prabhupada 0312 - Človek je rozumné zviera



Morning Walk -- April 1, 1975, Mayapur

Prabhupāda: Teraz, aspoň pre mňa, toto Krišna vedomé hnutie už viac nie je iba teoretické. Je praktické. Môžem vyriešiť všetky problémy.

Puṣṭa Kṛṣṇa: Ľudia nechcú prijať žiadne odriekanie, i keď.

Prabhupāda: Hm?

Puṣṭa Kṛṣṇa: Ľudia nechcú prijať žiadne odriekanie.

Prabhupāda: Tak potom musíte trpieť nejakou chorobou. Ak ste chorý, tak sa ma musíte podrobiť... Aké je toto odriekanie? Aké je toto odriekanie?

Puṣṭa Kṛṣṇa: Ak nepríjmu medicínu, tak potom sa nemôžu vyliečiť.

Prabhupāda: Oni musia trpieť. Človek, on je chorý a nechce medicínu, tak potom kde je...? On musí trpieť. Kde je liečba?

Pañcadraviḍa: Oni hovoria, že my sme tí čo sú chorý.

Prabhupāda: Eh?

Pañcadraviḍa: Oni, že my sme tí ktorí sú chorí. Oni hovoria, že každý z nás je chorí, a nie oni.

Prabhupāda: Áno. Hluchý človek si myslí, že aj ostatný sú hluchí. To znamená, že oni ne sú ani ľudské bytosti. Zvieratá. Oni neprídu na to, že "Či už my sme chorí, aleno či vy ste chorí. Sadnime si a porozprávajme sa." Je to tak, oni nie sú pripravení. Potom? Čo môžeme robiť so zvieratami?

Pañcadraviḍa: Oni hovoria, že sme staromódni. Oni sa už o nás nechcú zaujímať.

Prabhupāda: Tak potom prečo sa staráte o problémy? Prečo sa potom staráte o spoločenské problémy? Vy sa staráte, ale nemôžete nájsť riešenie. Po celom svete, noviny sú plné, jednoducho búchanie.

Viṣṇujana: Śrīla Prabhupāda, môžu byť rozumní? Ak sú nerozumní, existuje nejaký spôsob ako ich spraviť...

Prabhupāda: Oni sú rozumní. Človek, každá ľudská bytosť je rozumná. Je povedané, "Človek je racionálne zviera." Takže keď tam chýba racionalita, to znamená že ešte stále sú to zvieratá.

Pañcadraviḍa: Dobre, čo sa dá spraviť so zvieratami?

Prabhupāda: To je... Jedno to veľmi jednoduchá pravda. Ja som len toto telo. Hľadám šťastie. Tak prečo hľadám šťastie? Ak budete jednoducho diskutovať o tomto, tak potom nájdete človeka, ktorý je rozumný. Prečo hľadám šťastie? Aká je odpoveď? Faktom je, že každý hľadá šťastie. My hľadáme šťastie? Aká je odpoveď?

Pañcadraviḍa: Pretože sú vštci nešťastní, a oni nechcú byť.

Prabhupāda: To je opačný spôsob vysvetlenia.

Kīrtanānanda: Pretože od prírody som šťastný.

Prabhupāda: Áno. Od prírody som šťastný. A kto je šťastný, toto telo, alebo duša?

Puṣṭa Kṛṣṇa: Nie, duša.

Prabhupāda: Kto chce šťastie? Ja chcem ochrániť toto telo- prečo? Pretože som v tomto tele. A ak opustím toto telo, kto hľadá šťastie pre toto telo? Zdravý rozum, oni nemajú rozum. Prečo hľadám šťastie? Ja obliekam toto telo aby telu nebola zima. tak prečo potom hľadám telesné šťastie zo zimy a tepla? Pretože Ja som vo vnútri... Ak pôjdem preč z tela, potom už viacej nehľadám šťastie. Ak ste na ulici, alebo je extrémna zima, alebo extrémne teplo, na tom nezáleží. Tak kto hľadá šťastie? To oni nevedia. Kvôli komu sú tak zaneprázdnení aby sa stali šťastní. Oni to nevedia. Tak ako mačky a psi.

Puṣṭa Kṛṣṇa: Ale oni si myslia, že nemajú čas aby spievali sväté meno.

Prabhupāda: Hm?

Puṣṭa Kṛṣṇa: Ich filozofia je, že stať sa, aby bolí šťastný, musia pracovať celý deň.

Prabhupāda: Hm. To je vaša filozofia. Vy ste darebáci, ale my nepracujeme. Prečo nechápete náš príklad? My jednoducho žijeme šťastne.