SK/Prabhupada 0323 - Tvoriť spoločnosť labutí, nie vrán



Lecture on SB 3.25.12 -- Bombay, November 12, 1974

Tak toto je materiálny život, pavarga. Takže ak to chcete vynulovať, to sa volá apavarga. Takže to sa volá apavarga-vardhanam, ako zväčšiť záujem v oslobodení. Ľudia sa stávajú tak tupý, oni nerozumejú čo znamená oslobodenie. Oni tomu nerozumejú. Ako zvieratá. On... Ak je zviera informované, že "Tam je oslobodenie," čo bude rozumieť? On nebude rozumieť. Nie je to pre neho možné. Podobne, momentálne, ľudská spoločnosť sa správa presne ako zvieratá. Oni nevedia čo znamená apavarga, alebo oslobodenie. Oni to nevedia. Ale existoval čas, kedy ľudia rozumeli, že ľudský život je určený pre apavargu. Apavarga, zastaviť tento biznis pa, pha, ba, bha, ma. To sa volá apavarga-vardhanam. Takže otázky položené Devahuti a odpovede, ktoré boli povedané Kapiladevom, to je apavarga-vrdhanam, To je poreba. To je pokyn v celých Védach. Tasyaiva hetoh prayateta kovidah. Pre apavargu sa každý bude pokúšať. Každý by sa mal snažiť čo najviac. "A čo o moje živobytie? Starať sa o živobytie, šástra nikdy nejako neprizvukuje, že "Staraj sa o svoje živobytie." Šástra hovorí, "Všetko príde. Už je to tam. Príde to." Ale my nemáme takú vieru, že, "Boh dáva... dáva jedlo zvieratám, vtákom, šelmám, stromom, všekým, a prečo by nemal dať mne? Zamestnám svoj čas v apavarge." Oni nemajú vieru. Oni nemajú také vzdelanie. Preto je potrebná dobrá spoločnosť, nie spolčnosť vrán, ale spoločnosť labutí. Potom sa to vedomie dostaví.

Takže toto Krišna vedomé hnutie znamená, že oni vytvárajú spoločnosť labutí, nie vrán. Nie vrán. Vrany nemajú záujem. Oni sa zaujímajú o zvyšky, chcem povedať o odpad. Oni sa zaujímajú. Punah punas carvita-carvananam (SB 7.5.30). Punah punas carvita-carvananam. Po jedení zahodíme list. Tam sú nejaké zvyšky jedla, a vrany prídu, psi prídu. Láka ich to. Oni nepovedia... Človek pri zmysloch by tam nešiel. Ale tieto vrany a psi tam pôjdu. Takže tento svet je taký. Punah punas carvita-carvananam (SB 7.5.30). Prežúvanie prežúvaného. Tak ako keď žujete cukrovú trstinu a zahodíte ju na cestu. Ale ak niekto pôjde a znova to bude žuť, potom je to hlupák. On musí vedieť "Džús už bol z tej cukrovej trstiny vyžutý. Ale existujú také zvieratá. Oni to chcú žuť znova. Takže táto naša hmotná spoločnosť znamená žutie požutého. Otec učí syna ako zarábať peniaze, ožení ho, a usadí ho, ale on vie, že "Takýto druh života, zarábanie peňazí a svadba, plodenie detí, ja som to urobil, ale nie som spokojný. Tak prečo zariaďujem svojmu synovi taký istý živo?" To sa volá prežúvanie prežúvaného. Prežúvanie tej istej veci. "Ja som spokojný s takýmto životom, ale prečo to zariaďujem aj pre môjho syna?" Ozajstný otec je taký, ktorí nedovolí jeho synovi okúsiť prežúvanie prežúvaného. To je ozajstný otec. Pita na sa syaj janani na sa syat, na mocayed yah samupeta-mrtyum. To je ozajstná antikoncepcia. A otec, muž by nemal túžiť sa stať otcom, a žena by nemala túžiť stať sa matkou, pokým nie sú schopní zachrániť svoje deti z blížiacich okov smrti. To je povinnosť otca a matky.