SK/Prabhupada 0358 - V tomto živote by sme to mali vyriešiť. Už nie viac. Už sa viac nevracať
Lecture on BG 7.14 -- Hamburg, September 8, 1969
Teraz, ako by sme sa mali stretnúť so smrťou? Tak ako mačky a psi? Potom aký je význam tohto ľudského života? Mačky a psi majú telo. Oni sa tiež budú musieť stretnúť so smrťou. A ja mám telo; budem sa musieť stretnúť so smrťou. Tak som určený na to aby som sa stretol so smrťou ako mačky a psi? Tak potom aký druh ľudskej bytosti to som? Nie. śāstra says that labdhvā su-durlabham idaṁ bahu-sambhavānte. Po mnoho, mnoho vývojoch rozličných druhov tiel... Rozumiete evolučnej teórii. Nie je prsne taká ako Darwinova teória, ale je tam ten evolučný proces. Je to potvrdené vo Védskej literatúre. Z nižších stupňov zvieracie života do vyšších stupňov zvieracie života. Takže tento ľudský život je pochopený. My sme dostali túto ľudskú podobu života po mnoho, mnoho nižších životoch. Labdhvā su-durlabham. A je to veľmi vzácne. Spočítajte, tí čo sú biológovia, spočítajte koľko je tam druhov živých bytostí. Existuje 8,400,000 druhov života. Z toho ľudských bytostí je veľmi malé množstvo. Z 8,4,00,000, ľudských druhov života je 400,000; v porovnaní s ostatnými zvieratami je to veľmi malé množstvo. Z toho, sú tam necivilizovaní ľudia, veľa. Oni sú skoro zvieratá. Potom existuje civilizovaná forma ľudskej bytosti, tak ako sme my. Z nich, oni nevedia... Mnoho, oni nevedia čo je duchovný život. Manuṣyāṇām. To tiež stojí v Bhagavad-gītā: manuṣyāṇāṁ sahasreṣu (BG 7.3). Z mnoha tisíc ľudských bytostí, iba jeden sa zaujíma o vyriešenie problémov. Nie každý. Každý, oni dokonca nevedia ani čo je problémom. Ani sa o to nestarajú. Myslia si, "Všetko v poriadku, nech je tam problém. My máme tento život, užívajme si zmysli." Tak oni sú skoro zvieratá. Ale tí čo sú zvedaví ako vyriešiť problém, oni sú v skutočnosti akceptovaní ako ľudské bytosti. Ostatní, oni nie sú ani ľudské bytosti. Oni sú skoro zvieratá. Takže vy máte túto príležitosť. Toto telo by malo byť využité poriadne, ako vyriešiť problém. Ak sa jednoducho odovzdáme vlnám kolobehu zrodenia sa a smrti, rozličným druhom tiel, tak to nie je veľmi dobrá inteligencia. Nie je to vôbec inteligencia. Tak táto ľudská podoba života by mala byť využitá na to ako vyriešiť problém. To je Védska civilizácia. Oni tlačia viac na vyriešenie problémov, ozajstných problémov. Materialistický spôsob života znamená zvyšovať a vytvárať problémy. To nie je dokonalá ľudská civilizácia. Dokonalá ľudská civilizácia je to, že musíte sedieť veľmi kľudne, potichu a rozmýšľať filozoficky, "Ako vyriešiť tento problém? Kde by som mal získať poznanie?" Táto ľudská podoba. Celý Védsky pokyn je taký. Teraz využite túto ľudskú podobu života na vyriešenie problému. Neumierajte, pred smrťou vyriešte problém. Neumierate ako mačky a psi. Nie. A ten kto sa pokúsi... Véda hovorí, etad viditvā yaḥ prayāti sa brāhmaṇaḥ: "Ten kto zomrie po tom ako sa pokúša vyriešiť problémy, on je brāhmaṇa." A ten kto zomrie ako mačky a psi, on sa volá kṛpaṇa. Kṛpaṇa znamená veľmi neinteligentný človek. Takže by sme nemali umierať ako mačky a psi. Mali by sme umrieť ako brāhmaṇa. Dokonca sa vám to nepodarí vyriešiť v tomto jednom živote, tak potom dostanete príležitosť v ďalšom živote. Tak ako všetci títo chlapci, ktorí ku nám prišli, rozumie sa tomu, že oni sa o to pokúšali aj vo svojom poslednom živote vyriešiť tento problém, ale nedokončili to. Tak je tu ďalšia príležitosť. Tieto veci sú v Bhagavad Gíte. Tak teraz, tento život, mali by ste byť odhodlaní. Tí, ktorí prichádzate do styku s Krišna vedomím a ste zasvätení do to vykonávať, oni by mali byť veľmi odhodlaní, že "V tomot živote by som to mal vyriešiť. Už nie viac. Už sa viac znova nevracať." To by malo byť naše odhodlanie. Tak toto Krišna vedomé hnutie je tu na tento účel, vyriešiť všetky tieto problémy života a ísť naspäť domov, naspäť k Bohu, kde získame večný, blažený život a poznanie. Toto je jadro a podstata Krišna vedomého hnutia.