SK/Prabhupada 0396 - Modlitby kráľa Kulasekhara - Význam



Purport to Prayers of King Kulasekhara, CD 14

Táto modlitba je z knihy známej ako Mukunda-mālā-stotra. Vyslovil ich kráľ menom Kulaśekhara. Bol veľkým kráľom a zároveň veľkým oddaným. Je veľa príkladov v histórii opísanej vo védskej literatúre, kde králi boli veľmi vznešení oddaní a mali preto titul rājarṣī. Rājarṣī znamená, že je svätou osobou, hoci je na kráľovskom tróne. Takže tento kráľ Kulaśekhara sa modlí ku Kṛṣṇovi: "Môj drahý Kṛṣṇa, nech labuť mojej mysle je uchvátená stonkami Tvojich lotosových nôh. "Môj drahý Kṛṣṇa, nech labuť mojej mysle je uchvátená stonkami Tvojich lotosových nôh. Pretože v okamihu smrti, sú tri telesné elementy (hlieny, žlč a vzduch) rozrušené a hlas za chveje, takže nemusím byť schopný vyslovovať Tvoje sväté meno v okamihu smrti. Kráľ použil prirovnanie k bielej labuti, pretože kedykoľvek labuť nájde lotosový kvet, tak k nemu pripláva, zabáva sa pri ňom, ponára sa do vody, a zapletie sa do stonku lotosového kvetu. Takže kráľ Kulaśekhara chcel, aby jeho myseľ, pokým je zdravá, sa zaplietla do stonky lotosových nôh Pána a aby tak okamžite zomrel. Zmysel tejto myšlienky je v tom, že mali by sme prijať vedomie Kṛṣṇu pokým je myseľ a telo v dobrom stave. Nečakajte na posledné štádium svojho života. Začnite s praktikovaním vedomia Kṛṣṇu dokým sú telo a myseľ zdravé a potom keď nadíde čas smrti, mali by ste byť schopní spomínať na Kṛṣṇu a Jeho zábavy, a byť okamžite premiestnení do duchovného kráľovstva.