SK/Prabhupada 0571 - Človek by nemal ostávať v rodinnom živote. To je védska kultúra
Press Interview -- December 30, 1968, Los Angeles
Novinár: Teraz keď...Bude táto inštitúcia fungovať po nejakú presnú dobu?
Prabhupáda: Nie je určená presná doba. Nie. Ale povedzme pre mňa, bol som trénovaný, môj otec bol v tejto línii.
Novinár: O, váš otec...
Prabhupáda: O áno. Môj otec ma trénoval od detstva, áno. Potom som stretol svojho duchovného učiteľa v roku 1922, a bol som zasvatený v... Celkovo tam bolo zázemie, pretože ako som vám povedal, 80, 90percent ľudí je Krišna vedomých vďaka rodine. Chápete? Takže sme boli trénovaní od začiatku života. Oficiálne, samozrejme, som prijal duchovného učiteľa v roku 1933. Odvtedy, mal som pozadie, a odkedy som ho stretol, som rozvíjal vieru.
Novinár: Chápem, chápem. Takže sami toto slovo šírite od roku 1933.
Prabhupáda: Nie. Šírim ho ako misionár od tisícdeväťsto... prakticky od roku 59.
Novinár: 59, chápem. Čo ste robili od času...
Prabhupáda: Bol som človek, ktorý sa stará o rodinu. Robil som prácu v oblasti medicíny. Predtým som bol manažér veľke farmaceutickej spoločnosti. Kultivoval som toto pozanie, aj keď som bol hospodár. Vydával som toto Späť k Bohu...
Novinár: Vydávali ste...
Prabhupáda: V Indii.
Novinár: Chápem.
Prabhupáda: Áno, začal som v roku 1947 na pokyn môjho duchovného učiteľa. Takže čokoľvek som zarobil, som utratil. Áno. Nedostával som nič späť, takže som bol rozrušený. Robil som túto prácu dlhú dobu. Ale v skutočnosti, som začal robiť túto prácu od roku 1959, keď som sa vzdal všetkých spojení s mojou rodinou.
Novinár: Máte deti?
Prabhupáda: Áno, mám dospelých chlapcov.
Novinár: Len tak ste ich opustili?
Prabhupáda: Áno. Mal som manželku, vnúčatá, všetkých, ale nemám s nimi žiaden kontakt. Majú svoj život. Moja žena bola zverená starším chlapcom. Áno.
Novinár: V poriadku a je to...? Je to pre mňa ťažké to prispôsobiť, vzdať sa vašej rodiny a len povedať niečo ako:"Uvidíme sa neskôr."
Prabhupáda: Áno, áno, to je védske pravidlo. Každý by sa mal vzdať rodinného spojenia po určitom veku, po 50-tke. Človek by nemal ostávať v rodinnom spojení. To je védska kultúra. Nie až do smrti v rodinnom kruhu, nie. To nie je dobré.
Novinár: Viete to vysvetliť.
Prabhupáda: Po prvé, chlapec je trénovaný ako brahmačárí k duchovnému životu. Potom dostáva radu, aby nevstupoval do rodinného života. Ale ak nie je schopný ovládať svoj sexuálny život, tak je mu to povolené: "V poriadku. Ožeň sa." Potom ostáva v rodinom živote. Tak sa ožení, keď má 24 až 25 rokov. 25 rokov si môže užívať sexuálny život. Medzitým má staršie deti. Vo veku 50 rokov, žena a muž odídu z domu a potom cestujú na všetky pútnické miesta, aby sa odpútali od rodinnej náklonnosti.. Takýmto spôsobom, keď je človek trošku pokročilý, môže ženu požiadať: "Choď a postaraj sa o rodinu a tvojich synov, dospelí, tí sa o teba postarajú. Nechaj ma prijať sanyás." Takže je sám a káže poznanie, ktoré nadobudol. To je védska civilizácia. Nie aby človek ostával v rodinnom živote od narodenia, až do smrti. Nie. V budhizme sú tiež povinné regulatívne princípy a to že budhista sa musí stať sannyasínom aspoň na desať rokov. Áno. Pretože celá myšlienka je ako dosiahnuť duchovnú dokonalosť. Takže ak niekto ostáva v rodinnom živote, zadĺžený, nemôže urobiť žiaden duchovný pokrok. Ale ak je rodina tiež, celá rodina Krišna vedomá, potom to je osožné. Ale to je veľmi zriedkavé. Pretože muž môže byť Krišna vedomý, ale žena nemusí. Kultúra bola veľmi pekná, pretože každý bol v Krišna vedomí.