SK/BG 6.18
VERŠ 18
- यदा विनियतं चित्तमात्मन्येवावतिष्ठते ।
- निःस्पृहः सर्वकामेभ्यो युक्त इत्युच्यते तदा ॥१८॥
- yadā viniyataṁ cittam
- ātmany evāvatiṣṭhate
- nispṛhaḥ sarva-kāmebhyo
- yukta ity ucyate tadā
SYNONYMÁ
yadā — keď; viniyatam — usmernený; cittam — myseľ a jej činnosť; ātmani — v transcendencii; eva — určite; avatiṣṭhate — spočinie; nispṛhaḥ — zbavený túžob; sarva — po všetkých; kāmebhyaḥ — zmyslových pôžitkoch; yuktaḥ — pevne zotrvávajúci v yoge; iti — tak; ucyate — hovorí sa; tadā — vtedy.
PREKLAD
O yogīnovi, ktorý pomocou vykonávania yogy usmerní činnosť svojej mysle a ktorý odvrátený od všetkých hmotných túžob spočíva v transcendencii, sa hovorí, že pevne zotrváva v yoge.
VÝZNAM
Konanie yogīna sa od konania obyčajného človeka odlišuje tým, že yogīn sa celkom zbavil hmotných túžob, z ktorých najsilnejší je pohlavný pud. Myseľ dokonalého yogīna je taká ovládnutá, že ho žiadna hmotná túžba nemôže rozrušiť. Na túto dokonalú úroveň sa automaticky dostanú ľudia vedomí si Kṛṣṇu, čo potvrdzuje Śrīmad-Bhāgavatam (9.4.18-20):
sa vai manaḥ kṛṣṇa-padāravindayor vacāṁsi vaikuṇṭha-guṇānuvarṇane karau harer mandira-mārjanādiṣu śrutiṁ cakārācyuta-sat-kathodaye
mukunda-liṅgālaya-darśane dṛśau tad-bhṛtya-gātra-sparśe ’ṅga-saṅgamam ghrāṇaṁ ca tat-pāda-saroja-saurabhe śrīmat-tulasyā rasanāṁ tad-arpite
pādau hareḥ kṣetra-padānusarpaṇe śiro hṛṣīkeśa-padābhivandane kāmaṁ ca dāsye na tu kāma-kāmyayā yathottama-śloka-janāśrayā ratiḥ
„Kráľ Ambarīṣ vždy zamestnával svoju myseľ rozjímaním o Pánových lotosových nohách, svoju reč používal na opisovanie Jeho transcendentálnych vlastností, rukami upratoval Pánov chrám, ušami počúval príbehy o Pánových činoch, očami sa pozeral na Pánovu transcendentálnu podobu, svojím telom sa úctivo dotýkal tiel oddaných, nosom ovoniaval kvety obetované Pánovým lotosovým nohám, svojím jazykom ochutnával lístky tulasī obetované Pánovi, nohy používal pri navštevovaní posvätných miest a Pánových chrámov, svoju hlavu skláňal v úcte pred Pánom a všetkými svojimi želaniami slúžil Pánovi — všetky tieto vlastnosti môže mať jedine Pánov čistý oddaný.“
Toto transcendentálne štádium je možno nepredstaviteľné pre stúpencov neosobnej filozofie, ale pre človeka vedomého si Kṛṣṇu je veľmi jednoduché a praktické, ako jasne vyplýva z opisu činností Mahārāju Ambarīṣa. Ak nie je myseľ neustále pripútaná k Pánovým lotosovým nohám, nie je takéto transcendentálne konanie vôbec možné. Všetky tieto činy sprevádzajúce oddanú službu sa nazývajú arcana, čo znamená, že všetky zmysly sú zapojené v službe Pánovi. Zmysly i myseľ vyžadujú nejaké zamestnanie, preto je veľmi nepraktické snažiť sa ich nejakým umelým spôsobom obmedziť. Pre všetkých ľudí a obzvlášť pre tých, ktorí nie sú v životnom štádiu odriekania, je zamestnanie zmyslov a mysle duchovnými aktivitami podľa príkladu Mahārāju Ambarīṣa najlepším spôsobom, ako dosiahnuť najvyššiu dokonalosť. Tento stav sa v Bhagavad-gīte nazýva yukta.