SK/Prabhupada 0124 - Slová duchovného učiteľa by sme mali brať ako náš život a dušu
Takže on bol vo svojom živote akhaṇḍa brahmacārī. Bhaktivinoda Ṭhākura ma veľa ďalších synov, a on piatym synom. A niektorý jeho ďalší bratia sa taktiež neoženili. A môj Guru Mahārāja on sa tiež neoženil. Od detstva bol striktný brahmacārī, Bhaktisiddhānta Sarasvatī Gosvāmī Mahārāja. A podrobil sa veľa pokániam aby odštartoval toto hnutie, svetové hnutie. To bola jeho misia. Bhaktivinoda Ṭhākura si to prial. V roku 1986, Bhaktivinoda Ṭhākura chcel predstaviť toto Krišna vedomé hnutie poslaním týchto kníh, Shree Chaitanya Mahāprabhu, Jeho život a pravidlá. Našťastie v tom roku som sa narodil a Krišnovým plánom sme sa dostali do kontaktu. Ja som sa narodil v inej rodine, môj Guru Mahārāja sa narodil v inej rodine. Kto môhol vedieť, že u neho prímem útočisko? Kto vedel, že prídem do Ameriky? Kto vedel, že vy Americký chlapci prídete za mnou? Toto sú všetko Krišnove plány. My nemôžeme rozumieť tomu ako sa tieto veci dejú.
V roku 1936... Dnes je deviaty december 1968.. To znamená tridsaťdva rokov potom. V Bombaji som mal nejakú prácu. Z ničoho nič, asi v podobnom dátume, niečo medzi 9-10 decembrom. V tom čase bol Guru Mahārāja trocha indisponovaný a prebýval v Jagannātha Purī na pobreží. Tak som mu napísal list, "Môj drahý pane, tvoji ďalší žiaci, brahmacārīni, sannyāsīni, oni ti preukazujú priamu službu. A ja som hospodár. Ja s tebou nemôžem žiť, nemôžem ti pekne slúžiť. Takže Ja neviem ako ti môže slúžiť?" Jednoduchý nápad, že som myslel ako mu slúžiť, "Ako mu môžem seriózne slúžiť?" Takže odpoveď prišla 13steho decembra, 1936. A v tom dopise napísal, "Môj drahý taký a taký, ja som veľmi potešený tvojim dopisom. Ja si myslím, že by si mal šíriť naše hnutie v Angličtine." To je čo mi napísal. "A, že to urobí dobre tebe a ľuďom, ktorí ti pomôžu." "A Ja prajem..." To bol jeho pokyn.
A potom v 1936 , v 31ho decembra - to znamená, že iba po štrnástich dňoch čo napísal tento dopis opustil telo. Ale ja som prijal tento pokyn môjho duchovného učiteľa veľmi seriózne, ale nemyslel som si, že budem musieť robiť také a také veci. Bol som v tom čase hospodár. Ale toto je Krišnov plán. Ak sa striktne snažíme slúžiť duchovnému učiteľovi, jeho pokyny, tak nám Krišna potom dá prostriedky. To je to tajomstvo. I keď tam nebola žiadna možnosť, ja som si to nikdy nemyslel, ale vzal som to trocha seriózne študovaním komentárov od Viśvanātha Cakravartī Ṭhākura na Bhagavad-gītu. V Bhagavad-gīte je verš vyavasāyātmikā-buddhir ekeha kuru-nandana (BG 2.41), v spojitosti stým veršom, Viśvanātha Cakravartī Ṭhākura komentuje že by sme mali prijať slová od duchovného učiteľa ako svoj život a dušu. Mali by sme snažiť plniť ten pokyn, špecifický pokyn duchovného učiteľa, veľmi neoblomne, bez toho aby sme sa starali o svoj osobný prospech, alebo stratu. Takže som sa snažil troška v tom duchu. Tak on mi dal všetky prostriedky aby som mu mohol slúžiť. Veci sa vyvinul tak, že v tomto pokročilom veku prišiel do vašej krajiny, a vy tiež prijímate toto hnutie vážne, snažíte sa tomu porozumieť. My máme teraz nejaké knihy. Takže to je taký malý podstavec tohto hnutia. Takže na túto príležitosť odchodu môjho duchovného učiteľa, tak ako sa ja snažím vykonať je vôlu, podobne, tiež žiadam vás aby ste vykonali ten istý pokyn z mojej vôle. Ja som starý muž, ja môžem opustiť telo v hocijakej chvíli. To je zákon prírody. Nikto to nemôže zastaviť. Takže to nie je veľmi ohromujúce, moja prosba v tento priaznivý deň odchodu môjho Guru Mahārāja, že aspoň prinajmenšom ste porozumeli esencii Krišna vedomého hnutia. Mali by ste snažiť to viesť ďalej. Ľudia trpia kvôli nedostatku tohto vedomia.