View source for SK/BG 13

[[Category:Slovak - Bhagavad-gita taká, aká je|S13]]
[[Category:SK/Bhagavad-gītā - KAPITOLA TRINÁSTA|1]]
<div style="float:left">'''[[Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je|Bhagavad-gītā — taká, aká je]] - KAPITOLA TRINÁSTA: Príroda, požívateľ, vedomie'''</div>
<div style="float:right">[[File:Go-previous.png|link=SK/BG 12]] '''[[SK/BG 12| KAPITOLA DVANÁSTA]] - [[SK/BG 14|KAPITOLA ŠTRNÁSTA]]  [[File:Go-next.png|link=SK/BG 14]]</div>

 [[File:BG-chapter_next.png|308px|right|link=]]
<br /><br />''Śrīla Prabhupādove komentáre nájdete keď si kliknte na jednotlivé verše dolu.''<br /><br />

'''[[SK/BG 13.1-2|Texty 1-2]]:''' Arjuna riekol: „Ó, môj milý Kṛṣṇa, chcel by som vedieť, čo je prakṛti (príroda), puruṣa (požívateľ), pole, znalec poľa, poznanie a predmet poznania.“Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Ó, syn Kuntī, toto telo sa nazýva pole a ten, kto toto telo pozná, sa nazýva znalec poľa.

'''[[SK/BG 13.3|Text 3]]:''' Ó, potomok Bharatov, mal by si vedieť, že Som znalcom všetkých tiel. Porozumenie tomuto telu a jeho znalcovi je skutočným poznaním. To je môj názor.

'''[[SK/BG 13.4|Text 4]]:''' Vypočuj si teraz, prosím, čo ti v krátkosti poviem o poli pôsobnosti, o jeho povahe, o tom, ako sa mení, odkiaľ pochádza, kto je jeho znalcom a aké sú jeho účinky.

'''[[SK/BG 13.5|Text 5]]:''' Toto poznanie o poli pôsobnosti a znalcovi poľa opísalo už mnoho svätých mužov v rôznych vedskych písmach. Najmä vo Vedānta-sūtre, kde je predložené formou podrobnej úvahy o príčine a účinku.

'''[[SK/BG 13.6-7|Text 6-7]]:''' Päť hrubohmotných prvkov, falošné ego, inteligencia, neprejavené súcno, desať zmyslov a myseľ, päť zmyslových predmetov, túžba, nenávisť, šťastie, nešťastie, celok, príznaky života a presvedčenie — to všetko sa v krátkosti považuje za pole činností a jeho vzájomné pôsobenie.

'''[[SK/BG 13.8-12|Text 8-12]]:''' Pokora, skromnosť, nenásilie, znášanlivosť, jednoduchosť, vyhľadanie pravého duchovného učiteľa, čistotnosť, stálosť, sebaovládanie, zrieknutie sa objektov zmyslového pôžitku, zbavenie sa falošného ega, schopnosť chápať narodenie, smrť, starobu a chorobu ako zlo, odpútanosť, nepripútanosť k deťom, manželke, domovu a podobnému, trvalá vyrovnanosť mysle za príjemných aj nepríjemných okolností, neodchýľna a výlučná oddanosť Mne, prebývanie na osamelých miestach a vyhýbanie sa ľudským masám, pochopenie dôležitosti sebarealizácie a filozofické hľadanie Absolútnej Pravdy — to všetko tu prehlasujem za poznanie a všetko, čo sa od toho líši, je nevedomosť. 

'''[[SK/BG 13.13|Text 13]]:''' Teraz ti vysvetlím, čo je treba poznať, aby si mohol okúsiť večné. Brahman, duchovno, nemá počiatok a je mi podriadené, spočívajúc mimo príčinu a účinok tohoto hmotného sveta.

'''[[SK/BG 13.14|Text 14]]:''' Nadduša preniká všetkým. Všade sú Jej ruky a nohy, Jej oči, Jej hlavy a tváre a všade má uši.

'''[[SK/BG 13.15|Text 15]]:''' Nadduša je pôvodným zdrojom všetkých zmyslov, hoci sama zmysly nemá. Nie je ničím pútaná, a predsa udržiava všetky živé bytosti. Je transcendentálna voči kvalitám hmotnej prírody a zároveň týmto kvalitám vládne.

'''[[SK/BG 13.16|Text 16]]:''' Najvyššia Pravda sa nachádza mimo i vo vnútri všetkých živých bytostí, vo všetkom pohyblivom i nehybnom. Hmotné zmysly ju nemôžu postrehnúť, ani poznať, pretože je veľmi jemná. Hoci je veľmi, veľmi ďaleko, je zároveň všetkým nablízku.

'''[[SK/BG 13.17|Text 17]]:''' Aj keď sa Nadduša zdá byť rozdelená vo všetkých živých tvoroch, nikdy rozdelená nie je. Je jedna jediná. Hoci je udržiavateľom všetkých živých bytostí, človek by mal vedieť, že ich všetky pohlcuje aj rozvíja.

'''[[SK/BG 13.18|Text 18]]:''' Nadduša je zdrojom svetla vo všetkom, čo svieti. Je nad temnotou a je neprejavená. Je poznaním, predmetom poznania a cieľom poznania. Sídli v srdciach všetkých tvorov.

'''[[SK/BG 13.19|Text 19]]:''' V krátkosti som ti opísal pole pôsobnosti (telo), poznanie a predmet poznania. Iba Moji oddaní môžu týmto záležitostiam dokonale porozumieť a dosiahnuť tak Mojej prirodzenosti.

'''[[SK/BG 13.20|Text 20]]:''' Vedz, že hmotná príroda a živé bytosti nemajú počiatok. Ich premeny a hmotné kvality sú produktom hmotnej prírody.

'''[[SK/BG 13.21|Text 21]]:''' Hovorí sa, že príroda je príčinou všetkých hmotných príčin a dôsledkov, zatiaľ čo živá bytosť je príčinou rôznych strastí a pôžitkov v tomto svete.

'''[[SK/BG 13.22|Text 22]]:''' Živá bytosť tak v hmotnej prírode kráča cestou života a zakúša tri kvality tejto prírody. To je dôvod styku s hmotnou prírodou. Tak sa stretáva s dobrom a zlom v rôznych životných druhoch.

'''[[SK/BG 13.23|Text 23]]:''' V tomto tele je však ešte iný, transcendentálny požívateľ, a to Najvyšší Pán, najvyšší vlastník, zvrchovaný svedok a schvaľovateľ, známy ako Nadduša.

'''[[SK/BG 13.24|Text 24]]:''' Ten, kto porozumie tejto filozofii o hmotnej prírode, živej bytosti a vzájomných účinkoch kvalít prírody, zaiste dosiahne oslobodenie. Nezávisle na svojom súčasnom postavení sa v tomto svete už nikdy nenarodí.

'''[[SK/BG 13.25|Text 25]]:''' Jedni v sebe vnímajú Naddušu meditáciou, iní pestovaním poznania, alebo konaním činov bez túžby po ich plodoch.

'''[[SK/BG 13.26|Text 26]]:''' Niektorým však chýbajú skúsenosti v duchovnom poznaní, a preto začnú uctievať Najvyššiu Osobu, po tom, čo o Nej počuli od iných. A keďže majú sklon načúvať autoritám, aj oni prekonajú cestu rodenia sa a smrti.

'''[[SK/BG 13.27|Text 27]]:'''  Ó, vodca Bharatovcov, vedz, že všetko, čo vôkol seba vidíš, pohyblivé i nehybné, je iba spojením poľa pôsobnosti a znalca poľa.

'''[[SK/BG 13.28|Text 28]]:''' Ten, kto vidí, že individuálnu dušu sprevádza vo všetkých telách Nadduša, a chápe, že ani duša, ani Nadduša, nemôžu zaniknúť spolu so zánikom tela, ten vpravde vidí.

'''[[SK/BG 13.29|Text 29]]:''' Kto vidí Naddušu všade — v každej živej bytosti — nie je viac v područí svojej mysle. Tak dosiahne transcendentálny cieľ.

'''[[SK/BG 13.30|Text 30]]:''' Kto chápe, že všetky činnosti vykonáva telo vytvorené hmotnou prírodou, a vidí, že vlastné ja nekoná nič, ten vpravde vidí.

'''[[SK/BG 13.31|Text 31]]:''' Ak rozumný človek prestane hľadieť na rôznorodé bytosti podľa ich hmotných tiel a zbadá, ako sa bytosti rozpínajú všade, dosiahne úroveň Brahmanu.

'''[[SK/BG 13.32|Text 32]]:''' Taký človek vidí, že nezničiteľná duša je transcendentálna, večná a mimo kvalít hmotnej prírody. Ó, Arjuna, napriek styku s hmotným telom, duša nič nekoná a ani nie je zapletená.

'''[[SK/BG 13.33|Text 33]]:''' Tak, ako sa vzduch vďaka svojej jemnosti s ničím nezmieša, hoci je všeprestupujúci, tak sa ani duša, ktorá zrealizovala Brahman, nezmieša s telom, v ktorom sídli.

'''[[SK/BG 13.34|Text 34]]:''' Ó, potomok Bharatov, tak ako jediné Slnko osvetľuje celý vesmír, tak živá bytosť osvetľuje vedomím celé telo.

'''[[SK/BG 13.35|Text 35]]:''' Tí, ktorí zrakom poznania postrehnú rozdiel medzi telom a znalcom tela a pochopia proces oslobodenia sa zo zajatia hmotnej prírody, dospejú k najvyššiemu cieľu.“

<div style="float:right">[[File:Go-previous.png|link=SK/BG 12]] '''[[SK/BG 12| KAPITOLA DVANÁSTA]] - [[SK/BG 14|KAPITOLA ŠTRNÁSTA]]  [[File:Go-next.png|link=SK/BG 14]]</div>