View source for SK/Prabhupada 0843 - Samotný počiatok života je mylný. Myslia si, že toto telo je vlastné ja

<!-- BEGIN CATEGORY LIST -->
[[Category:1080 Slovak Pages with Videos]]
[[Category:Prabhupada 0843 - in all Languages]]
[[Category:SK-Quotes - 1976]]
[[Category:SK-Quotes - Lectures, Bhagavad-gita As It Is]]
[[Category:SK-Quotes - in India]]
[[Category:SK-Quotes - in India, Hyderabad]]
<!-- END CATEGORY LIST -->
<!-- BEGIN NAVIGATION BAR -- DO NOT EDIT OR REMOVE -->
{{1080 videos navigation - All Languages|Slovak|SK/Prabhupada 0842 - Hnutie pre vedomie Krišnu je tréningom nivrtti-margy, tak veľa nie-čok|0842|SK/Prabhupada 0844 - Jednoducho potešením kráľa potešíte Všemocného Otca, Boha|0844}}
<!-- END NAVIGATION BAR -->
<!-- BEGIN ORIGINAL VANIQUOTES PAGE LINK-->
<div class="center">
'''<big>[[Vaniquotes:This asuric public, they do not know which way their destination is. They say it is self-interest, but these rascals, they do not know what is the self-interest, because their very beginning of life is mistaken. They are thinking this body is the self|Original Vaniquotes page in English]]</big>'''
</div>
----
<!-- END ORIGINAL VANIQUOTES PAGE LINK-->

<!-- BEGIN VIDEO LINK -->
{{youtube_right|ezE9G0W5Fzg|Samotný počiatok života je mylný. Myslia si, že toto telo je vlastné ja <br/>- Prabhupāda 0843}}
<!-- END VIDEO LINK -->

<!-- BEGIN AUDIO LINK (from English page -->
<mp3player>https://s3.amazonaws.com/vanipedia/clip/761215BG-HYDERABAD_clip1.mp3</mp3player>
<!-- END AUDIO LINK -->

<!-- BEGIN VANISOURCE LINK (from English page) -->
'''[[Vanisource:761215 - Lecture BG 16.07 - Hyderabad|761215 - Lecture BG 16.07 - Hyderabad]]'''
<!-- END VANISOURCE LINK -->

<!-- BEGIN TRANSLATED TEXT (from DotSub) -->
Takže táto asurovská verejnosť, oni nevedia, ktorá cesta je ich destináciou. Hovoria, že je to v ich vlastnom záujme, ale títo darebáci nevedia, čo je vlastný záujem, pretože samotný začiatok ich života je mylný. Myslia si, že toto telo je ich vlastné ja. Tak ako môžu vedieť o vlastnom záujme? Základný princíp je mylný. Dehātma-buddhi. Psi, mačky, myslia si, že "Som toto telo." Ten istý záujem, asura. Nevedia, ani sa nesnažia pochopiť. Dehino 'smin yathā dehe ([[SK/BG 2.13|BG 2.13]]). Vnútri v tele je duchovná duša. Nemôžu to pochopiť. Preto je ich vlastný záujem mylný. Skutočný vlastný záujem je, že " Som duša. Som synom Boha. Môj Otec je veľmi, veľmi bohatý, opulentný. Vzdal som sa otcovej spoločnosti a preto trpím." Inak tu nie je žiadna otázka utrpenia. Máme skúsenosť Syn veľmi bohatej osoby, prečo by mal trpieť? Tak tu Kṛṣṇa hovorí, že ahaṁ bīja-pradaḥ pitā ([[SK/BG 14.4|BG 14.4]]): "Som semeno - dávajúci otec všetkých živých bytostí." Potom... Boh znamená ṣaḍ-aiśvarya-pūrṇaḥ ([[Vanisource:CC Ādi 2.5|CC Ādi 2.5]]), šesť druhov bohatsvta. Je úplný. Je majiteľom všetkého, bhoktāraṁ yajña-tapasāṁ sarva-loka-maheśvaram ([[SK/BG 5.29|BG 5.29]]). Tak ak som synom osoby, ktorá vlastní všetko, potom kde je otázka môjho utrpenia? Tak preto základný princíp vlastného záujmu je stratený. 

Tak toto hnutie pre vedomie Kṛṣṇu je na vzkriesenie ich vedomia, že "Nie ste toto telo. Ste duša. Ste časťou a časticou Boha. Prečo by ste mali trpieť? Takže kultivujte Kṛṣṇa vedomie, a jednoducho kultivovaním Kṛṣṇa vedomia sa vrátite späť domov, späť k Bohu a potom budete šťastný." Kṛṣṇa to potvrdzuje. Duḥkhālayam aśāśvatam, nāpnuvanti mahātmānaḥ saṁsiddhiṁ paramāṁ gatāḥ, mām upetya ([[SK/BG 8.15|BG 8.15]]): "Ak ku mne niekto príde," mām upetya, "potom už znovu nepríde späť do tohto hmotného sveta, ktorý je duḥkhālayam aśāśvatam ([[SK/BG 8.15|BG 8.15]])." Toto miesto je miesto pre utrpenie. Pretože nepoznajú vlastný záujem, miesto utrpenia príjimajú ako miesto pôžitku. Ale v skutočnosti je to miesto utrpenia. 

Prečo zakrývate toto telo? Telo je príčinou utrpenia, a pri kontakte s atmosférou cítim zimu. Preto sa musím zakryť. Je to spôsob zmierňovania utrpenia. Situácia je utrpenie, ale tak či onak sa snažíme zmierňovať utrpenie. Podobne, v letnej sezóne je tiež utrpenie. V tom čase nechceme tieto pokryvy; chceme elektrické ventilátory. Takže vždy je tu utrpenie. Či už v letnej sezóne alebo v zimnej sezóne, utrpenie tam vždy musí byť. K tomu pochopeniu neprídeme. Toto je kvôli našej asurickej svabhāve. Takže sa nepýtame. V letnej sezóne a v zimnej sezóne... V letnej sezóne máme radi niečo chladné, a v zimnej sezóne chceme niečo, čo je teplé. Takže sú tam dve veci. Niekedy teda chýba teplo; niekedy tento chlad je tiež utrpenie. Tak kde je pôžitok? Jednoducho dychtíme, že "Teraz, keby tu bolo teplo..." Ale teplo je tiež utrpenie. Preto Kṛṣṇa hovorí, že "Netrápte sa nad týmto utrpením. To bude pokračovať. Myslíte si, že v letnej sezóne je niečo veľmi príjemné. Tá istá vec v zimnej sezóne nebude príjemná. Tak pricádzajú a odchádzajú. Netrápte sa nad týmto takzvaným utrpením a pôžitkom. Vykonávajte svoju povinnosť, vedomie Kṛṣṇu."
<!-- END TRANSLATED TEXT -->