SK/BG 16.20

Bhagavad-gītā — taká, aká je - KAPITOLA ŠESTNÁSTA: Božské a démonské povahy

BG 16.19 - BG 16.21

Śrī Śrīmad A.C. Bhaktivedanta Swami Prabhupāda

VERŠ 20

आसुरीं योनिमापन्ना मूढा जन्मनि जन्मनि ।

मामप्राप्यैव कौन्तेय ततो यान्त्यधमां गतिम् ॥२०॥

āsurīṁ yonim āpannā

mūḍhā janmani janmani

mām aprāpyaiva kaunteya

tato yānty adhamāṁ gatim

SYNONYMÁ

āsurīm — démonské; yonim — druhy; āpannāḥ — získajú; mūḍhāḥ — hlupáci; janmani janmani — zrodenie za zrodením; mām — ku Mne; aprāpya — nedospejú; eva — iste; kaunteya — o, syn Kuntī; tataḥ — po tom; yānti — ide; adhamām — zavrhnutého; gatim — určenie.

PREKLAD

Život za životom sa tieto osoby ocitajú v démonských životných druhoch a nikdy Ma nedosiahnu, ó, syn Kuntī. Postupne klesajú do najhorších druhov existencie.

VÝZNAM

Je známe, že Boh je milosrdný ku všetkým, no tu môžeme vidieť, že nie je milosrdný k démonským osobám. V tomto verši sa jasne uvádza, že démonskí ľudia sú život za životom uvrhovaní do démonských lôn a zbavení Božej milosti klesajú hlbšie a hlbšie, až sa nakoniec dostanú do tiel psov, mačiek a prasiat. V tomto verši sa jasne hovorí, že takí démoni nemajú prakticky nijakú šancu získať Božiu milosť v žiadnom štádiu svojich budúcich životov. Vo Vedach sa tiež píše, že také osoby postupne klesajú do tiel psov a prasiat. V tejto súvislosti by mohla byť vznesená námietka, že Boh by nemal byť považovaný za absolútne milosrdného, keď nedokáže byť milosrdný k démonom. Na túto námietku odpovedá Vedānta-sūtra: Boh k nikomu nechová nenávisť. Umiestnenie asurov, démonov, do najnižších životných druhov je iba inou formou Jeho milostivosti. Niekedy týchto asurov zabije sám Najvyšší Pán, no také zabitie je pre nich dobré, pretože z Ved sa môžeme dozvedieť, že každý, koho zabije Najvyšší Pán, dosiahne oslobodenie. V histórii môžeme nájsť veľa príkladov démonov (Rāvaṇa, Kaṁsa, Hiraṇyakaśipu), ktorým sa Pán zjavil v rôznych inkarnáciách, aby ich zabil, a tak asurom, ak majú šťastie, preukazuje Boh milosrdenstvo tým, že ich zabije.

BG 16.19 - BG 16.21