SK/BG 2.26: Difference between revisions
(Created page with "B26 <div style="float:left">'''Bhagavad-gītā — taká, aká je - SK/BG 2...") |
(Vanibot #0019: LinkReviser - Revised links and redirected them to the de facto address when redirect exists) |
||
| Line 1: | Line 1: | ||
[[Category:SK/Bhagavad-gītā - KAPITOLA DRUHÁ| | [[Category:SK/Bhagavad-gītā - KAPITOLA DRUHÁ|S26]] | ||
<div style="float:left">'''[[Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je|Bhagavad-gītā — taká, aká je]] - [[SK/BG 2|KAPITOLA DRUHÁ: Zhrnutie obsahu Bhagavad-gīty]]'''</div> | <div style="float:left">'''[[Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je|Bhagavad-gītā — taká, aká je]] - [[SK/BG 2|KAPITOLA DRUHÁ: Zhrnutie obsahu Bhagavad-gīty]]'''</div> | ||
<div style="float:right">[[File:Go-previous.png|link=SK/BG 2.25]] '''[[SK/BG 2.25|BG 2.25]] - [[SK/BG 2.27|BG 2.27]]''' [[File:Go-next.png|link=SK/BG 2.27]]</div> | <div style="float:right">[[File:Go-previous.png|link=SK/BG 2.25]] '''[[SK/BG 2.25|BG 2.25]] - [[SK/BG 2.27|BG 2.27]]''' [[File:Go-next.png|link=SK/BG 2.27]]</div> | ||
{{RandomImage}} | {{RandomImage|Slovak}} | ||
==== VERŠ 26 ==== | ==== VERŠ 26 ==== | ||
<div class="devanagari"> | |||
:अथ चैनं नित्यजातं नित्यं वा मन्यसे मृतम् । | |||
:तथापि त्वं महाबाहो नैवं शोचितुमर्हसि ॥२६॥ | |||
</div> | |||
<div class="verse"> | <div class="verse"> | ||
: | :atha cainaṁ nitya-jātaṁ | ||
: | :nityaṁ vā manyase mṛtam | ||
: | :tathāpi tvaṁ mahā-bāho | ||
: | :nainaṁ śocitum arhasi | ||
</div> | </div> | ||
| Line 17: | Line 21: | ||
<div class="synonyms"> | <div class="synonyms"> | ||
atha — ak ale; ca — tiež; enam — táto duša; nitya-jātam — stále sa rodí; nityam — navždy; vā — alebo; manyase — takto uvažuješ; mṛtam — mŕtva; tathā api — ani tak; tvam — ty; mahā-bāho — ó, bojovník s mocnými pažami; na — nikdy; enam — o duši; śocitum — žialiť; arhasi — hodí sa. | ''atha'' — ak ale; ''ca'' — tiež; ''enam'' — táto duša; ''nitya-jātam'' — stále sa rodí; ''nityam'' — navždy; ''vā'' — alebo; ''manyase'' — takto uvažuješ; ''mṛtam'' — mŕtva; ''tathā api'' — ani tak; ''tvam'' — ty; ''mahā-bāho'' — ó, bojovník s mocnými pažami; ''na'' — nikdy; ''enam'' — o duši; ''śocitum'' — žialiť; ''arhasi'' — hodí sa. | ||
</div> | </div> | ||
| Line 32: | Line 36: | ||
Aj keby Arjuna neveril v existenciu duše, tak ako v ňu neveria stúpenci vaibhāṣickej filozofie, ani tak by nemal dôvod k nariekaniu. Kto by žialil nad stratou nejakej zmesi chemických prvkov a prestal kvôli tomu vykonávať svoje povinnosti? Počas vojny predsa nikto nenarieka, keď sa na zničenie nepriateľa vyplytvajú tony chemikálií. Vaibhāṣická filozofia tvrdí, že ātmā alebo duša je zničená spolu s telom. Preto je jedno, či Arjuna vedsky záver o existencii maličkej duše prijal, alebo nie; ani v jednom prípade nemal dôvod bedákať. Podľa teórie vaibhāṣikov sa z hmoty neprestajne v každom momente rodí veľa nových bytostí a rovnako veľa ich zaniká; preto niet dôvodu smútiť kvôli smrti. Podľa toho Arjunovi nehrozilo, že sa znovu narodí, a preto nemal ani dôvod báť sa následkov, ktoré by ho čakali, keby zabil svojho praotca a učiteľa. Kṛṣṇa však Arjunu uštipačne oslovil „bojovník mocných paží“, lebo neprijímal teóriu vaibhāṣikov, ktorá úplne ignoruje vedsku múdrosť. Ako kṣatriya patril Arjuna do vedskej spoločnosti, a preto sa mal riadiť jej pokynmi. | Aj keby Arjuna neveril v existenciu duše, tak ako v ňu neveria stúpenci vaibhāṣickej filozofie, ani tak by nemal dôvod k nariekaniu. Kto by žialil nad stratou nejakej zmesi chemických prvkov a prestal kvôli tomu vykonávať svoje povinnosti? Počas vojny predsa nikto nenarieka, keď sa na zničenie nepriateľa vyplytvajú tony chemikálií. Vaibhāṣická filozofia tvrdí, že ātmā alebo duša je zničená spolu s telom. Preto je jedno, či Arjuna vedsky záver o existencii maličkej duše prijal, alebo nie; ani v jednom prípade nemal dôvod bedákať. Podľa teórie vaibhāṣikov sa z hmoty neprestajne v každom momente rodí veľa nových bytostí a rovnako veľa ich zaniká; preto niet dôvodu smútiť kvôli smrti. Podľa toho Arjunovi nehrozilo, že sa znovu narodí, a preto nemal ani dôvod báť sa následkov, ktoré by ho čakali, keby zabil svojho praotca a učiteľa. Kṛṣṇa však Arjunu uštipačne oslovil „bojovník mocných paží“, lebo neprijímal teóriu vaibhāṣikov, ktorá úplne ignoruje vedsku múdrosť. Ako kṣatriya patril Arjuna do vedskej spoločnosti, a preto sa mal riadiť jej pokynmi. | ||
</div> | </div> | ||
Latest revision as of 22:10, 28 June 2018
VERŠ 26
- अथ चैनं नित्यजातं नित्यं वा मन्यसे मृतम् ।
- तथापि त्वं महाबाहो नैवं शोचितुमर्हसि ॥२६॥
- atha cainaṁ nitya-jātaṁ
- nityaṁ vā manyase mṛtam
- tathāpi tvaṁ mahā-bāho
- nainaṁ śocitum arhasi
SYNONYMÁ
atha — ak ale; ca — tiež; enam — táto duša; nitya-jātam — stále sa rodí; nityam — navždy; vā — alebo; manyase — takto uvažuješ; mṛtam — mŕtva; tathā api — ani tak; tvam — ty; mahā-bāho — ó, bojovník s mocnými pažami; na — nikdy; enam — o duši; śocitum — žialiť; arhasi — hodí sa.
PREKLAD
Ak si však myslíš, že duša (alebo príznaky života) sa zakaždým rodí a potom navždy umiera, ani tak nemáš žiadny dôvod žialiť, ó, bojovník mocných paží.
VÝZNAM
Vždy jestvuje určitý druh filozofov blízkych buddhistom, ktorí neveria v oddelenú existenciu duše mimo tela. Z Kṛṣṇových slov sa dá poznať, že aj vtedy, keď prednášal Bhagavad-gītu, títo filozofi žili a boli známi ako lokāyatikovia a vaibhāṣikovia. Títo filozofi tvrdia, že duša alebo život vzniká, keď hmotné prvky dosiahnu určitý stupeň vývoja. Dnešní vedci a ateistickí filozofi uvažujú podobne. Podľa nich je telo zlúčeninou fyzických a chemických látok, ktorých vzájomným pôsobením vznikne život. Na tejto myšlienke je postavená antropológia. V súčasnosti jestvuje (predovšetkým v Spojených štátoch) veľa nihilistických pseudonáboženstiev a buddhistických siekt, ktoré neuznávajú nijaké spoločenské, mravné a podobné hodnoty a ktoré sú tiež prívržencami tejto filozofie.
Aj keby Arjuna neveril v existenciu duše, tak ako v ňu neveria stúpenci vaibhāṣickej filozofie, ani tak by nemal dôvod k nariekaniu. Kto by žialil nad stratou nejakej zmesi chemických prvkov a prestal kvôli tomu vykonávať svoje povinnosti? Počas vojny predsa nikto nenarieka, keď sa na zničenie nepriateľa vyplytvajú tony chemikálií. Vaibhāṣická filozofia tvrdí, že ātmā alebo duša je zničená spolu s telom. Preto je jedno, či Arjuna vedsky záver o existencii maličkej duše prijal, alebo nie; ani v jednom prípade nemal dôvod bedákať. Podľa teórie vaibhāṣikov sa z hmoty neprestajne v každom momente rodí veľa nových bytostí a rovnako veľa ich zaniká; preto niet dôvodu smútiť kvôli smrti. Podľa toho Arjunovi nehrozilo, že sa znovu narodí, a preto nemal ani dôvod báť sa následkov, ktoré by ho čakali, keby zabil svojho praotca a učiteľa. Kṛṣṇa však Arjunu uštipačne oslovil „bojovník mocných paží“, lebo neprijímal teóriu vaibhāṣikov, ktorá úplne ignoruje vedsku múdrosť. Ako kṣatriya patril Arjuna do vedskej spoločnosti, a preto sa mal riadiť jej pokynmi.