SK/BG 2.66: Difference between revisions
(Created page with "B66 <div style="float:left">'''Bhagavad-gītā — taká, aká je - SK/BG 2...") |
(Vanibot #0019: LinkReviser - Revised links and redirected them to the de facto address when redirect exists) |
||
Line 1: | Line 1: | ||
[[Category:SK/Bhagavad-gītā - KAPITOLA DRUHÁ| | [[Category:SK/Bhagavad-gītā - KAPITOLA DRUHÁ|S66]] | ||
<div style="float:left">'''[[Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je|Bhagavad-gītā — taká, aká je]] - [[SK/BG 2|KAPITOLA DRUHÁ: Zhrnutie obsahu Bhagavad-gīty]]'''</div> | <div style="float:left">'''[[Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je|Bhagavad-gītā — taká, aká je]] - [[SK/BG 2|KAPITOLA DRUHÁ: Zhrnutie obsahu Bhagavad-gīty]]'''</div> | ||
<div style="float:right">[[File:Go-previous.png|link=SK/BG 2.65]] '''[[SK/BG 2.65|BG 2.65]] - [[SK/BG 2.67|BG 2.67]]''' [[File:Go-next.png|link=SK/BG 2.67]]</div> | <div style="float:right">[[File:Go-previous.png|link=SK/BG 2.65]] '''[[SK/BG 2.65|BG 2.65]] - [[SK/BG 2.67|BG 2.67]]''' [[File:Go-next.png|link=SK/BG 2.67]]</div> | ||
{{RandomImage}} | {{RandomImage|Slovak}} | ||
==== VERŠ 66 ==== | ==== VERŠ 66 ==== | ||
<div class="devanagari"> | |||
:नास्ति बुद्धिरयुक्तस्य न चायुक्तस्य भावना । | |||
:न चाभावयतः शान्तिरशान्तस्य कुतः सुखम् ॥६६॥ | |||
</div> | |||
<div class="verse"> | <div class="verse"> | ||
: | :nāsti buddhir ayuktasya | ||
: | :na cāyuktasya bhāvanā | ||
: | :na cābhāvayataḥ śāntir | ||
: | :aśāntasya kutaḥ sukham | ||
</div> | </div> | ||
Line 17: | Line 21: | ||
<div class="synonyms"> | <div class="synonyms"> | ||
na asti — nemôže byť; buddhiḥ — transcendentálna inteligencia; ayuktasya — toho, kto nie je spojený (vedomím Kṛṣṇu); na — nie; ca — a; ayuktasya — toho, komu chýba (vedomie Kṛṣṇu); bhāvanā — myseľ naplnená šťastím; na — nie; ca — a; abhāvayataḥ — ten, kto nie je upevnený; śāntiḥ — pokoj; aśāntasya — u nepokojného; kutaḥ — kde je; sukham — šťastie. | ''na asti'' — nemôže byť; ''buddhiḥ'' — transcendentálna inteligencia; ''ayuktasya'' — toho, kto nie je spojený (vedomím Kṛṣṇu); ''na'' — nie; ''ca'' — a; ''ayuktasya'' — toho, komu chýba (vedomie Kṛṣṇu); ''bhāvanā'' — myseľ naplnená šťastím; ''na'' — nie; ''ca'' — a; ''abhāvayataḥ'' — ten, kto nie je upevnený; ''śāntiḥ'' — pokoj; ''aśāntasya'' — u nepokojného; ''kutaḥ'' — kde je; ''sukham'' — šťastie. | ||
</div> | </div> | ||
Line 29: | Line 33: | ||
<div class="purport"> | <div class="purport"> | ||
Dokiaľ človek nemá vedomie Kṛṣṇu, nemôže nájsť pokoj.To je potvrdené i v dvadsiatom deviatom verši piatej kapitoly: až keď človek pochopí, že jedine Kṛṣṇa sa môže radovať zo všetkých dobrých výsledkov vykonaných obetí a odriekania, že vlastní všetky vesmírne stvorenia a že je skutočným priateľom všetkých tvorov, potom môže získať ozajstný pokoj. Preto, ak si človek nie je vedomý Kṛṣṇu, nemôže mať jeho myseľ definitívny cieľ. Nepokoj pochádza z toho, že človek nemá konečný cieľ; keď si je však istý, že Kṛṣṇa je najvyšším užívateľom a priateľom všetkých a všetkého, potom môže s vyrovnanou mysľou nájsť pokoj. Preto je ten, kto koná bez vzťahu ku Kṛṣṇovi, stále znepokojený a chýba mu pokoj, aj keď predstiera vyrovnanosť a duchovný pokrok. Vedomie Kṛṣṇu sa automaticky prejavuje pokojom, ktorý sa dá dosiahnuť iba vo vzťahu ku Kṛṣṇovi. | Dokiaľ človek nemá vedomie Kṛṣṇu, nemôže nájsť pokoj.To je potvrdené i v dvadsiatom deviatom verši piatej kapitoly: až keď človek pochopí, že jedine Kṛṣṇa sa môže radovať zo všetkých dobrých výsledkov vykonaných obetí a odriekania, že vlastní všetky vesmírne stvorenia a že je skutočným priateľom všetkých tvorov, potom môže získať ozajstný pokoj. Preto, ak si človek nie je vedomý Kṛṣṇu, nemôže mať jeho myseľ definitívny cieľ. Nepokoj pochádza z toho, že človek nemá konečný cieľ; keď si je však istý, že Kṛṣṇa je najvyšším užívateľom a priateľom všetkých a všetkého, potom môže s vyrovnanou mysľou nájsť pokoj. Preto je ten, kto koná bez vzťahu ku Kṛṣṇovi, stále znepokojený a chýba mu pokoj, aj keď predstiera vyrovnanosť a duchovný pokrok. Vedomie Kṛṣṇu sa automaticky prejavuje pokojom, ktorý sa dá dosiahnuť iba vo vzťahu ku Kṛṣṇovi. | ||
</div> | </div> | ||
Latest revision as of 22:17, 28 June 2018
VERŠ 66
- नास्ति बुद्धिरयुक्तस्य न चायुक्तस्य भावना ।
- न चाभावयतः शान्तिरशान्तस्य कुतः सुखम् ॥६६॥
- nāsti buddhir ayuktasya
- na cāyuktasya bhāvanā
- na cābhāvayataḥ śāntir
- aśāntasya kutaḥ sukham
SYNONYMÁ
na asti — nemôže byť; buddhiḥ — transcendentálna inteligencia; ayuktasya — toho, kto nie je spojený (vedomím Kṛṣṇu); na — nie; ca — a; ayuktasya — toho, komu chýba (vedomie Kṛṣṇu); bhāvanā — myseľ naplnená šťastím; na — nie; ca — a; abhāvayataḥ — ten, kto nie je upevnený; śāntiḥ — pokoj; aśāntasya — u nepokojného; kutaḥ — kde je; sukham — šťastie.
PREKLAD
Človek, ktorý nie je s Najvyšším spojený vedomím Kṛṣṇu, nemôže mať ani transcendentálnu inteligenciu, ani stálu myseľ, bez ktorej nemožno dosiahnuť pokoj. A ak nemá pokoj, ako môže očakávať šťastie?
VÝZNAM
Dokiaľ človek nemá vedomie Kṛṣṇu, nemôže nájsť pokoj.To je potvrdené i v dvadsiatom deviatom verši piatej kapitoly: až keď človek pochopí, že jedine Kṛṣṇa sa môže radovať zo všetkých dobrých výsledkov vykonaných obetí a odriekania, že vlastní všetky vesmírne stvorenia a že je skutočným priateľom všetkých tvorov, potom môže získať ozajstný pokoj. Preto, ak si človek nie je vedomý Kṛṣṇu, nemôže mať jeho myseľ definitívny cieľ. Nepokoj pochádza z toho, že človek nemá konečný cieľ; keď si je však istý, že Kṛṣṇa je najvyšším užívateľom a priateľom všetkých a všetkého, potom môže s vyrovnanou mysľou nájsť pokoj. Preto je ten, kto koná bez vzťahu ku Kṛṣṇovi, stále znepokojený a chýba mu pokoj, aj keď predstiera vyrovnanosť a duchovný pokrok. Vedomie Kṛṣṇu sa automaticky prejavuje pokojom, ktorý sa dá dosiahnuť iba vo vzťahu ku Kṛṣṇovi.