SK/BG 5.5: Difference between revisions
(Created page with "B05 <div style="float:left">'''Bhagavad-gītā — taká, aká je - SK/BG 5|...") |
(Vanibot #0019: LinkReviser - Revised links and redirected them to the de facto address when redirect exists) |
||
| Line 1: | Line 1: | ||
[[Category:SK/Bhagavad-gītā - KAPITOLA PIATA| | [[Category:SK/Bhagavad-gītā - KAPITOLA PIATA|S05]] | ||
<div style="float:left">'''[[Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je|Bhagavad-gītā — taká, aká je]] - [[SK/BG 5|KAPITOLA PIATA: Karma-yoga — konanie s mysľou upretou na Kṛṣṇu]]'''</div> | <div style="float:left">'''[[Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je|Bhagavad-gītā — taká, aká je]] - [[SK/BG 5|KAPITOLA PIATA: Karma-yoga — konanie s mysľou upretou na Kṛṣṇu]]'''</div> | ||
<div style="float:right">[[File:Go-previous.png|link=SK/BG 5.4]] '''[[SK/BG 5.4|BG 5.4]] - [[SK/BG 5.6|BG 5.6]]''' [[File:Go-next.png|link=SK/BG 5.6]]</div> | <div style="float:right">[[File:Go-previous.png|link=SK/BG 5.4]] '''[[SK/BG 5.4|BG 5.4]] - [[SK/BG 5.6|BG 5.6]]''' [[File:Go-next.png|link=SK/BG 5.6]]</div> | ||
{{RandomImage}} | {{RandomImage|Slovak}} | ||
==== VERŠ 5 ==== | ==== VERŠ 5 ==== | ||
<div class="devanagari"> | |||
:यत्साङ्ख्यैः प्राप्यते स्थानं तद्योगैरपि गम्यते । | |||
:एकं साङ्ख्यं च योगं च यः पश्यति स पश्यति ॥५॥ | |||
</div> | |||
<div class="verse"> | <div class="verse"> | ||
: | :yat sāṅkhyaiḥ prāpyate sthānaṁ | ||
: | :tad yogair api gamyate | ||
: | :ekaṁ sāṅkhyaṁ ca yogaṁ ca | ||
: | :yaḥ paśyati sa paśyati | ||
</div> | </div> | ||
| Line 19: | Line 21: | ||
<div class="synonyms"> | <div class="synonyms"> | ||
''yat'' — čo; ''sāṅkhyaiḥ'' — prostredníctvom filozofie sāṅkhye; ''prāpyate'' — sa dosiahne; ''sthānam'' — postavenie; ''tat'' — to; ''yogaiḥ'' — oddanou službou; ''api'' — tiež; ''gamyate'' — človek môže dosiahnuť; ''ekam'' — jedno; ''sāṅkhyam'' — analytické štúdium; ''ca'' — a; ''yogam'' — čin v oddanosti; ''ca'' — a; ''yaḥ'' — ten, kto; ''paśyati'' — vidí; ''saḥ'' — on; ''paśyati'' — popravde vidí. | |||
yat — čo; sāṅkhyaiḥ — prostredníctvom filozofie sāṅkhye; prāpyate — sa dosiahne; sthānam — postavenie; tat — to; yogaiḥ — oddanou službou; api — tiež; gamyate — človek môže dosiahnuť; ekam — jedno; sāṅkhyam — analytické štúdium; ca — a; yogam — čin v oddanosti; ca — a; yaḥ — ten, kto; paśyati — vidí; saḥ — on; paśyati — popravde vidí. | |||
</div> | </div> | ||
| Line 32: | Line 33: | ||
<div class="purport"> | <div class="purport"> | ||
Pravým účelom filozofického bádania je nájsť konečný životný cieľ. Keďže konečným cieľom je sebarealizácia, nie je medzi závermi vyššie zmienených metód žiadny rozdiel. Záver sāṅkhyového filozofického bádania je, že individuálna bytosť nie je súčasťou hmotného sveta, ale najvyššieho duchovného celku, a preto musí konať vo vzťahu k Najvyššiemu. Keď duša koná s mysľou uprenou na Kṛṣṇu, nachádza sa vo svojom prirodzenom postavení. Prvou zásadou sāṅkhye je odpútať sa od hmoty. V yoge oddanosti sa zas musia vykonávať činy, ktorých účelom je potešiť Kṛṣṇu. V skutočnosti sú obe metódy rovnaké, aj keď na prvý pohľad sa zdá, že jedna z nich vedie k odpútaniu a druhá k pripútanosti. Odpútanie sa od hmoty a pripútanosť ku Kṛṣṇovi je však jedno a to isté. Kto tomu rozumie, vidí veci také, aké naozaj sú. | Pravým účelom filozofického bádania je nájsť konečný životný cieľ. Keďže konečným cieľom je sebarealizácia, nie je medzi závermi vyššie zmienených metód žiadny rozdiel. Záver sāṅkhyového filozofického bádania je, že individuálna bytosť nie je súčasťou hmotného sveta, ale najvyššieho duchovného celku, a preto musí konať vo vzťahu k Najvyššiemu. Keď duša koná s mysľou uprenou na Kṛṣṇu, nachádza sa vo svojom prirodzenom postavení. Prvou zásadou sāṅkhye je odpútať sa od hmoty. V yoge oddanosti sa zas musia vykonávať činy, ktorých účelom je potešiť Kṛṣṇu. V skutočnosti sú obe metódy rovnaké, aj keď na prvý pohľad sa zdá, že jedna z nich vedie k odpútaniu a druhá k pripútanosti. Odpútanie sa od hmoty a pripútanosť ku Kṛṣṇovi je však jedno a to isté. Kto tomu rozumie, vidí veci také, aké naozaj sú. | ||
</div> | |||
<div style="float:right">[[File:Go-previous.png|link=SK/BG 5.4]] '''[[SK/BG 5.4|BG 5.4]] - [[SK/BG 5.6|BG 5.6]]''' [[File:Go-next.png|link=SK/BG 5.6]]</div> | <div style="float:right">[[File:Go-previous.png|link=SK/BG 5.4]] '''[[SK/BG 5.4|BG 5.4]] - [[SK/BG 5.6|BG 5.6]]''' [[File:Go-next.png|link=SK/BG 5.6]]</div> | ||
__NOTOC__ | __NOTOC__ | ||
__NOEDITSECTION__ | __NOEDITSECTION__ | ||
Latest revision as of 22:37, 28 June 2018
VERŠ 5
- यत्साङ्ख्यैः प्राप्यते स्थानं तद्योगैरपि गम्यते ।
- एकं साङ्ख्यं च योगं च यः पश्यति स पश्यति ॥५॥
- yat sāṅkhyaiḥ prāpyate sthānaṁ
- tad yogair api gamyate
- ekaṁ sāṅkhyaṁ ca yogaṁ ca
- yaḥ paśyati sa paśyati
SYNONYMÁ
yat — čo; sāṅkhyaiḥ — prostredníctvom filozofie sāṅkhye; prāpyate — sa dosiahne; sthānam — postavenie; tat — to; yogaiḥ — oddanou službou; api — tiež; gamyate — človek môže dosiahnuť; ekam — jedno; sāṅkhyam — analytické štúdium; ca — a; yogam — čin v oddanosti; ca — a; yaḥ — ten, kto; paśyati — vidí; saḥ — on; paśyati — popravde vidí.
PREKLAD
Vpravde vidí ten, kto vie, že stav dosiahnutý analytickým štúdiom možno dosiahnuť aj oddanou službou a že analytické štúdium a oddaná služba sú na rovnakej úrovni.
VÝZNAM
Pravým účelom filozofického bádania je nájsť konečný životný cieľ. Keďže konečným cieľom je sebarealizácia, nie je medzi závermi vyššie zmienených metód žiadny rozdiel. Záver sāṅkhyového filozofického bádania je, že individuálna bytosť nie je súčasťou hmotného sveta, ale najvyššieho duchovného celku, a preto musí konať vo vzťahu k Najvyššiemu. Keď duša koná s mysľou uprenou na Kṛṣṇu, nachádza sa vo svojom prirodzenom postavení. Prvou zásadou sāṅkhye je odpútať sa od hmoty. V yoge oddanosti sa zas musia vykonávať činy, ktorých účelom je potešiť Kṛṣṇu. V skutočnosti sú obe metódy rovnaké, aj keď na prvý pohľad sa zdá, že jedna z nich vedie k odpútaniu a druhá k pripútanosti. Odpútanie sa od hmoty a pripútanosť ku Kṛṣṇovi je však jedno a to isté. Kto tomu rozumie, vidí veci také, aké naozaj sú.