SK/BG 6.5

Bhagavad-gītā — taká, aká je - KAPITOLA ŠIESTA: Dhyāna-yoga

BG 6.4 - BG 6.6

Śrī Śrīmad A.C. Bhaktivedanta Swami Prabhupāda

VERŠ 5

उद्धरेदात्मनात्मानं नात्मानमवसादयेत् ।

आत्मैव ह्यात्मनो बन्धुरात्मैव रिपुरात्मनः ॥५॥

uddhared ātmanātmānaṁ

nātmānam avasādayet

sarva-saṅkalpa-sannyāsī

ātmaiva hy ātmano bandhur

SYNONYMÁ

uddharet — človek sa snaží povzniesť; ātmanā — prostredníctvom mysle; ātmānam — podmienenú dušu; na — nikdy; ātmānam — podmienenú dušu; avasādayet — nechať poklesnúť; ātmā — myseľ; eva — zaiste; hi — naozaj; ātmanaḥ — podmienenej duše; bandhuḥ — priateľom; ātmā — myseľ; eva — určite; ripuḥ — nepriateľom; ātmanaḥ — podmienenej duše.

PREKLAD

Človek sa musí pomocou svojej mysle oslobodiť, nie degradovať. Myseľ je ako priateľom, tak aj nepriateľom podmienenej duše.

VÝZNAM

Podľa rozličných okolností označuje slovo ātmā telo, myseľ alebo dušu. V yoge majú myseľ a duša veľký význam. Keďže myseľ je pri praktikovaní yogy najdôležitejšia, znamená ātmā v tomto verši myseľ. Účelom yogy je ovládnuť myseľ a odviesť ju od pripútanosti k zmyslovým predmetom. Je tu zdôraznené, že myseľ sa musí cvičiť tak, aby mohla vyslobodiť podmienenú dušu z bahna nevedomosti. V hmotnom bytí je každý otrokom svojej mysle a svojich zmyslov. Myseľ chce pod vplyvom falošného ega ovládať svet, a v skutočnosti spôsobuje, že čistá duša je uväznená v hmotnom svete. Preto treba myseľ cvičiť tak, aby sa nenechala priťahovať leskom hmotnej prírody. Takto sa duša môže vyslobodiť zo svojej podmienenosti. Nikto by nemal dopustiť poklesnutie pochádzajúce z pripútanosti k zmyslovým predmetom. Čím viac nás priťahujú zmyslové predmety, tým viac sa zaplietame do hmotnej existencie. Najlepší spôsob, ako sa oslobodiť, je neustále zamestnávať svoju myseľ vo vedomí Kṛṣṇu. Na zdôraznenie tejto skutočnosti je tu použité slovo hi, čo znamená, že človek tak musí konať. Potvrdzuje to aj Amṛita-bindu Upaniṣad (2):

mana eva manuṣyāṇāṁ kāraṇaṁ bandha-mokṣayoḥ bandhāya viṣayāsaṅgo muktyai nirviṣayaṁ manaḥ

„Pomocou mysle sa človek môže vyslobodiť, alebo zapliesť do hmotnej existencie. Keď myseľ priťahujú zmyslové predmety, vedie k otroctvu, a keď je od zmyslových predmetov odpútaná, vedie k vyslobodeniu.“ Preto myseľ, ktorá je stále pohrúžená v myšlienkach na Kṛṣṇu, vedie k najvyššiemu vyslobodeniu.

BG 6.4 - BG 6.6