SK/BG 2.29: Difference between revisions

(Created page with "B29 <div style="float:left">'''Bhagavad-gītā — taká, aká je - SK/BG 2...")
 
(Vanibot #0019: LinkReviser - Revised links and redirected them to the de facto address when redirect exists)
 
Line 1: Line 1:
[[Category:SK/Bhagavad-gītā - KAPITOLA DRUHÁ|B29]]
[[Category:SK/Bhagavad-gītā - KAPITOLA DRUHÁ|S29]]
<div style="float:left">'''[[Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je|Bhagavad-gītā — taká, aká je]] - [[SK/BG 2|KAPITOLA DRUHÁ: Zhrnutie obsahu Bhagavad-gīty]]'''</div>
<div style="float:left">'''[[Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je|Bhagavad-gītā — taká, aká je]] - [[SK/BG 2|KAPITOLA DRUHÁ: Zhrnutie obsahu Bhagavad-gīty]]'''</div>
<div style="float:right">[[File:Go-previous.png|link=SK/BG 2.28]] '''[[SK/BG 2.28|BG 2.28]] - [[SK/BG 2.30|BG 2.30]]''' [[File:Go-next.png|link=SK/BG 2.30]]</div>
<div style="float:right">[[File:Go-previous.png|link=SK/BG 2.28]] '''[[SK/BG 2.28|BG 2.28]] - [[SK/BG 2.30|BG 2.30]]''' [[File:Go-next.png|link=SK/BG 2.30]]</div>
{{RandomImage}}
{{RandomImage|Slovak}}


==== VERŠ 30  ====
==== VERŠ 30  ====
<div class="devanagari">
:आश्चर्यवत्पश्यति कश्चिदेन-
:माश्चर्यवद्वदति तथैव चान्यः ।
:आश्चर्यवच्चैनमन्यः शृणोति
:श्रुत्वाप्येनं वेद न चैव कश्चित् ॥२९॥
</div>


<div class="verse">
<div class="verse">
:''avyaktādīni bhūtāni''
:āścarya-vat paśyati kaścid enam
:''vyakta-madhyāni bhārata''
:āścarya-vad vadati tathaiva cānyaḥ
:''avyakta-nidhanāny eva''
:āścarya-vac cainam anyaḥ śṛṇoti
:''tatra kā paridevanā''
:śrutvāpy enaṁ veda na caiva kaścit
 
</div>
</div>


Line 17: Line 23:


<div class="synonyms">
<div class="synonyms">
avyakta-ādīni na počiatku neprejavené; bhūtāni všetky, čo sú stvorené; vyakta prejavené; madhyāni uprostred; bhārata ó, Bharatov potomok; avyakta neprejavené; nidhanāni po zničení; eva — je to tak; tatra preto; aké; paridevanā nariekanie.
''āścarya-vat'' zázračnú; ''paśyati'' vidia; ''kaścit'' niektorí; ''enam'' túto dušu; ''āścarya-vat'' zázračné; ''vadati'' hovoria; ''tathā'' tak; ''eva'' — istotne; ''ca'' — tiež; ''anyaḥ'' — iní; ''āścarya-vat'' — rovnako zázračné; ''ca'' — tiež; ''enam'' — tejto duši; ''anyaḥ'' iní; ''śṛṇoti'' — počujú; ''śrutvā'' — počuli; ''api'' — aj keď; ''enam'' — tejto duši; ''veda'' — vedia; ''na'' — nikdy; ''ca'' i; ''eva'' istotne; ''kaścit'' niekto.
</div>
</div>


Line 23: Line 29:


<div class="translation">
<div class="translation">
'''Všetky stvorené bytosti sú na počiatku neprejavené, v prechodnom štádiu sú prejavené a po zničení opäť neprejavené. Prečo teda nariekať, ó, potomok Bharatov?'''
'''Niektorí sa na dušu pozerajú ako na zázračnú, iní o nej hovoria ako o zázračnej a ďalší o nej počujú ako o zázračnej. Pritom niektorí, hoci o nej počuli, nedokážu ju pochopiť.'''
</div>
</div>


Line 29: Line 35:


<div class="purport">
<div class="purport">
Sú dva druhy filozofov: jedni veria v existenciu duše a druhí nie. Ani jedni však nemajú dôvod nariekať nad mŕtvym telom. Tí, čo nasledujú zásady vedskeho poznania, nazývajú tých, ktorí v existenciu duše neveria, ateistami. Aj keby sme kvôli debate prijali ateistickú filozofiu, ani vtedy by sme nemali dôvod žialiť. Pred stvorením vesmíru sú hmotné elementy neprejavené a duša zatiaľ jestvuje oddelene, nezávisle od nich. Zo subtílneho neprejaveného stavu hmoty sa manifestuje vesmír, podobne ako sa z éteru tvorí vzduch, zo vzduchu oheň, z ohňa voda a z vody zem, z ktorej sa potom toho prejavuje veľa. Zoberme si napríklad mrakodrap, ktorý je postavený zo zložiek zeme. Keď ho zbúrajú, jeho prejavenie zanikne a opäť zostáva v podobe atómov. Zákon o zachovaní energie platí, rozdiel je len v tom, že veci sú niekedy prejavené, a inokedy nie. Ako teda môže byť prejavený, či neprejavený stav príčinou žiaľu? Skutočnosťou je, že v žiadnom prípade, teda ani v neprejavenom stave, nie je nič celkom stratené. Na počiatku i na konci je všetko neprejavené a len medzi týmito dvoma štádiami je všetko prejavené. Z materiálneho hľadiska tu nejde o nejaký podstatný rozdiel.
Keďže Gītopaniṣad je z veľkej časti postavená na zásadách Upaniṣad, nie je prekvapujúce, že sa podobný verš nachádza aj v Kaṭha Upaniṣade (1.2.7):


Keď prijmeme záver vedskych písiem, ako ho nájdeme v Bhagavad-gīte, že hmotné telá sú pominuteľné a časom zanikajú (antavanta ime dehāḥ), zatiaľ čo duša je večná (nityayoktāḥ śarīriṇaḥ), musíme pamätať na to, že telo je ako odev, a že nad zmenou odevu netreba nariekať. Pre večnú dušu je existencia tela ako sen. V spánku sa nám môže snívať, že sa vznášame vo vzduchu alebo sa vezieme ako kráľ v prepychovom kočiari. No len čo sa zobudíme, vidíme, že sa nevznášame vo vzduchu, ani nesedíme v žiadnom koči. Vedska múdrosť poukazuje na pominuteľnosť hmotného tela a na tomto základe odporúča prijať cestu duchovnej realizácie. Jednoducho, nech veríme v existenciu duše, alebo nie, nemáme žiadny dôvod nariekať nad stratou tela.
śravaṇayāpi bahubhir yo na labhyaḥ
śṛṇvanto ’pi bahavo yaṁ na vidyuḥ
āścaryo vaktā kuśalo ’sya labdhā
āścaryo ’sya jñātā kuśalānuśiṣṭaḥ


Je nesporne obdivuhodné, že nepatrná duša sa nachádza aj v tele obrovského zvieraťa alebo v mohutnom posvätnom banyanovníku, ako aj v mikróboch, ktoré sú také maličké, že sa ich na plochu jedného štvorcového centimetra zmestia miliardy. L̍udia, ktorí nežijú zdržanlivo, majú chabé vedomosti a nemôžu nikdy porozumieť obdivuhodnosti maličkej duše, aj keď to vysvetlila najvyššia autorita v poznaní, ktorá učila aj Brahmu, prvú stvorenú bytosť v našom vesmíre. Väčšina ľudí dnes pre prílišný materializmus nedokáže pochopiť, ako môže taká čiastočka prijať takú obrovskú, alebo na druhej strane takú nepatrnú podobu. Tí, čo poznajú povahu duše, usudzujú, že je obdivuhodná, a tí, ktorí o nej počuli rozprávať, si myslia to isté. L̍udia pomýlení hmotnou energiou sú tak hlboko pohrúžení v zmyslových pôžitkoch, že majú len veľmi málo času na duchovnú realizáciu. Skutočnosťou však je, že bez sebapoznania skončia napokon všetky naše snahy v boji o existenciu porážkou. Títo ľudia možno nevedia, že musia myslieť na dušu a nájsť tak konečné riešenie, ako skoncovať s hmotným utrpením.


Niektorí ľudia, ktorí chcú získať poznanie o duši, niekedy prídu na prednášky, ale vďaka svojej nevedomosti môžu Naddušu (Paramātmu) a maličkú dušu (jīvātmu) mylne považovať za totožné, bez rozlíšenia ich hodnoty. Je veľmi ťažké nájsť človeka, ktorý dokonale chápe postavenie duše a Nadduše, ktorý rozumie ich činnostiam a vzťahu, jedným slovom, všetkému, čo sa ich týka. A ešte ťažšie je nájsť človeka, ktorý získal naozaj plný úžitok z poznania duše a je schopný jej povahu vysvetliť. Keď je však človek schopný rozumieť otázkam týkajúcim sa duše, jeho život bude úspešný.


Najjednoduchší spôsob, ako porozumieť tejto téme, je prijať výroky Bhagavad-gīty, ktoré vyslovila najvyššia autorita, Śrī Kṛṣṇa. Človek sa nemá nechať zviesť inými teóriami. Aby bol schopný prijať Kṛṣṇu ako Najvyššiu Božskú Osobnosť, musí sa podrobiť mnohým pokániam a obetám, či už v tomto alebo v predchádzajúcom živote. To, že Kṛṣṇa je Najvyššia Božská Osobnosť môžeme pochopiť vďaka bezpríčinnej milosti čistého oddaného, inak nie.
</div>
</div>



Latest revision as of 22:10, 28 June 2018

Śrī Śrīmad A.C. Bhaktivedanta Swami Prabhupāda


VERŠ 30

आश्चर्यवत्पश्यति कश्चिदेन-
माश्चर्यवद्वदति तथैव चान्यः ।
आश्चर्यवच्चैनमन्यः शृणोति
श्रुत्वाप्येनं वेद न चैव कश्चित् ॥२९॥
āścarya-vat paśyati kaścid enam
āścarya-vad vadati tathaiva cānyaḥ
āścarya-vac cainam anyaḥ śṛṇoti
śrutvāpy enaṁ veda na caiva kaścit

SYNONYMÁ

āścarya-vat — zázračnú; paśyati — vidia; kaścit — niektorí; enam — túto dušu; āścarya-vat — zázračné; vadati — hovoria; tathā — tak; eva — istotne; ca — tiež; anyaḥ — iní; āścarya-vat — rovnako zázračné; ca — tiež; enam — tejto duši; anyaḥ — iní; śṛṇoti — počujú; śrutvā — počuli; api — aj keď; enam — tejto duši; veda — vedia; na — nikdy; ca — i; eva — istotne; kaścit — niekto.

PREKLAD

Niektorí sa na dušu pozerajú ako na zázračnú, iní o nej hovoria ako o zázračnej a ďalší o nej počujú ako o zázračnej. Pritom niektorí, hoci o nej počuli, nedokážu ju pochopiť.

VÝZNAM

Keďže Gītopaniṣad je z veľkej časti postavená na zásadách Upaniṣad, nie je prekvapujúce, že sa podobný verš nachádza aj v Kaṭha Upaniṣade (1.2.7):

śravaṇayāpi bahubhir yo na labhyaḥ śṛṇvanto ’pi bahavo yaṁ na vidyuḥ āścaryo vaktā kuśalo ’sya labdhā āścaryo ’sya jñātā kuśalānuśiṣṭaḥ

Je nesporne obdivuhodné, že nepatrná duša sa nachádza aj v tele obrovského zvieraťa alebo v mohutnom posvätnom banyanovníku, ako aj v mikróboch, ktoré sú také maličké, že sa ich na plochu jedného štvorcového centimetra zmestia miliardy. L̍udia, ktorí nežijú zdržanlivo, majú chabé vedomosti a nemôžu nikdy porozumieť obdivuhodnosti maličkej duše, aj keď to vysvetlila najvyššia autorita v poznaní, ktorá učila aj Brahmu, prvú stvorenú bytosť v našom vesmíre. Väčšina ľudí dnes pre prílišný materializmus nedokáže pochopiť, ako môže taká čiastočka prijať takú obrovskú, alebo na druhej strane takú nepatrnú podobu. Tí, čo poznajú povahu duše, usudzujú, že je obdivuhodná, a tí, ktorí o nej počuli rozprávať, si myslia to isté. L̍udia pomýlení hmotnou energiou sú tak hlboko pohrúžení v zmyslových pôžitkoch, že majú len veľmi málo času na duchovnú realizáciu. Skutočnosťou však je, že bez sebapoznania skončia napokon všetky naše snahy v boji o existenciu porážkou. Títo ľudia možno nevedia, že musia myslieť na dušu a nájsť tak konečné riešenie, ako skoncovať s hmotným utrpením.

Niektorí ľudia, ktorí chcú získať poznanie o duši, niekedy prídu na prednášky, ale vďaka svojej nevedomosti môžu Naddušu (Paramātmu) a maličkú dušu (jīvātmu) mylne považovať za totožné, bez rozlíšenia ich hodnoty. Je veľmi ťažké nájsť človeka, ktorý dokonale chápe postavenie duše a Nadduše, ktorý rozumie ich činnostiam a vzťahu, jedným slovom, všetkému, čo sa ich týka. A ešte ťažšie je nájsť človeka, ktorý získal naozaj plný úžitok z poznania duše a je schopný jej povahu vysvetliť. Keď je však človek schopný rozumieť otázkam týkajúcim sa duše, jeho život bude úspešný.

Najjednoduchší spôsob, ako porozumieť tejto téme, je prijať výroky Bhagavad-gīty, ktoré vyslovila najvyššia autorita, Śrī Kṛṣṇa. Človek sa nemá nechať zviesť inými teóriami. Aby bol schopný prijať Kṛṣṇu ako Najvyššiu Božskú Osobnosť, musí sa podrobiť mnohým pokániam a obetám, či už v tomto alebo v predchádzajúcom živote. To, že Kṛṣṇa je Najvyššia Božská Osobnosť môžeme pochopiť vďaka bezpríčinnej milosti čistého oddaného, inak nie.