SK/BG 3.30: Difference between revisions
(Created page with "B30 <div style="float:left">'''Bhagavad-gītā — taká, aká je - SK/BG 3...") |
(Vanibot #0019: LinkReviser - Revised links and redirected them to the de facto address when redirect exists) |
||
| Line 1: | Line 1: | ||
[[Category:SK/Bhagavad-gītā - KAPITOLA TRETIA| | [[Category:SK/Bhagavad-gītā - KAPITOLA TRETIA|S30]] | ||
<div style="float:left">'''[[Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je|Bhagavad-gītā — taká, aká je]] - [[SK/BG 3|KAPITOLA TRETIA: Karma-yoga]]'''</div> | <div style="float:left">'''[[Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je|Bhagavad-gītā — taká, aká je]] - [[SK/BG 3|KAPITOLA TRETIA: Karma-yoga]]'''</div> | ||
<div style="float:right">[[File:Go-previous.png|link=SK/BG 3.29]] '''[[SK/BG 3.29|BG 3.29]] - [[SK/BG 3.31|BG 3.31]]''' [[File:Go-next.png|link=SK/BG 3.31]]</div> | <div style="float:right">[[File:Go-previous.png|link=SK/BG 3.29]] '''[[SK/BG 3.29|BG 3.29]] - [[SK/BG 3.31|BG 3.31]]''' [[File:Go-next.png|link=SK/BG 3.31]]</div> | ||
{{RandomImage}} | {{RandomImage|Slovak}} | ||
==== VERŠ 30 ==== | ==== VERŠ 30 ==== | ||
<div class="devanagari"> | |||
:मयि सर्वाणि कर्माणि संन्यस्याध्यात्मचेतसा । | |||
:निराशीर्निर्ममो भूत्वा युध्यस्व विगतज्वरः ॥३०॥ | |||
</div> | |||
<div class="verse"> | <div class="verse"> | ||
: | :mayi sarvāṇi karmāṇi | ||
: | :sannyasyādhyātma-cetasā | ||
: | :nirāśīr nirmamo bhūtvā | ||
: | :yudhyasva vigata-jvaraḥ | ||
</div> | </div> | ||
| Line 18: | Line 21: | ||
<div class="synonyms"> | <div class="synonyms"> | ||
mayi — Mne; sarvāṇi — všetky druhy; karmāṇi — činnosti; sannyasya — celkom odovzdať; adhyātma — s úplným poznaním vlastného „ja“; cetasā — s vedomím; nirāśīḥ — bez túžby po zisku; nirmamaḥ — bez vlastníckeho pocitu; bhūtvā — tak súc; yudhyasva — bojuj; vigata-jvaraḥ — bez ľahostajnosti. | ''mayi'' — Mne; ''sarvāṇi'' — všetky druhy; ''karmāṇi'' — činnosti; ''sannyasya'' — celkom odovzdať; ''adhyātma'' — s úplným poznaním vlastného „ja“; ''cetasā'' — s vedomím; ''nirāśīḥ'' — bez túžby po zisku; ''nirmamaḥ'' — bez vlastníckeho pocitu; ''bhūtvā'' — tak súc; ''yudhyasva'' — bojuj; ''vigata-jvaraḥ'' — bez ľahostajnosti. | ||
</div> | </div> | ||
| Line 31: | Line 34: | ||
<div class="purport"> | <div class="purport"> | ||
V tomto verši sa jasne zračí zmysel Bhagavad-gīty. Śrī Kṛṣṇa nás vyzýva, aby sme si Ho boli plne vedomí a aby sme vykonávali svoje povinnosti s vojenskou disciplínou. Môže sa to zdať trochu ťažké, ale povinnosti treba vykonávať s mysľou uprenou na Kṛṣṇu, lebo to je prirodzeným postavením všetkých živých bytostí. Živá bytosť nemôže byť šťastná, ak nespolupracuje s Najvyšším Pánom, pretože jej večným prirodzeným postavením je byť podriadená Jeho vôli. Preto Kṛṣṇa prikázal Arjunovi, aby bojoval, akoby bol jeho vojenským veliteľom. Človek musí obetovať všetko dobrej vôli Najvyššieho Pána a zároveň plniť dané povinnosti bez toho, že by si robil nároky na vlastníctvo. Arjuna nemusel uvažovať nad Kṛṣṇovými pokynmi, mal ich len vykonávať. Najvyšší Pán je Duša všetkých duší, a preto sa ten, kto bez ohľadu na svoje záujmy celkom závisí od Najvyššej Duše, nazýva adhyātma-cetas, osoba vedomá si Kṛṣṇu. Nirāśīḥ znamená, že človek musí konať podľa Pánových pokynov a nemá očakávať pôžitok z plodov svojich činov. Pokladníkovi prejdú rukami milióny korún jeho zamestnávateľa, ale sám si nerobí nárok ani na halier. Podobne si musí človek uvedomiť, že všetko na svete patrí Najvyššiemu Pánovi a nikomu inému. To je pravý význam slova mayi — „Mne“. Keď človek koná s mysľou uprenou na Kṛṣṇu, prirodzene si nerobí nárok na žiadny majetok. Takéto vedomie sa volá nirmana — „nič mi nepatrí“. Keď človek cíti nevôľu k plneniu tohto prísneho nariadenia, ktoré neberie ohľad na takzvané hmotné rodinné zväzky, mal by sa jej zbaviť. Oslobodí sa tak od horúčkovitej mentality či ľahostajnosti (vigata-jvara). Každý má vykonávať istý druh práce podľa svojich vlastností a postavenia, a ako už bolo povedané, všetky tieto povinnosti treba vykonávať s mysľou uprenou na Kṛṣṇu. To nás vyslobodí. | V tomto verši sa jasne zračí zmysel Bhagavad-gīty. Śrī Kṛṣṇa nás vyzýva, aby sme si Ho boli plne vedomí a aby sme vykonávali svoje povinnosti s vojenskou disciplínou. Môže sa to zdať trochu ťažké, ale povinnosti treba vykonávať s mysľou uprenou na Kṛṣṇu, lebo to je prirodzeným postavením všetkých živých bytostí. Živá bytosť nemôže byť šťastná, ak nespolupracuje s Najvyšším Pánom, pretože jej večným prirodzeným postavením je byť podriadená Jeho vôli. Preto Kṛṣṇa prikázal Arjunovi, aby bojoval, akoby bol jeho vojenským veliteľom. Človek musí obetovať všetko dobrej vôli Najvyššieho Pána a zároveň plniť dané povinnosti bez toho, že by si robil nároky na vlastníctvo. Arjuna nemusel uvažovať nad Kṛṣṇovými pokynmi, mal ich len vykonávať. Najvyšší Pán je Duša všetkých duší, a preto sa ten, kto bez ohľadu na svoje záujmy celkom závisí od Najvyššej Duše, nazýva adhyātma-cetas, osoba vedomá si Kṛṣṇu. Nirāśīḥ znamená, že človek musí konať podľa Pánových pokynov a nemá očakávať pôžitok z plodov svojich činov. Pokladníkovi prejdú rukami milióny korún jeho zamestnávateľa, ale sám si nerobí nárok ani na halier. Podobne si musí človek uvedomiť, že všetko na svete patrí Najvyššiemu Pánovi a nikomu inému. To je pravý význam slova mayi — „Mne“. Keď človek koná s mysľou uprenou na Kṛṣṇu, prirodzene si nerobí nárok na žiadny majetok. Takéto vedomie sa volá nirmana — „nič mi nepatrí“. Keď človek cíti nevôľu k plneniu tohto prísneho nariadenia, ktoré neberie ohľad na takzvané hmotné rodinné zväzky, mal by sa jej zbaviť. Oslobodí sa tak od horúčkovitej mentality či ľahostajnosti (vigata-jvara). Každý má vykonávať istý druh práce podľa svojich vlastností a postavenia, a ako už bolo povedané, všetky tieto povinnosti treba vykonávať s mysľou uprenou na Kṛṣṇu. To nás vyslobodí. | ||
</div> | </div> | ||
Latest revision as of 22:23, 28 June 2018
VERŠ 30
- मयि सर्वाणि कर्माणि संन्यस्याध्यात्मचेतसा ।
- निराशीर्निर्ममो भूत्वा युध्यस्व विगतज्वरः ॥३०॥
- mayi sarvāṇi karmāṇi
- sannyasyādhyātma-cetasā
- nirāśīr nirmamo bhūtvā
- yudhyasva vigata-jvaraḥ
SYNONYMÁ
mayi — Mne; sarvāṇi — všetky druhy; karmāṇi — činnosti; sannyasya — celkom odovzdať; adhyātma — s úplným poznaním vlastného „ja“; cetasā — s vedomím; nirāśīḥ — bez túžby po zisku; nirmamaḥ — bez vlastníckeho pocitu; bhūtvā — tak súc; yudhyasva — bojuj; vigata-jvaraḥ — bez ľahostajnosti.
PREKLAD
Ó, Arjuna, preto zasväť všetky svoje činy Mne a s mysľou uprenou na Mňa, zbavený sebectva a ľahostajnosti a bez túžby po zisku bojuj.
VÝZNAM
V tomto verši sa jasne zračí zmysel Bhagavad-gīty. Śrī Kṛṣṇa nás vyzýva, aby sme si Ho boli plne vedomí a aby sme vykonávali svoje povinnosti s vojenskou disciplínou. Môže sa to zdať trochu ťažké, ale povinnosti treba vykonávať s mysľou uprenou na Kṛṣṇu, lebo to je prirodzeným postavením všetkých živých bytostí. Živá bytosť nemôže byť šťastná, ak nespolupracuje s Najvyšším Pánom, pretože jej večným prirodzeným postavením je byť podriadená Jeho vôli. Preto Kṛṣṇa prikázal Arjunovi, aby bojoval, akoby bol jeho vojenským veliteľom. Človek musí obetovať všetko dobrej vôli Najvyššieho Pána a zároveň plniť dané povinnosti bez toho, že by si robil nároky na vlastníctvo. Arjuna nemusel uvažovať nad Kṛṣṇovými pokynmi, mal ich len vykonávať. Najvyšší Pán je Duša všetkých duší, a preto sa ten, kto bez ohľadu na svoje záujmy celkom závisí od Najvyššej Duše, nazýva adhyātma-cetas, osoba vedomá si Kṛṣṇu. Nirāśīḥ znamená, že človek musí konať podľa Pánových pokynov a nemá očakávať pôžitok z plodov svojich činov. Pokladníkovi prejdú rukami milióny korún jeho zamestnávateľa, ale sám si nerobí nárok ani na halier. Podobne si musí človek uvedomiť, že všetko na svete patrí Najvyššiemu Pánovi a nikomu inému. To je pravý význam slova mayi — „Mne“. Keď človek koná s mysľou uprenou na Kṛṣṇu, prirodzene si nerobí nárok na žiadny majetok. Takéto vedomie sa volá nirmana — „nič mi nepatrí“. Keď človek cíti nevôľu k plneniu tohto prísneho nariadenia, ktoré neberie ohľad na takzvané hmotné rodinné zväzky, mal by sa jej zbaviť. Oslobodí sa tak od horúčkovitej mentality či ľahostajnosti (vigata-jvara). Každý má vykonávať istý druh práce podľa svojich vlastností a postavenia, a ako už bolo povedané, všetky tieto povinnosti treba vykonávať s mysľou uprenou na Kṛṣṇu. To nás vyslobodí.