SK/BG 13.22: Difference between revisions
(Bhagavad-gita Compile Form edit) |
(Vanibot #0019: LinkReviser - Revised links and redirected them to the de facto address when redirect exists) |
||
Line 1: | Line 1: | ||
[[Category:SK/Bhagavad-gītā - KAPITOLA TRINÁSTA| | [[Category:SK/Bhagavad-gītā - KAPITOLA TRINÁSTA|S22]] | ||
<div style="float:left">'''[[Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je|Bhagavad-gītā — taká, aká je]] - [[SK/BG 13| KAPITOLA TRINÁSTA: Príroda, požívateľ, vedomie]]'''</div> | <div style="float:left">'''[[Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je|Bhagavad-gītā — taká, aká je]] - [[SK/BG 13| KAPITOLA TRINÁSTA: Príroda, požívateľ, vedomie]]'''</div> | ||
<div style="float:right">[[File:Go-previous.png|link=SK/BG 13.21| BG 13.21]] '''[[SK/BG 13.21|BG 13.21]] - [[SK/BG 13.23|BG 13.23]]''' [[File:Go-next.png|link=SK/BG 13.23| BG 13.23]]</div> | <div style="float:right">[[File:Go-previous.png|link=SK/BG 13.21| BG 13.21]] '''[[SK/BG 13.21|BG 13.21]] - [[SK/BG 13.23|BG 13.23]]''' [[File:Go-next.png|link=SK/BG 13.23| BG 13.23]]</div> | ||
{{ | {{RandomImage|Slovak}} | ||
==== VERŠ 22 ==== | ==== VERŠ 22 ==== | ||
<div class=" | <div class="devanagari"> | ||
:पुरुषः प्रकृतिस्थो हि भुङ्क्ते प्रकृतिजान्गुणान् । | |||
: | :कारणं गुणसङ्गोऽस्य सदसद्योनिजन्मसु ॥२२॥ | ||
: | </div> | ||
<div class="verse"> | |||
:puruṣaḥ prakṛti-stho hi | |||
:bhuṅkte prakṛti-jān guṇān | |||
:kāraṇaṁ guṇa-saṅgo ’sya | |||
:sad-asad-yoni-janmasu | |||
</div> | </div> | ||
==== SYNONYMÁ ==== | ==== SYNONYMÁ ==== | ||
<div class="synonyms | <div class="synonyms"> | ||
puruṣaḥ — živá bytosť; prakṛti-sthaḥ — umiestnená v hmotnej energii; hi — zaiste; bhuṅkte — teší sa; prakṛti-jān — stvorená hmotnou prírodou; guṇān — kvality prírody; kāraṇam — príčina; guṇa-saṅgaḥ — styk s hmotnými kvalitami; asya — živá bytosť; sat-asat — dobro a zlo; yoni — životné druhy; janmasu — narodenie. | ''puruṣaḥ'' — živá bytosť; ''prakṛti-sthaḥ'' — umiestnená v hmotnej energii; ''hi'' — zaiste; ''bhuṅkte'' — teší sa; ''prakṛti-jān'' — stvorená hmotnou prírodou; ''guṇān'' — kvality prírody; ''kāraṇam'' — príčina; ''guṇa-saṅgaḥ'' — styk s hmotnými kvalitami; ''asya'' — živá bytosť; ''sat-asat'' — dobro a zlo; ''yoni'' — životné druhy; ''janmasu'' — narodenie. | ||
</div> | </div> | ||
Line 26: | Line 28: | ||
<div class="translation"> | <div class="translation"> | ||
Živá bytosť tak v hmotnej prírode kráča cestou života a zakúša tri kvality tejto prírody. To je dôvod styku s hmotnou prírodou. Tak sa stretáva s dobrom a zlom v rôznych životných druhoch. | Živá bytosť tak v hmotnej prírode kráča cestou života a zakúša tri kvality tejto prírody. To je dôvod styku s hmotnou prírodou. Tak sa stretáva s dobrom a zlom v rôznych životných druhoch. | ||
</div> | </div> | ||
Latest revision as of 21:35, 28 June 2018
VERŠ 22
- पुरुषः प्रकृतिस्थो हि भुङ्क्ते प्रकृतिजान्गुणान् ।
- कारणं गुणसङ्गोऽस्य सदसद्योनिजन्मसु ॥२२॥
- puruṣaḥ prakṛti-stho hi
- bhuṅkte prakṛti-jān guṇān
- kāraṇaṁ guṇa-saṅgo ’sya
- sad-asad-yoni-janmasu
SYNONYMÁ
puruṣaḥ — živá bytosť; prakṛti-sthaḥ — umiestnená v hmotnej energii; hi — zaiste; bhuṅkte — teší sa; prakṛti-jān — stvorená hmotnou prírodou; guṇān — kvality prírody; kāraṇam — príčina; guṇa-saṅgaḥ — styk s hmotnými kvalitami; asya — živá bytosť; sat-asat — dobro a zlo; yoni — životné druhy; janmasu — narodenie.
PREKLAD
Živá bytosť tak v hmotnej prírode kráča cestou života a zakúša tri kvality tejto prírody. To je dôvod styku s hmotnou prírodou. Tak sa stretáva s dobrom a zlom v rôznych životných druhoch.
VÝZNAM
Tento verš je veľmi dôležitý na pochopenie toho, ako sa živá bytosť sťahuje z jedného tela do druhého. V druhej kapitole bolo vysvetlené, že živá bytosť prechádza z tela do tela, ako pri zmene odevu. Táto výmena tiel závisí od jej pripútanosti k hmotnej existencii. Dovtedy, kým sme spútaní týmto falošným prejavom, musíme neustále prechádzať z jedného tela do druhého. Živá bytosť sa do tejto poľutovaniahodnej situácie dostala vďaka svojej túžbe ovládať hmotnú prírodu. Pod vplyvom hmotných túžob sa zavše narodí ako poloboh, zavše ako svätec a inokedy zas ako človek alebo zviera, vták, ryba, hmyz a podobne. V každom prípade si však o sebe myslí, že je pánom situácie, hoci je neustále pod vplyvom hmotnej prírody.
Tu je vysvetlené, ako sa živá bytosť do takých tiel dostane. Závisí to od styku s rôznymi kvalitami hmotnej prírody. Preto sa človek musí nad tieto tri kvality povzniesť a dospieť na transcendentálnu úroveň. To sa nazýva vedomie Kṛṣṇu. Ak si človek nie je vedomý Kṛṣṇu, vedomie ho donúti transmigrovať z jedného tela do druhého, lebo zdieľa hmotné túžby už od nepamäti. To sa však musí zmeniť. Zmena nastane, ak začneme načúvať z autoritatívnych prameňov. Najlepší príklad dáva Bhagavad-gītā samotná: Arjuna načúval Kṛṣṇovi, ktorý mu vysvetľoval vedu o Bohu. Ak sa podvolíme a odovzdáme tomuto procesu načúvania, stratíme dlho pretrvávajúcu túžbu ovládať hmotnú prírodu a úmerne tomu, ako slabne naša túžba vládnuť, zažívame duchovnú radosť. V jednej vedskej mantre sa hovorí, že čím viac vzrastá miera poznania stykom s Najvyšším Pánom, tým viac môžeme zažívať chuť večného blaženého života.