SK/BG 13.23

Bhagavad-gītā — taká, aká je - KAPITOLA TRINÁSTA: Príroda, požívateľ, vedomie

BG 13.22 - BG 13.24

Śrī Śrīmad A.C. Bhaktivedanta Swami Prabhupāda

VERŠ 23

उपद्रष्टानुमन्ता च भर्ता भोक्ता महेश्वरः ।

परमात्मेति चाप्युक्तो देहेऽस्मिन्पुरुषः परः ॥२३॥

upadraṣṭānumantā ca

bhartā bhoktā maheśvaraḥ

paramātmeti cāpy ukto

dehe ’smin puruṣaḥ paraḥ

SYNONYMÁ

upadraṣṭā — svedok; anumantā — schvaľovateľ; ca — tiež; bhartā — pán; bhoktā — najvyšší požívateľ; mahā-īśvaraḥ — Najvyšší Pán; parama-ātmā — Nadduša; iti — takto; ca — a; api — vskutku; uktaḥ — hovorí sa; dehe — v tele; asmin — tomto; puruṣaḥ — požívateľ; paraḥ — transcendentálny.

PREKLAD

V tomto tele je však ešte iný, transcendentálny požívateľ, a to Najvyšší Pán, najvyšší vlastník, zvrchovaný svedok a schvaľovateľ, známy ako Nadduša.

VÝZNAM

V tejto śloke sa hovorí, že Nadduša, ktorá neustále sprevádza individuálnu dušu, je predstaviteľom Najvyššieho Pána . Nie je to obyčajná živá bytosť. Monistickí filozofi zastávajú názor, že jestvuje iba jeden znalec tela, a preto veria, že nie je nijaký rozdiel medzi Naddušou a individuálnou dušou. Na vysvetlenie toho Pán hovorí, že Paramātmā Ho zastupuje v každom tele. Odlišuje sa od individuálnej duše, pretože je transcendentálna para. Individuálna duša sa teší z činností v rámci určitého poľa pôsobnosti, no Nadduša je prítomná len ako svedok, dozorca, schvaľovateľ a najvyšší požívateľ, ale telesných činností a obmedzených radovánok sa nezúčastňuje. Nazýva sa Paramātmā, nie ātmā, a je transcendentálna. Je jasné, že ātmā a Paramātmā sa od seba líšia. Nadduša, Paramātmā, má na rozdiel od individuálnej duše ruky a nohy všade. A keďže je Najvyššia, sídli v tele, aby individuálnej duši schválila túžby po hmotnom pôžitku. Individuálna duša by bez súhlasu Najvyššej Duše nemohla urobiť nič, a preto sa nazýva bhukta čiže udržiavaná, zatiaľ čo Najvyšší Pán je bhoktā — udržiavateľ. Existuje nekonečné množstvo živých bytostí a Paramātmā udržiava každú z nich ako ich priateľ.

Skutočnosť je taká, že individuálne živé bytosti sú večnými čiastočkami Najvyššieho Pána a že medzi nimi a Ním jestvuje dôverný priateľský vzťah. Živé bytosti však majú sklon odmietať usmernenia Najvyššieho Pána a snažia sa konať nezávisle, aby mohli vládnuť prírode, a vzhľadom na túto tendenciu sa nazývajú okrajovou energiou Najvyššieho Pána . Živá bytosť môže byť umiestnená buď v duchovnej alebo hmotnej energii. Dokým je podmienená hmotnou energiou, zostáva s ňou Najvyšší Pán ako Paramātmā, priateľ, ktorý jej chce pomôcť na ceste späť do duchovnej energie. Pán si vždy veľmi želá, aby sa vrátila do duchovnej energie, ale živá bytosť stále odmieta príležitosť styku s duchovným svetlom vzhľadom na svoju maličkú nezávislosť. Toto zneužívanie nezávislosti je príčinou jej boja s hmotnou prírodou. Takže Najvyšší Pán nám dáva neustále pokyny zvnútra i zvonku. Zvonku nám dáva pokyny formou Bhagavad-gīty a z vnútra sa snaží každého jednotlivca presvedčiť, že jeho činnosti na hmotnej úrovni nie sú zárukou skutočného šťastia. Pán hovorí: „Zanechaj všetko a odovzdaj sa iba Mne. Potom budeš šťastný!“ Inteligentný človek, ktorý vloží svoju dôveru v Naddušu alebo Najvyššiu Božskú Osobnosť, sa vydá úspešnou cestou k večnému životu plnému blaženosti a poznania.

BG 13.22 - BG 13.24