SK/BG 14.16

Bhagavad-gītā — taká, aká je - KAPITOLA ŠTRNÁSTA: Tri kvality hmotnej prírody

BG 14.15 - BG 14.17

Śrī Śrīmad A.C. Bhaktivedanta Swami Prabhupāda

VERŠ 16

कर्मणः सुकृतस्याहुः सात्त्विकं निर्मलं फलम् ।

रजसस्तु फलं दुःखमज्ञानं तमसः फलम् ॥१६॥

karmaṇaḥ sukṛtasyāhuḥ

sāttvikaṁ nirmalaṁ phalam

rajasas tu phalaṁ duḥkham

ajñānaṁ tamasaḥ phalam

SYNONYMÁ

karmaṇaḥ — čin; su-kṛtasya — zbožný; āhuḥ — hovorí sa; sāttvikam — v kvalite dobra; nirmalam — očistený; phalam — výsledok; rajasaḥ — kvalitou vášne; tu — ale; phalam — výsledok; duḥkham — žiaľ; ajñānam — nezmysel; tamasaḥ — kvalita nevedomosti; phalam — výsledok.

PREKLAD

Hovorí sa, že zbožné činy v kvalite dobra očisťujú, činy v kvalite vášne prinášajú žiaľ a činy v kvalite nevedomosti majú za následok pomätenosť.

VÝZNAM

Človek sa očisťuje zbožnými činmi konanými v kvalite dobra. Preto mudrci, ktorí sa zbavili akejkoľvek ilúzie, zažívajú neustále šťastie. Činy konané v kvalite vášne sú jednoducho úbohé. Všetky činy zamerané na dosiahnutie hmotného šťastia sú vopred odsúdené na neúspech. Ak chce napríklad niekto postaviť mrakodrap, vyžaduje si to mnoho ľudského utrpenia. Finančník sa musí prebojovať rôznymi ťažkosťami, než sa mu podarí získať potrebné peniaze, a tí, ktorí pracujú na stavbe, musia fyzicky drieť ako otroci. To je utrpenie. V Bhagavad-gīte sa hovorí, že všetky činnosti sú pôvodne produkované kvalitou vášne; preto je v nich toľko utrpenia. Môže sa, pravda, vyskytnúť určité mentálne uspokojenie, ako napríklad „som majiteľom týchto peňazí alebo tohto domu“ — ale to nie je skutočné šťastie.

Človek, ktorý koná v kvalite nevedomosti, nemá ani štipku poznania, a preto je výsledkom jeho konania utrpenie už v tomto živote a po smrti kráča v ústrety zvieraciemu životu. Zvierací život je úbohý, i keď si to zvieratá, zahalené iluzórnou energiou, māyou, neuvedomujú. Zabíjanie nevinných zvierat je takisto výsledok kvality nevedomosti. Mäsiari nevedia, že zviera dostane v budúcnosti telo, ktorým ich bude môcť zabiť. Taký je zákon prírody. V ľudskej spoločnosti musí byť človek popravený, ak zabije človeka. Taký je zákon štátu. Pre svoju nevedomosť nemôžeme pochopiť, že hmotný svet je dokonalý štát, ktorý je ovládaný Najvyšším Pánom. Každý živý tvor je synom Najvyššieho Pána, ktorý nestrpí ani zabitie maličkého mravca. Ak človek poruší tento zákon, musí byť potrestaný. Zabíjať zvieratá kvôli uspokojovaniu chuťových buniek je najhorší druh nevedomosti. Človek nemusí zabíjať zvieratá, pretože Najvyšší Pán mu dáva toľko dobrých vecí v podobe mlieka, zeleniny, ovocia atď. Ak sa však napriek tomu uchyľuje k jedeniu mäsa, znamená to, že koná v kvalite nevedomosti a že si pripravuje veľmi temnú budúcnosť. Zo všetkých druhov zabíjania zvierat je zabíjanie kráv najhoršie, lebo krava nám dáva toľko potešenia v podobe mlieka... Zabíjanie kráv je ten najhrubší prejav nevedomosti. Vo Vedach (Ṛg Veda 9.4.64) sa píše: gobhiḥ prīṇita-matsaram. Ten, kto je plne uspokojený kravským mliekom a pritom zabíja kravy, sa nachádza v najtemnejšej nevedomosti. Vo Vedach sa ďalej píše:

namo brahmaṇya-devāya go-brāhmaṇa-hitāya ca jagad-dhitāya kṛṣṇāya govindāya namo namaḥ

„Môj Pane, si ochrancom kráv a brāhmaṇov a si dobrodincom celej ľudskej spoločnosti a sveta.“ (Viṣṇu Purāṇa 1.19.65)

V tomto verši sa obzvlášť zdôrazňuje ochrana brāhmaṇov a kráv. Brāhmaṇi sú symbolom duchovného vzdelania a krava symbolizuje najdôležitejšiu potravu, mlieko. Obom živým bytostiam - brāhmaṇom i kravám - musí byť venovaná najlepšia ochrana. To je skutočný pokrok civilizácie. V modernej spoločnosti sa nedbá o duchovné poznanie a zabíjanie kráv sa podporuje. Z toho môžeme usúdiť, že ľudská spoločnosť je na zlej ceste, odsúdenej k zániku. Civilizácia, ktorá pomáha ľudom k tomu, aby sa z nich v budúcom živote stali zvieratá, nie je civilizáciou ľudí. Súčasná ľudská spoločnosť je samozrejme poblúznená kvalitami vášne a nevedomosti. Je to veľmi nebezpečný vek a všetky národy by sa mali postarať o to, aby zachránili ľudstvo pred najväčším nebezpečenstvom tým najjednoduchším spôsobom — vedomím Kṛṣṇu.

BG 14.15 - BG 14.17