SK/BG 14.16: Difference between revisions

(Bhagavad-gita Compile Form edit)
 
(Vanibot #0019: LinkReviser - Revised links and redirected them to the de facto address when redirect exists)
 
Line 1: Line 1:
[[Category:SK/Bhagavad-gītā - KAPITOLA ŠTRNÁSTA|B16]]
[[Category:SK/Bhagavad-gītā - KAPITOLA ŠTRNÁSTA|S16]]
<div style="float:left">'''[[Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je|Bhagavad-gītā — taká, aká je]] - [[SK/BG 14| KAPITOLA ŠTRNÁSTA: Tri kvality hmotnej prírody]]'''</div>
<div style="float:left">'''[[Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je|Bhagavad-gītā — taká, aká je]] - [[SK/BG 14| KAPITOLA ŠTRNÁSTA: Tri kvality hmotnej prírody]]'''</div>
<div style="float:right">[[File:Go-previous.png|link=SK/BG 14.15| BG 14.15]] '''[[SK/BG 14.15|BG 14.15]] - [[SK/BG 14.17|BG 14.17]]''' [[File:Go-next.png|link=SK/BG 14.17| BG 14.17]]</div>
<div style="float:right">[[File:Go-previous.png|link=SK/BG 14.15| BG 14.15]] '''[[SK/BG 14.15|BG 14.15]] - [[SK/BG 14.17|BG 14.17]]''' [[File:Go-next.png|link=SK/BG 14.17| BG 14.17]]</div>
{{RandomImageRU}}
{{RandomImage|Slovak}}


==== VERŠ 16 ====
==== VERŠ 16 ====


<div class="verse inter_diac">
<div class="devanagari">
:''yadā sattve pravṛddhe tu''
:कर्मणः सुकृतस्याहुः सात्त्विकं निर्मलं फलम् ।
:''pralayaṁ yāti deha-bhṛt''
:रजसस्तु फलं दुःखमज्ञानं तमसः फलम् ॥१६॥
:''tadottama-vidāṁ lokān''
</div>
:''amalān pratipadyate''


<div class="verse">
:karmaṇaḥ sukṛtasyāhuḥ
:sāttvikaṁ nirmalaṁ phalam
:rajasas tu phalaṁ duḥkham
:ajñānaṁ tamasaḥ phalam
</div>
</div>


==== SYNONYMÁ ====
==== SYNONYMÁ ====


<div class="synonyms inter_diac">
<div class="synonyms">
yadā keď; sattve kvalita dobra; pravṛddhe rozvinutá; tu ale; pralayam zánik; yāti ide; deha-bhṛt vtelený; tadā vtedy; uttama-vidām veľkých mudrcov; lokān planéty; amalān čisté; pratipadyate dosiahne.
''karmaṇaḥ'' čin; ''su-kṛtasya'' — zbožný; ''āhuḥ'' hovorí sa; ''sāttvikam'' v kvalite dobra; ''nirmalam'' očistený; ''phalam'' výsledok; ''rajasaḥ'' kvalitou vášne; ''tu'' ale; ''phalam'' výsledok; ''duḥkham'' žiaľ; ''ajñānam'' nezmysel; ''tamasaḥ'' kvalita nevedomosti; ''phalam'' výsledok.
 
 
</div>
</div>


Line 25: Line 27:


<div class="translation">
<div class="translation">
Ak človek zomrie v kvalite dobra, dosiahne čisté vyššie planéty, sídla veľkých mudrcov.
Hovorí sa, že zbožné činy v kvalite dobra očisťujú, činy v kvalite vášne prinášajú žiaľ a činy v kvalite nevedomosti majú za následok pomätenosť.
 
</div>
</div>


Line 32: Line 33:


<div class="purport">
<div class="purport">
Človek umiestnený v kvalite dobra dosiahne vyššie planéty, ako Brahmaloka alebo Janaloka, a tam si užíva božského šťastia. Slovo amalān je dôležité a znamená „zbavený vášne a nevedomosti“. Hmotný svet je plný nečistôt, no kvalita dobra je najčistejšou formou existencie v hmotnom svete. Pre rôzne druhy živých bytostí sú určené rôzne druhy planét, a tí, ktorí zomrú v kvalite dobra, vstúpia na planéty, kde sídlia svätci a veľkí oddaní.
Človek sa očisťuje zbožnými činmi konanými v kvalite dobra. Preto mudrci, ktorí sa zbavili akejkoľvek ilúzie, zažívajú neustále šťastie. Činy konané v kvalite vášne sú jednoducho úbohé. Všetky činy zamerané na dosiahnutie hmotného šťastia sú vopred odsúdené na neúspech. Ak chce napríklad niekto postaviť mrakodrap, vyžaduje si to mnoho ľudského utrpenia. Finančník sa musí prebojovať rôznymi ťažkosťami, než sa mu podarí získať potrebné peniaze, a tí, ktorí pracujú na stavbe, musia fyzicky drieť ako otroci. To je utrpenie. V Bhagavad-gīte sa hovorí, že všetky činnosti sú pôvodne produkované kvalitou vášne; preto je v nich toľko utrpenia. Môže sa, pravda, vyskytnúť určité mentálne uspokojenie, ako napríklad „som majiteľom týchto peňazí alebo tohto domu“ — ale to nie je skutočné šťastie.
 
 


Človek, ktorý koná v kvalite nevedomosti, nemá ani štipku poznania, a preto je výsledkom jeho konania utrpenie už v tomto živote a po smrti kráča v ústrety zvieraciemu životu. Zvierací život je úbohý, i keď si to zvieratá, zahalené iluzórnou energiou, māyou, neuvedomujú. Zabíjanie nevinných zvierat je takisto výsledok kvality nevedomosti. Mäsiari nevedia, že zviera dostane v budúcnosti telo, ktorým ich bude môcť zabiť. Taký je zákon prírody. V ľudskej spoločnosti musí byť človek popravený, ak zabije človeka. Taký je zákon štátu. Pre svoju nevedomosť nemôžeme pochopiť, že hmotný svet je dokonalý štát, ktorý je ovládaný Najvyšším Pánom. Každý živý tvor je synom Najvyššieho Pána, ktorý nestrpí ani zabitie maličkého mravca. Ak človek poruší tento zákon, musí byť potrestaný. Zabíjať zvieratá kvôli uspokojovaniu chuťových buniek je najhorší druh nevedomosti. Človek nemusí zabíjať zvieratá, pretože Najvyšší Pán mu dáva toľko dobrých vecí v podobe mlieka, zeleniny, ovocia atď. Ak sa však napriek tomu uchyľuje k jedeniu mäsa, znamená to, že koná v kvalite nevedomosti a že si pripravuje veľmi temnú budúcnosť. Zo všetkých druhov zabíjania zvierat je zabíjanie kráv najhoršie, lebo krava nám dáva toľko potešenia v podobe mlieka... Zabíjanie kráv je ten najhrubší prejav nevedomosti. Vo Vedach (Ṛg Veda 9.4.64) sa píše: gobhiḥ prīṇita-matsaram. Ten, kto je plne uspokojený kravským mliekom a pritom zabíja kravy, sa nachádza v najtemnejšej nevedomosti. Vo Vedach sa ďalej píše:


namo brahmaṇya-devāya
go-brāhmaṇa-hitāya ca
jagad-dhitāya kṛṣṇāya
govindāya namo namaḥ


„Môj Pane, si ochrancom kráv a brāhmaṇov a si dobrodincom celej ľudskej spoločnosti a sveta.“ (Viṣṇu Purāṇa 1.19.65)


V tomto verši sa obzvlášť zdôrazňuje ochrana brāhmaṇov a kráv. Brāhmaṇi sú symbolom duchovného vzdelania a krava symbolizuje najdôležitejšiu potravu, mlieko. Obom živým bytostiam - brāhmaṇom i kravám - musí byť venovaná najlepšia ochrana. To je skutočný pokrok civilizácie. V modernej spoločnosti sa nedbá o duchovné poznanie a zabíjanie kráv sa podporuje. Z toho môžeme usúdiť, že ľudská spoločnosť je na zlej ceste, odsúdenej k zániku. Civilizácia, ktorá pomáha ľudom k tomu, aby sa z nich v budúcom živote stali zvieratá, nie je civilizáciou ľudí. Súčasná ľudská spoločnosť je samozrejme poblúznená kvalitami vášne a nevedomosti. Je to veľmi nebezpečný vek a všetky národy by sa mali postarať o to, aby zachránili ľudstvo pred najväčším nebezpečenstvom tým najjednoduchším spôsobom — vedomím Kṛṣṇu.
</div>
</div>



Latest revision as of 21:40, 28 June 2018

Śrī Śrīmad A.C. Bhaktivedanta Swami Prabhupāda


VERŠ 16

कर्मणः सुकृतस्याहुः सात्त्विकं निर्मलं फलम् ।
रजसस्तु फलं दुःखमज्ञानं तमसः फलम् ॥१६॥
karmaṇaḥ sukṛtasyāhuḥ
sāttvikaṁ nirmalaṁ phalam
rajasas tu phalaṁ duḥkham
ajñānaṁ tamasaḥ phalam

SYNONYMÁ

karmaṇaḥ — čin; su-kṛtasya — zbožný; āhuḥ — hovorí sa; sāttvikam — v kvalite dobra; nirmalam — očistený; phalam — výsledok; rajasaḥ — kvalitou vášne; tu — ale; phalam — výsledok; duḥkham — žiaľ; ajñānam — nezmysel; tamasaḥ — kvalita nevedomosti; phalam — výsledok.

PREKLAD

Hovorí sa, že zbožné činy v kvalite dobra očisťujú, činy v kvalite vášne prinášajú žiaľ a činy v kvalite nevedomosti majú za následok pomätenosť.

VÝZNAM

Človek sa očisťuje zbožnými činmi konanými v kvalite dobra. Preto mudrci, ktorí sa zbavili akejkoľvek ilúzie, zažívajú neustále šťastie. Činy konané v kvalite vášne sú jednoducho úbohé. Všetky činy zamerané na dosiahnutie hmotného šťastia sú vopred odsúdené na neúspech. Ak chce napríklad niekto postaviť mrakodrap, vyžaduje si to mnoho ľudského utrpenia. Finančník sa musí prebojovať rôznymi ťažkosťami, než sa mu podarí získať potrebné peniaze, a tí, ktorí pracujú na stavbe, musia fyzicky drieť ako otroci. To je utrpenie. V Bhagavad-gīte sa hovorí, že všetky činnosti sú pôvodne produkované kvalitou vášne; preto je v nich toľko utrpenia. Môže sa, pravda, vyskytnúť určité mentálne uspokojenie, ako napríklad „som majiteľom týchto peňazí alebo tohto domu“ — ale to nie je skutočné šťastie.

Človek, ktorý koná v kvalite nevedomosti, nemá ani štipku poznania, a preto je výsledkom jeho konania utrpenie už v tomto živote a po smrti kráča v ústrety zvieraciemu životu. Zvierací život je úbohý, i keď si to zvieratá, zahalené iluzórnou energiou, māyou, neuvedomujú. Zabíjanie nevinných zvierat je takisto výsledok kvality nevedomosti. Mäsiari nevedia, že zviera dostane v budúcnosti telo, ktorým ich bude môcť zabiť. Taký je zákon prírody. V ľudskej spoločnosti musí byť človek popravený, ak zabije človeka. Taký je zákon štátu. Pre svoju nevedomosť nemôžeme pochopiť, že hmotný svet je dokonalý štát, ktorý je ovládaný Najvyšším Pánom. Každý živý tvor je synom Najvyššieho Pána, ktorý nestrpí ani zabitie maličkého mravca. Ak človek poruší tento zákon, musí byť potrestaný. Zabíjať zvieratá kvôli uspokojovaniu chuťových buniek je najhorší druh nevedomosti. Človek nemusí zabíjať zvieratá, pretože Najvyšší Pán mu dáva toľko dobrých vecí v podobe mlieka, zeleniny, ovocia atď. Ak sa však napriek tomu uchyľuje k jedeniu mäsa, znamená to, že koná v kvalite nevedomosti a že si pripravuje veľmi temnú budúcnosť. Zo všetkých druhov zabíjania zvierat je zabíjanie kráv najhoršie, lebo krava nám dáva toľko potešenia v podobe mlieka... Zabíjanie kráv je ten najhrubší prejav nevedomosti. Vo Vedach (Ṛg Veda 9.4.64) sa píše: gobhiḥ prīṇita-matsaram. Ten, kto je plne uspokojený kravským mliekom a pritom zabíja kravy, sa nachádza v najtemnejšej nevedomosti. Vo Vedach sa ďalej píše:

namo brahmaṇya-devāya go-brāhmaṇa-hitāya ca jagad-dhitāya kṛṣṇāya govindāya namo namaḥ

„Môj Pane, si ochrancom kráv a brāhmaṇov a si dobrodincom celej ľudskej spoločnosti a sveta.“ (Viṣṇu Purāṇa 1.19.65)

V tomto verši sa obzvlášť zdôrazňuje ochrana brāhmaṇov a kráv. Brāhmaṇi sú symbolom duchovného vzdelania a krava symbolizuje najdôležitejšiu potravu, mlieko. Obom živým bytostiam - brāhmaṇom i kravám - musí byť venovaná najlepšia ochrana. To je skutočný pokrok civilizácie. V modernej spoločnosti sa nedbá o duchovné poznanie a zabíjanie kráv sa podporuje. Z toho môžeme usúdiť, že ľudská spoločnosť je na zlej ceste, odsúdenej k zániku. Civilizácia, ktorá pomáha ľudom k tomu, aby sa z nich v budúcom živote stali zvieratá, nie je civilizáciou ľudí. Súčasná ľudská spoločnosť je samozrejme poblúznená kvalitami vášne a nevedomosti. Je to veľmi nebezpečný vek a všetky národy by sa mali postarať o to, aby zachránili ľudstvo pred najväčším nebezpečenstvom tým najjednoduchším spôsobom — vedomím Kṛṣṇu.