SK/BG 1.32-35

Bhagavad-gītā — taká, aká je - KAPITOLA PRVÁ: Pozorovanie armád na Kuruovskom bojisku

BG 1.32-35 - BG 1.36

Śrī Śrīmad A.C. Bhaktivedanta Swami Prabhupāda

VERŠ 36

किं नो राज्येन गोविन्द किं भोगैर्जीवितेन वा ।

येषामर्थे काङ्क्षितं नो राज्यं भोगाः सुखानि च ॥३२॥

त इमेऽवस्थिता युद्धे प्राणांस्त्यक्त्वा धनानि च ।

आचार्याः पितरः पुत्रास्तथैव च पितामहाः ॥३३॥

मातुलाः श्वशुराः पौत्राः श्यालाः सम्बन्धिनस्तथा ।

एतान्न हन्तुमिच्छामि घ्नतोऽपि मधुसूदन ॥३४॥

अपि त्रैलोक्यराज्यस्य हेतोः किं नु महीकृते ।

निहत्य धार्तराष्ट्रान्नः का प्रीतिः स्याज्जनार्दन ॥३५॥

kiṁ no rājyena govinda

kiṁ bhogair jīvitena vā

yeṣām arthe kāṅkṣitaṁ no

rājyaṁ bhogāḥ sukhāni ca

ta ime ’vasthitā yuddhe

prāṇāṁs tyaktvā dhanāni ca

ācāryāḥ pitaraḥ putrās

tathaiva ca pitāmahāḥ

mātulāḥ śvaśurāḥ pautrāḥ

śyālāḥ sambandhinas tathā

etān na hantum icchāmi

ghnato ’pi madhusūdana

api trailokya-rājyasya

hetoḥ kiṁ nu mahī-kṛte

nihatya dhārtarāṣṭrān naḥ

kā prītiḥ syāj janārdana

SYNONYMÁ

kim — načo; naḥ — nám; rājyena — kráľovstvo; govinda — ó, Govinda (Kṛṣṇa); kim — čo; bhogaiḥ — radosť; jīvitena — žiť; vā — alebo; yeṣām — pre koho; arthe — kvôli; kāṅkṣitam — vytúžené; naḥ — nami; rājyam — kráľovstvo; bhogāḥ — hmotný pôžitok; sukhāni — všetka radosť; ca — tiež; te — všetci; ime — títo; avasthitāḥ — rozostavení; yuddhe — na tomto bojisku; prāṇān — životy; tyaktvā — vydať; dhanāni — bohatstvo; ca — tiež; ācāryāḥ — učitelia; pitaraḥ — otcovia; putrāḥ — synovia; tathā — takisto aj; eva — istotne; ca — tiež; pitāmahāḥ — dedovia; mātulāḥ — strýkovia (z matkinej strany); śvaśurāḥ — svokrovia; pautrāḥ — vnuci; śyālāḥ — švagrovia; sambandhinaḥ — príbuzní; tathā — takisto aj; etān — títo všetci; na — nikdy; hantum — zabiť; icchāmi — želám si; ghnataḥ — byť zabitý; api — aj keď; madhusūdana — ó, hubiteľ démona Madhua (Kṛṣṇa); api — aj keď; trai-lokya — z troch svetov; rājyasya — kráľovstvo; hetoḥ — v zámene; kim nu — nehovoriac o; mahī-kṛte — tomto svete; nihatya — zabitím; dhārtarāṣṭrān — Dhṛtarāṣṭrových synov; naḥ — naše; kā — aké; prītiḥ — potešenie; syāt — bude; janārdana — ó, Kṛṣṇa, udržovateľ všetkých živých bytostí.

PREKLAD

Ó, Govinda, načo nám bude kráľovstvo, radosť, ba i samotný život, keď všetci, pre ktorých si to môžeme želať, sú teraz zoradení na tomto bojisku? Ó, Madhusūdana, keď tu učitelia, otcovia, synovia, dedovia, strýkovia, svokrovia, vnuci, švagrovia a ostatní príbuzní stoja predo mnou pripravení obetovať svoje životy a majetok, prečo by som si mal želať zabiť ich, hoci inak by oni mohli zabiť mňa? Ó, udržovateľ všetkých živých bytostí, nie som pripravený s nimi bojovať ani pre vládu nad tromi svetmi, nie to ešte nad týmto svetom. Aké potešenie z toho budeme mať, keď zabijeme Dhṛtarāṣṭrových synov?

VÝZNAM

Arjuna oslovuje Kṛṣṇu menom „Govinda“, lebo jednou z Kṛṣṇových vlastností je, že prináša radosť kravám a zmyslom. Použitím tohto významného slova Arjuna naznačil, že iba Śrī Kṛṣṇa môže uspokojiť jeho zmysly. V skutočnosti však Govinda nie je určený na to, aby uspokojoval naše zmysly. Keď sa však my snažíme uspokojiť Jeho zmysly, potom sú automaticky uspokojené i naše zmysly. V hmotnom svete túžia všetci uspokojiť svoje zmysly a chcú, aby im Boh dodával všetko pre ich pôžitok. Ale Pán uspokojuje naše želania podľa našich zásluh a nie podľa našich žiadostí. Ak sa snažíme potešiť Govindu bez myšlienky na svoj osobný zmyslový pôžitok, vďaka Jeho milosti budú naše zmysly uspokojené. Skutočnosť, že Arjuna nechcel bojovať proti členom svojej rodiny, bola prejavom jeho súcitu a hlbokého puta k nim. Každý sa chce pochváliť svojím bohatstvom priateľom a príbuzným, a Arjuna mal strach, že všetci jeho príbuzní budú na bojisku zabití a on sa s nimi nebude môcť rozdeliť o víťazstvom získané bohatstvo. Toto je typické materialistické zmýšľanie. V duchovnom živote sa takto neuvažuje. Oddaný sa jednoducho snaží uspokojiť želanie Boha. Keď si Pán praje, oddaný prijme hocijaké bohatstvo, len aby Mu mohol slúžiť; keď si však Pán želá, aby bol chudobný, prijme to. Arjuna nechcel svojich príbuzných zabiť, ale ak bolo naozaj nutné zabiť ich, želal si, aby ich zabil Kṛṣṇa osobne. V tejto chvíli Arjuna nevedel, že Kṛṣṇa ich už vlastne zabil ešte skôr, než sa zhromaždili na bojisku, a že on má byť pri tejto príležitosti iba Kṛṣṇovým nástrojom. Táto skutočnosť bude opísaná v ďalších kapitolách Bhagavad-gīty. Keďže Arjuna bol Kṛṣṇovým čistým oddaným, netúžil pomstiť sa svojím naničhodným bratancom a bratom. Bola to však Kṛṣṇova vôľa, aby tu všetci zahynuli na bojisku. Pánov oddaný sa nepomstieva na previnilcoch a Pán nestrpí, aby nejaký hriešnik ubližoval oddanému. Boh môže odpustiť osobe, ktorá sa niečím previnila voči Nemu, ale nikdy neodpustí tomu, kto ublížil Jeho oddanému. Preto bol Śrī Kṛṣṇa pevne rozhodnutý hriešnikov zabiť, aj keď Arjuna im chcel odpustiť.

BG 1.32-35 - BG 1.36