SK/BG 5.8-9

Bhagavad-gītā — taká, aká je - KAPITOLA PIATA: Karma-yoga — konanie s mysľou upretou na Kṛṣṇu

BG 5.7 - BG 5.10

Śrī Śrīmad A.C. Bhaktivedanta Swami Prabhupāda

VERŠ 8-9

नैव किञ्चित्करोमीति युक्तो मन्येत तत्त्ववित् ।

पश्यञ्शृण्वन्स्पृशञ्जिघ्रन्नश्नन्गच्छन्स्वपञ्श्वसन् ॥८॥

प्रलपन्विसृजन्गृह्णन्नुन्मिषन्निमिषन्नपि ।

इन्द्रियाणीन्द्रियार्थेषु वर्तन्त इति धारयन् ॥९॥

naiva kiñcit karomīti

yukto manyeta tattva-vit

paśyañ śṛṇvan spṛśañ jighrann

aśnan gacchan svapañ śvasan

pralapan visṛjan gṛhṇann

unmiṣan nimiṣann api

indriyāṇīndriyārtheṣu

vartanta iti dhārayan

SYNONYMÁ

na — nikdy; eva — určite; kiñcit — čokoľvek; karomi — robí; iti — tak; yuktaḥ — v božskom vedomí; manyeta — uvažujúc; tattva-vit — ten, kto pozná pravdu; paśyan — pozerá; śṛṇvan — počúva; spṛśan — hmatá; jighran — čuchá; aśnan — je; gacchan — pohybuje sa; svapan — spí; śvasan — dýcha; pralapan — hovorí; visṛjan — vylučuje; gṛhṇan — prijíma; unmiṣan — otvára; nimiṣan — zatvára; api — hoci; indriyāṇi — zmysly; indriya-artheṣu — zmyslovým pôžitkom; vartante — nech sú zamestnané; iti — takto; dhārayan — uvedomuje si.

PREKLAD

Človek s božským vedomím vždy dobre vie, že vlastne nič nerobí, aj napriek tomu, že sa pozerá, počúva, hmatá, čuchá, je, pohybuje sa, spí, dýcha, hovorí, vylučuje, prijíma a otvára alebo zatvára oči. Uvedomuje si pritom, že sú to len hmotné zmysly, ktoré sa zaoberajú zmyslovými predmetmi, a že on je nad ne povznesený.

VÝZNAM

Život človeka odovzdaného Kṛṣṇovi je čistý, a preto nerobí žiadnu činnosť, ktorá je závislá od piatich bezprostredných a vzdialených faktorov, a to na vykonávateľovi, mieste, činnosti, snahe a šťastí. Je to kvôli tomu, že oddane a s láskou slúži Kṛṣṇovi. Aj keď sa zdá, že jeho zmysly a telo sú aktívne, je si vždy vedomý svojho pravého postavenia, čiže je duchovne činný. Človek s materialistickým vedomím používa zmysly pre vlastné potešenie, no človek s duchovným vedomím nepoužíva svoje zmysly na nič iné, než na potešenie Kṛṣṇových zmyslov. Preto Kṛṣṇov oddaný v skutočnosti nie je pripútaný, hoci sa môže zdať, že pri svojich činnostiach zmysly používa. Zmysly, ako je zrak a sluch, sú určené na získavanie poznania, zatiaľ čo reč, vylučovanie atď. sú zmysly určené na vykonávanie istej činnosti. Človeka vedomého si Kṛṣṇu nikdy neovplyvňujú činnosti zmyslov, a keďže vie, že je večným služobníkom Boha, nerobí nikdy nič, čo by netešilo Śrī Kṛṣṇu.

BG 5.7 - BG 5.10