SK/BG 12.13-14: Difference between revisions
(Bhagavad-gita Compile Form edit) |
(Vanibot #0019: LinkReviser - Revised links and redirected them to the de facto address when redirect exists) |
||
Line 1: | Line 1: | ||
[[Category:SK/Bhagavad-gītā - KAPITOLA DVANÁSTA| | [[Category:SK/Bhagavad-gītā - KAPITOLA DVANÁSTA|S14]] | ||
<div style="float:left">'''[[Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je|Bhagavad-gītā — taká, aká je]] - [[SK/BG 12| KAPITOLA DVANÁSTA: Oddaná služba]]'''</div> | <div style="float:left">'''[[Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je|Bhagavad-gītā — taká, aká je]] - [[SK/BG 12| KAPITOLA DVANÁSTA: Oddaná služba]]'''</div> | ||
<div style="float:right">[[File:Go-previous.png|link=SK/BG 12.12| BG 12.12]] '''[[SK/BG 12.12|BG 12.12]] - [[SK/BG 12.15|BG 12.15]]''' [[File:Go-next.png|link=SK/BG 12.15| BG 12.15]]</div> | <div style="float:right">[[File:Go-previous.png|link=SK/BG 12.12| BG 12.12]] '''[[SK/BG 12.12|BG 12.12]] - [[SK/BG 12.15|BG 12.15]]''' [[File:Go-next.png|link=SK/BG 12.15| BG 12.15]]</div> | ||
{{ | {{RandomImage|Slovak}} | ||
==== VERŠ 13-14 ==== | ==== VERŠ 13-14 ==== | ||
<div class=" | <div class="devanagari"> | ||
: | :अद्वेष्टा सर्वभूतानां मैत्रः करुण एव च । | ||
: | :निर्ममो निरहङ्कारः समदुःखसुखः क्षमी ॥१३॥ | ||
:सन्तुष्टः सततं योगी यतात्मा दृढनिश्चयः । | |||
:मय्यर्पितमनोबुद्धिर्यो मद्भक्तः स मे प्रियः ॥१४॥ | |||
</div> | |||
<div class="verse"> | |||
:adveṣṭā sarva-bhūtānāṁ | |||
:maitraḥ karuṇa eva ca | |||
:nirmamo nirahaṅkāraḥ | |||
:sama-duḥkha-sukhaḥ kṣamī | |||
:santuṣṭaḥ satataṁ yogī | |||
:yatātmā dṛḍha-niścayaḥ | |||
:mayy arpita-mano-buddhir | |||
:yo mad-bhaktaḥ sa me priyaḥ | |||
</div> | </div> | ||
==== SYNONYMÁ ==== | ==== SYNONYMÁ ==== | ||
<div class="synonyms | <div class="synonyms"> | ||
adveṣṭā — zbavený závisti; sarva-bhūtānām — všetkým živým tvorom; maitraḥ — priateľský; karuṇaḥ — láskavý; eva — zaiste; ca — tiež; nirmamaḥ — bez vlastníckeho pocitu; nirahaṅkāraḥ — bez falošného ega; sama — rovnako; duḥkha — nešťastie; sukhaḥ — šťastie; kṣamī — odpustené; santuṣṭaḥ — spokojný; satatam — vždy; yogī — oddaný; yata-ātmā — ovládajúci sa; dṛḍha-niścayaḥ — s odhodlanosťou; mayi — Mne; arpita — venuje sa; manaḥ — myseľ; buddhiḥ — inteligencia; yaḥ — ten, kto; mat-bhaktaḥ — Môj oddaný; saḥ — on; me — Mne; priyaḥ — drahý. | ''adveṣṭā'' — zbavený závisti; ''sarva-bhūtānām'' — všetkým živým tvorom; ''maitraḥ'' — priateľský; ''karuṇaḥ'' — láskavý; ''eva'' — zaiste; ''ca'' — tiež; ''nirmamaḥ'' — bez vlastníckeho pocitu; ''nirahaṅkāraḥ'' — bez falošného ega; ''sama'' — rovnako; ''duḥkha'' — nešťastie; ''sukhaḥ'' — šťastie; ''kṣamī'' — odpustené; ''santuṣṭaḥ'' — spokojný; ''satatam'' — vždy; ''yogī'' — oddaný; ''yata-ātmā'' — ovládajúci sa; ''dṛḍha-niścayaḥ'' — s odhodlanosťou; ''mayi'' — Mne; ''arpita'' — venuje sa; ''manaḥ'' — myseľ; ''buddhiḥ'' — inteligencia; ''yaḥ'' — ten, kto; ''mat-bhaktaḥ'' — Môj oddaný; ''saḥ'' — on; ''me'' — Mne; ''priyaḥ'' — drahý. | ||
</div> | </div> | ||
Line 29: | Line 35: | ||
<div class="translation"> | <div class="translation"> | ||
Kto je zbavený závisti a je láskavým priateľom všetkých živých tvorov, kto sa nepovažuje za vlastníka a je zbavený falošného ega, kto zachováva pokoj ako v šťastí, tak aj v nešťastí, kto je znášanlivý, vždy spokojný, sebaovládnutý a s odhodlanosťou sa venuje oddanej službe s mysľou a inteligenciou na Mňa upretou, taký oddaný je Mi veľmi drahý. | Kto je zbavený závisti a je láskavým priateľom všetkých živých tvorov, kto sa nepovažuje za vlastníka a je zbavený falošného ega, kto zachováva pokoj ako v šťastí, tak aj v nešťastí, kto je znášanlivý, vždy spokojný, sebaovládnutý a s odhodlanosťou sa venuje oddanej službe s mysľou a inteligenciou na Mňa upretou, taký oddaný je Mi veľmi drahý. | ||
</div> | </div> | ||
Line 36: | Line 41: | ||
<div class="purport"> | <div class="purport"> | ||
Śrī Kṛṣṇa sa v týchto dvoch veršoch opäť vracia k čistej oddanej službe opisom transcendentálnych vlastností čistého oddaného. Čistý oddaný sa za žiadnych okolností neznepokojuje a nikomu nezávidí. Nie je nepriateľský ani voči svojmu nepriateľovi, nepriateľstvo považuje za dôsledok svojich zlých skutkov v predchádzajúcich životoch. Preto je lepšie trpieť ako protestovať. V Śrīmad Bhāgavatame (10.14.8) sa uvádza: tat te`nukampāṁ su- samīkṣamāṇo bhuñjāna evātma-kṛtaṁ vipākam. Kedykoľvek sa oddaný dostane do ťažkostí a má starosti, považuje to za Božiu milosť. Oddaný uvažuje: „Za moje minulé skutky by som mal trpieť omnoho viac, ako trpím. Je to teda vďaka Božej milosti, že nie som potrestaný podľa zásluh a že trpím tak málo.“ Navzdory rôznym ťažkým okolnostiam zostáva oddaný vždy spokojný, mlčanlivý a trpezlivý. K všetkým, i k svojím nepriateľom, sa chová priateľsky. Nirmama znamená, že oddaný nepripisuje veľký význam bolestiam a telesným ťažkostiam, pretože si je dobre vedomí, že nie je toto telo. Nestotožňuje sa s telom, a preto je zbavený falošného ega a zachováva pokoj ako v šťastí, tak aj v nešťastí. Oddaný je znášanlivý a spokojný so všetkým, čo sa mu dostáva milosťou Boha. Je vždy veselý, nakoľko sa nesnaží o nič ťažko dosiahnuteľné. Oddaný je dokonalý mystik, lebo dokonale nasleduje pokyny svojho duchovného učiteľa, a pretože ovláda svoje zmysly, je rozhodný. Nedá sa oklamať falošnými argumentami, pretože ho nikto nemôže prinútiť, aby upustil od svojho odhodlania vykonávať oddanú službu. Je si plne vedomý skutočnosti, že Kṛṣṇa je večný Boh, a preto ho nik nemôže rozrušiť. Všetky tieto vlastnosti mu umožňujú nachádzať útechu v Bohu. Taká oddaná služba sa vyskytuje samozrejme zriedka a vzácne, no oddaný sa na túto úroveň môže dostať, ak sa riadi regulatívnymi zásadami. Kṛṣṇa ďalej hovorí, že taký oddaný je Mu veľmi drahý, pretože Ho vždy teší svojimi činmi vykonávanými s čistou oddanosťou. | Śrī Kṛṣṇa sa v týchto dvoch veršoch opäť vracia k čistej oddanej službe opisom transcendentálnych vlastností čistého oddaného. Čistý oddaný sa za žiadnych okolností neznepokojuje a nikomu nezávidí. Nie je nepriateľský ani voči svojmu nepriateľovi, nepriateľstvo považuje za dôsledok svojich zlých skutkov v predchádzajúcich životoch. Preto je lepšie trpieť ako protestovať. V Śrīmad Bhāgavatame (10.14.8) sa uvádza: tat te`nukampāṁ su- samīkṣamāṇo bhuñjāna evātma-kṛtaṁ vipākam. Kedykoľvek sa oddaný dostane do ťažkostí a má starosti, považuje to za Božiu milosť. Oddaný uvažuje: „Za moje minulé skutky by som mal trpieť omnoho viac, ako trpím. Je to teda vďaka Božej milosti, že nie som potrestaný podľa zásluh a že trpím tak málo.“ Navzdory rôznym ťažkým okolnostiam zostáva oddaný vždy spokojný, mlčanlivý a trpezlivý. K všetkým, i k svojím nepriateľom, sa chová priateľsky. Nirmama znamená, že oddaný nepripisuje veľký význam bolestiam a telesným ťažkostiam, pretože si je dobre vedomí, že nie je toto telo. Nestotožňuje sa s telom, a preto je zbavený falošného ega a zachováva pokoj ako v šťastí, tak aj v nešťastí. Oddaný je znášanlivý a spokojný so všetkým, čo sa mu dostáva milosťou Boha. Je vždy veselý, nakoľko sa nesnaží o nič ťažko dosiahnuteľné. Oddaný je dokonalý mystik, lebo dokonale nasleduje pokyny svojho duchovného učiteľa, a pretože ovláda svoje zmysly, je rozhodný. Nedá sa oklamať falošnými argumentami, pretože ho nikto nemôže prinútiť, aby upustil od svojho odhodlania vykonávať oddanú službu. Je si plne vedomý skutočnosti, že Kṛṣṇa je večný Boh, a preto ho nik nemôže rozrušiť. Všetky tieto vlastnosti mu umožňujú nachádzať útechu v Bohu. Taká oddaná služba sa vyskytuje samozrejme zriedka a vzácne, no oddaný sa na túto úroveň môže dostať, ak sa riadi regulatívnymi zásadami. Kṛṣṇa ďalej hovorí, že taký oddaný je Mu veľmi drahý, pretože Ho vždy teší svojimi činmi vykonávanými s čistou oddanosťou. | ||
</div> | </div> | ||
Latest revision as of 21:32, 28 June 2018
VERŠ 13-14
- अद्वेष्टा सर्वभूतानां मैत्रः करुण एव च ।
- निर्ममो निरहङ्कारः समदुःखसुखः क्षमी ॥१३॥
- सन्तुष्टः सततं योगी यतात्मा दृढनिश्चयः ।
- मय्यर्पितमनोबुद्धिर्यो मद्भक्तः स मे प्रियः ॥१४॥
- adveṣṭā sarva-bhūtānāṁ
- maitraḥ karuṇa eva ca
- nirmamo nirahaṅkāraḥ
- sama-duḥkha-sukhaḥ kṣamī
- santuṣṭaḥ satataṁ yogī
- yatātmā dṛḍha-niścayaḥ
- mayy arpita-mano-buddhir
- yo mad-bhaktaḥ sa me priyaḥ
SYNONYMÁ
adveṣṭā — zbavený závisti; sarva-bhūtānām — všetkým živým tvorom; maitraḥ — priateľský; karuṇaḥ — láskavý; eva — zaiste; ca — tiež; nirmamaḥ — bez vlastníckeho pocitu; nirahaṅkāraḥ — bez falošného ega; sama — rovnako; duḥkha — nešťastie; sukhaḥ — šťastie; kṣamī — odpustené; santuṣṭaḥ — spokojný; satatam — vždy; yogī — oddaný; yata-ātmā — ovládajúci sa; dṛḍha-niścayaḥ — s odhodlanosťou; mayi — Mne; arpita — venuje sa; manaḥ — myseľ; buddhiḥ — inteligencia; yaḥ — ten, kto; mat-bhaktaḥ — Môj oddaný; saḥ — on; me — Mne; priyaḥ — drahý.
PREKLAD
Kto je zbavený závisti a je láskavým priateľom všetkých živých tvorov, kto sa nepovažuje za vlastníka a je zbavený falošného ega, kto zachováva pokoj ako v šťastí, tak aj v nešťastí, kto je znášanlivý, vždy spokojný, sebaovládnutý a s odhodlanosťou sa venuje oddanej službe s mysľou a inteligenciou na Mňa upretou, taký oddaný je Mi veľmi drahý.
VÝZNAM
Śrī Kṛṣṇa sa v týchto dvoch veršoch opäť vracia k čistej oddanej službe opisom transcendentálnych vlastností čistého oddaného. Čistý oddaný sa za žiadnych okolností neznepokojuje a nikomu nezávidí. Nie je nepriateľský ani voči svojmu nepriateľovi, nepriateľstvo považuje za dôsledok svojich zlých skutkov v predchádzajúcich životoch. Preto je lepšie trpieť ako protestovať. V Śrīmad Bhāgavatame (10.14.8) sa uvádza: tat te`nukampāṁ su- samīkṣamāṇo bhuñjāna evātma-kṛtaṁ vipākam. Kedykoľvek sa oddaný dostane do ťažkostí a má starosti, považuje to za Božiu milosť. Oddaný uvažuje: „Za moje minulé skutky by som mal trpieť omnoho viac, ako trpím. Je to teda vďaka Božej milosti, že nie som potrestaný podľa zásluh a že trpím tak málo.“ Navzdory rôznym ťažkým okolnostiam zostáva oddaný vždy spokojný, mlčanlivý a trpezlivý. K všetkým, i k svojím nepriateľom, sa chová priateľsky. Nirmama znamená, že oddaný nepripisuje veľký význam bolestiam a telesným ťažkostiam, pretože si je dobre vedomí, že nie je toto telo. Nestotožňuje sa s telom, a preto je zbavený falošného ega a zachováva pokoj ako v šťastí, tak aj v nešťastí. Oddaný je znášanlivý a spokojný so všetkým, čo sa mu dostáva milosťou Boha. Je vždy veselý, nakoľko sa nesnaží o nič ťažko dosiahnuteľné. Oddaný je dokonalý mystik, lebo dokonale nasleduje pokyny svojho duchovného učiteľa, a pretože ovláda svoje zmysly, je rozhodný. Nedá sa oklamať falošnými argumentami, pretože ho nikto nemôže prinútiť, aby upustil od svojho odhodlania vykonávať oddanú službu. Je si plne vedomý skutočnosti, že Kṛṣṇa je večný Boh, a preto ho nik nemôže rozrušiť. Všetky tieto vlastnosti mu umožňujú nachádzať útechu v Bohu. Taká oddaná služba sa vyskytuje samozrejme zriedka a vzácne, no oddaný sa na túto úroveň môže dostať, ak sa riadi regulatívnymi zásadami. Kṛṣṇa ďalej hovorí, že taký oddaný je Mu veľmi drahý, pretože Ho vždy teší svojimi činmi vykonávanými s čistou oddanosťou.