SK/BG 12.18-19: Difference between revisions
(Bhagavad-gita Compile Form edit) |
(Vanibot #0019: LinkReviser - Revised links and redirected them to the de facto address when redirect exists) |
||
Line 1: | Line 1: | ||
[[Category:SK/Bhagavad-gītā - KAPITOLA DVANÁSTA| | [[Category:SK/Bhagavad-gītā - KAPITOLA DVANÁSTA|S19]] | ||
<div style="float:left">'''[[Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je|Bhagavad-gītā — taká, aká je]] - [[SK/BG 12| KAPITOLA DVANÁSTA: Oddaná služba]]'''</div> | <div style="float:left">'''[[Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je|Bhagavad-gītā — taká, aká je]] - [[SK/BG 12| KAPITOLA DVANÁSTA: Oddaná služba]]'''</div> | ||
<div style="float:right">[[File:Go-previous.png|link=SK/BG 12.17| BG 12.17]] '''[[SK/BG 12.17|BG 12.17]] - [[SK/BG 12.20|BG 12.20]]''' [[File:Go-next.png|link=SK/BG 12.20| BG 12.20]]</div> | <div style="float:right">[[File:Go-previous.png|link=SK/BG 12.17| BG 12.17]] '''[[SK/BG 12.17|BG 12.17]] - [[SK/BG 12.20|BG 12.20]]''' [[File:Go-next.png|link=SK/BG 12.20| BG 12.20]]</div> | ||
{{ | {{RandomImage|Slovak}} | ||
==== VERŠ 18-19 ==== | ==== VERŠ 18-19 ==== | ||
<div class=" | <div class="devanagari"> | ||
: | :समः शत्रौ च मित्रे च तथा मानापमानयोः । | ||
: | :शीतोष्णसुखदुःखेषु समः सङ्गविवर्जितः ॥१८॥ | ||
:तुल्यनिन्दास्तुतिर्मौनी सन्तुष्टो येन केनचित् । | |||
:अनिकेतः स्थिरमतिर्भक्तिमान्मे प्रियो नरः ॥१९॥ | |||
</div> | |||
<div class="verse"> | |||
:samaḥ śatrau ca mitre ca | |||
:tathā mānāpamānayoḥ | |||
:śītoṣṇa-sukha-duḥkheṣu | |||
:samaḥ saṅga-vivarjitaḥ | |||
:tulya-nindā-stutir maunī | |||
:santuṣṭo yena kenacit | |||
:aniketaḥ sthira-matir | |||
:bhaktimān me priyo naraḥ | |||
</div> | </div> | ||
==== SYNONYMÁ ==== | ==== SYNONYMÁ ==== | ||
<div class="synonyms | <div class="synonyms"> | ||
samaḥ — rovnaký; śatrau — k nepriateľovi; ca — i; mitre — k priateľovi; ca — tiež; tathā — tak; māna — poeta; apamānayoḥ — potupa; śīta — chlad; uṣṇa — páľava; sukha — šťastie; duḥkheṣu — nešťastie; samaḥ — rovnaký; saṅga-vivarjitaḥ — bez akejkoľvek spoločnosti; tulya — rovnaký; nindā — pohana; stutiḥ — chvála; maunī — mlčanie; santuṣṭaḥ — spokojný; yena kenacit — akokoľvek; aniketaḥ — bez domova; sthira — pevne; matiḥ — odhodlaný; bhakti-mān — zapojený v oddanej službe; me — Mne; priyaḥ — drahý; naraḥ — človek. | ''samaḥ'' — rovnaký; ''śatrau'' — k nepriateľovi; ''ca'' — i; ''mitre'' — k priateľovi; ''ca'' — tiež; ''tathā'' — tak; ''māna'' — poeta; ''apamānayoḥ'' — potupa; ''śīta'' — chlad; ''uṣṇa'' — páľava; ''sukha'' — šťastie; ''duḥkheṣu'' — nešťastie; ''samaḥ'' — rovnaký; ''saṅga-vivarjitaḥ'' — bez akejkoľvek spoločnosti; ''tulya'' — rovnaký; ''nindā'' — pohana; ''stutiḥ'' — chvála; ''maunī'' — mlčanie; ''santuṣṭaḥ'' — spokojný; ''yena kenacit'' — akokoľvek; ''aniketaḥ'' — bez domova; ''sthira'' — pevne; ''matiḥ'' — odhodlaný; ''bhakti-mān'' — zapojený v oddanej službe; ''me'' — Mne; ''priyaḥ'' — drahý; ''naraḥ'' — človek. | ||
</div> | </div> | ||
Line 29: | Line 35: | ||
<div class="translation"> | <div class="translation"> | ||
Veľmi drahý je Mi ten, kto sa chová rovnako k priateľovi i nepriateľovi, koho sa nedotkne pocta ani potupa, páľava či chlad, šťastie či nešťastie, chvála či pohana, kto sa nestýka so zlou spoločnosťou, je vždy mlčanlivý, so všetkým spokojný, kto sa nestará o strechu nad hlavou a je pevný v poznaní o oddanej službe. | Veľmi drahý je Mi ten, kto sa chová rovnako k priateľovi i nepriateľovi, koho sa nedotkne pocta ani potupa, páľava či chlad, šťastie či nešťastie, chvála či pohana, kto sa nestýka so zlou spoločnosťou, je vždy mlčanlivý, so všetkým spokojný, kto sa nestará o strechu nad hlavou a je pevný v poznaní o oddanej službe. | ||
</div> | </div> | ||
Line 36: | Line 41: | ||
<div class="purport"> | <div class="purport"> | ||
Oddaný sa vždy vyhýba zlej spoločnosti. L̍udia majú niekedy vo zvyku jedného raz vychvaľovať a inokedy zas haniť, to je prirodzená vlastnosť ľudskej spoločnosti. Oddaný však nie je ovplyvnený vyumelkovanou chválou či pohanou, šťastím či nešťastím. Je veľmi trpezlivý. Nehovorí o ničom inom než o Kṛṣṇovi, a preto sa hovorí, že je mlčanlivý. Mlčať však neznamená prestať hovoriť, ale prestať hovoriť o nezmysloch. Človek by mal hovoriť o Kṛṣṇovi. Oddaný je za každých okolností šťastný, niekedy dostane dobré jedlo, inokedy nie, no v oboch prípadoch je spokojný. Neláme si hlavu nad tým, ako a kde bývať. Raz môže žiť pod stromom a inokedy v paláci, no neláka ho ani jedno, ani druhé. Hovorí sa, že má neochvejnú myseľ, pretože je pevný vo svojej odhodlanosti a poznaní. Možno sa v tomto verši niektoré vlastnosti opakovali, ale to len poslúžilo na zdôraznenie toho, že oddaný musí tieto vlastnosti získať. Bez dobrých vlastností sa nikto nemôže stať čistým oddaným. Harāv abhaktasya kuto mahad-guṇāḥ: človek, ktorý nie je oddaný Bohu, nemá žiadne dobré vlastnosti. Ak chce byť niekto považovaný za oddaného, musí v sebe tieto dobré vlastnosti vypestovať. Oddanou službou a vedomím Kṛṣṇu môžeme tieto vlastnosti automaticky vyvinúť a pritom nemusíme vynakladať nesmierne úsilie na ich dosiahnutie. | Oddaný sa vždy vyhýba zlej spoločnosti. L̍udia majú niekedy vo zvyku jedného raz vychvaľovať a inokedy zas haniť, to je prirodzená vlastnosť ľudskej spoločnosti. Oddaný však nie je ovplyvnený vyumelkovanou chválou či pohanou, šťastím či nešťastím. Je veľmi trpezlivý. Nehovorí o ničom inom než o Kṛṣṇovi, a preto sa hovorí, že je mlčanlivý. Mlčať však neznamená prestať hovoriť, ale prestať hovoriť o nezmysloch. Človek by mal hovoriť o Kṛṣṇovi. Oddaný je za každých okolností šťastný, niekedy dostane dobré jedlo, inokedy nie, no v oboch prípadoch je spokojný. Neláme si hlavu nad tým, ako a kde bývať. Raz môže žiť pod stromom a inokedy v paláci, no neláka ho ani jedno, ani druhé. Hovorí sa, že má neochvejnú myseľ, pretože je pevný vo svojej odhodlanosti a poznaní. Možno sa v tomto verši niektoré vlastnosti opakovali, ale to len poslúžilo na zdôraznenie toho, že oddaný musí tieto vlastnosti získať. Bez dobrých vlastností sa nikto nemôže stať čistým oddaným. Harāv abhaktasya kuto mahad-guṇāḥ: človek, ktorý nie je oddaný Bohu, nemá žiadne dobré vlastnosti. Ak chce byť niekto považovaný za oddaného, musí v sebe tieto dobré vlastnosti vypestovať. Oddanou službou a vedomím Kṛṣṇu môžeme tieto vlastnosti automaticky vyvinúť a pritom nemusíme vynakladať nesmierne úsilie na ich dosiahnutie. | ||
</div> | </div> | ||
Latest revision as of 21:32, 28 June 2018
VERŠ 18-19
- समः शत्रौ च मित्रे च तथा मानापमानयोः ।
- शीतोष्णसुखदुःखेषु समः सङ्गविवर्जितः ॥१८॥
- तुल्यनिन्दास्तुतिर्मौनी सन्तुष्टो येन केनचित् ।
- अनिकेतः स्थिरमतिर्भक्तिमान्मे प्रियो नरः ॥१९॥
- samaḥ śatrau ca mitre ca
- tathā mānāpamānayoḥ
- śītoṣṇa-sukha-duḥkheṣu
- samaḥ saṅga-vivarjitaḥ
- tulya-nindā-stutir maunī
- santuṣṭo yena kenacit
- aniketaḥ sthira-matir
- bhaktimān me priyo naraḥ
SYNONYMÁ
samaḥ — rovnaký; śatrau — k nepriateľovi; ca — i; mitre — k priateľovi; ca — tiež; tathā — tak; māna — poeta; apamānayoḥ — potupa; śīta — chlad; uṣṇa — páľava; sukha — šťastie; duḥkheṣu — nešťastie; samaḥ — rovnaký; saṅga-vivarjitaḥ — bez akejkoľvek spoločnosti; tulya — rovnaký; nindā — pohana; stutiḥ — chvála; maunī — mlčanie; santuṣṭaḥ — spokojný; yena kenacit — akokoľvek; aniketaḥ — bez domova; sthira — pevne; matiḥ — odhodlaný; bhakti-mān — zapojený v oddanej službe; me — Mne; priyaḥ — drahý; naraḥ — človek.
PREKLAD
Veľmi drahý je Mi ten, kto sa chová rovnako k priateľovi i nepriateľovi, koho sa nedotkne pocta ani potupa, páľava či chlad, šťastie či nešťastie, chvála či pohana, kto sa nestýka so zlou spoločnosťou, je vždy mlčanlivý, so všetkým spokojný, kto sa nestará o strechu nad hlavou a je pevný v poznaní o oddanej službe.
VÝZNAM
Oddaný sa vždy vyhýba zlej spoločnosti. L̍udia majú niekedy vo zvyku jedného raz vychvaľovať a inokedy zas haniť, to je prirodzená vlastnosť ľudskej spoločnosti. Oddaný však nie je ovplyvnený vyumelkovanou chválou či pohanou, šťastím či nešťastím. Je veľmi trpezlivý. Nehovorí o ničom inom než o Kṛṣṇovi, a preto sa hovorí, že je mlčanlivý. Mlčať však neznamená prestať hovoriť, ale prestať hovoriť o nezmysloch. Človek by mal hovoriť o Kṛṣṇovi. Oddaný je za každých okolností šťastný, niekedy dostane dobré jedlo, inokedy nie, no v oboch prípadoch je spokojný. Neláme si hlavu nad tým, ako a kde bývať. Raz môže žiť pod stromom a inokedy v paláci, no neláka ho ani jedno, ani druhé. Hovorí sa, že má neochvejnú myseľ, pretože je pevný vo svojej odhodlanosti a poznaní. Možno sa v tomto verši niektoré vlastnosti opakovali, ale to len poslúžilo na zdôraznenie toho, že oddaný musí tieto vlastnosti získať. Bez dobrých vlastností sa nikto nemôže stať čistým oddaným. Harāv abhaktasya kuto mahad-guṇāḥ: človek, ktorý nie je oddaný Bohu, nemá žiadne dobré vlastnosti. Ak chce byť niekto považovaný za oddaného, musí v sebe tieto dobré vlastnosti vypestovať. Oddanou službou a vedomím Kṛṣṇu môžeme tieto vlastnosti automaticky vyvinúť a pritom nemusíme vynakladať nesmierne úsilie na ich dosiahnutie.