SK/BG 13.19: Difference between revisions
(Bhagavad-gita Compile Form edit) |
(Vanibot #0019: LinkReviser - Revised links and redirected them to the de facto address when redirect exists) |
||
Line 1: | Line 1: | ||
[[Category:SK/Bhagavad-gītā - KAPITOLA TRINÁSTA| | [[Category:SK/Bhagavad-gītā - KAPITOLA TRINÁSTA|S19]] | ||
<div style="float:left">'''[[Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je|Bhagavad-gītā — taká, aká je]] - [[SK/BG 13| KAPITOLA TRINÁSTA: Príroda, požívateľ, vedomie]]'''</div> | <div style="float:left">'''[[Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je|Bhagavad-gītā — taká, aká je]] - [[SK/BG 13| KAPITOLA TRINÁSTA: Príroda, požívateľ, vedomie]]'''</div> | ||
<div style="float:right">[[File:Go-previous.png|link=SK/BG 13.18| BG 13.18]] '''[[SK/BG 13.18|BG 13.18]] - [[SK/BG 13.20|BG 13.20]]''' [[File:Go-next.png|link=SK/BG 13.20| BG 13.20]]</div> | <div style="float:right">[[File:Go-previous.png|link=SK/BG 13.18| BG 13.18]] '''[[SK/BG 13.18|BG 13.18]] - [[SK/BG 13.20|BG 13.20]]''' [[File:Go-next.png|link=SK/BG 13.20| BG 13.20]]</div> | ||
{{ | {{RandomImage|Slovak}} | ||
==== VERŠ 19 ==== | ==== VERŠ 19 ==== | ||
<div class=" | <div class="devanagari"> | ||
:इति क्षेत्रं तथा ज्ञानं ज्ञेयं चोक्तं समासतः । | |||
: | :मद्भक्त एतद्विज्ञाय मद्भावायोपपद्यते ॥१९॥ | ||
: | </div> | ||
<div class="verse"> | |||
:iti kṣetraṁ tathā jñānaṁ | |||
:jñeyaṁ coktaṁ samāsataḥ | |||
:mad-bhakta etad vijñāya | |||
:mad-bhāvāyopapadyate | |||
</div> | </div> | ||
==== SYNONYMÁ ==== | ==== SYNONYMÁ ==== | ||
<div class="synonyms | <div class="synonyms"> | ||
iti — tak; kṣetram — pole pôsobnosti (telo); tathā — tiež; jñānam — poznanie; jñeyam — predmet poznania; ca — tiež; uktam — popísal; samāsataḥ — v krátkosti; mat-bhaktaḥ — Môj oddaný; etat — to všetko; vijñāya — keď porozumejú; mat-bhāvāya — Mojej povahe; upapadyate — dosiahne. | ''iti'' — tak; ''kṣetram'' — pole pôsobnosti (telo); ''tathā'' — tiež; ''jñānam'' — poznanie; ''jñeyam'' — predmet poznania; ''ca'' — tiež; ''uktam'' — popísal; ''samāsataḥ'' — v krátkosti; ''mat-bhaktaḥ'' — Môj oddaný; ''etat'' — to všetko; ''vijñāya'' — keď porozumejú; ''mat-bhāvāya'' — Mojej povahe; ''upapadyate'' — dosiahne. | ||
</div> | </div> | ||
Line 26: | Line 28: | ||
<div class="translation"> | <div class="translation"> | ||
V krátkosti som ti opísal pole pôsobnosti (telo), poznanie a predmet poznania. Iba Moji oddaní môžu týmto záležitostiam dokonale porozumieť a dosiahnuť tak Mojej prirodzenosti. | V krátkosti som ti opísal pole pôsobnosti (telo), poznanie a predmet poznania. Iba Moji oddaní môžu týmto záležitostiam dokonale porozumieť a dosiahnuť tak Mojej prirodzenosti. | ||
</div> | </div> | ||
Latest revision as of 21:35, 28 June 2018
VERŠ 19
- इति क्षेत्रं तथा ज्ञानं ज्ञेयं चोक्तं समासतः ।
- मद्भक्त एतद्विज्ञाय मद्भावायोपपद्यते ॥१९॥
- iti kṣetraṁ tathā jñānaṁ
- jñeyaṁ coktaṁ samāsataḥ
- mad-bhakta etad vijñāya
- mad-bhāvāyopapadyate
SYNONYMÁ
iti — tak; kṣetram — pole pôsobnosti (telo); tathā — tiež; jñānam — poznanie; jñeyam — predmet poznania; ca — tiež; uktam — popísal; samāsataḥ — v krátkosti; mat-bhaktaḥ — Môj oddaný; etat — to všetko; vijñāya — keď porozumejú; mat-bhāvāya — Mojej povahe; upapadyate — dosiahne.
PREKLAD
V krátkosti som ti opísal pole pôsobnosti (telo), poznanie a predmet poznania. Iba Moji oddaní môžu týmto záležitostiam dokonale porozumieť a dosiahnuť tak Mojej prirodzenosti.
VÝZNAM
Pán v krátkosti opísal telo, poznanie a predmet poznania. Toto poznanie pozostáva z troch vecí: zo znalca, predmetu poznania a procesu poznania. Súhrnne sa nazývajú vijñāna čiže veda o poznaní. Dokonalému poznaniu môžu porozumieť iba Pánovi čistí oddaní. Ostatní tomu porozumieť nemôžu. Monisti hovoria, že v najvyššom štádiu tieto tri veci splývajú v jedno, no oddaní to nemôžu akceptovať. Poznanie a kultivácia poznania znamená poznať vlastné ja vo vedomí Kṛṣṇu. V súčasnosti nám vládne hmotné vedomie, no akonáhle zamestnáme celé naše vedomie v činnostiach pre Kṛṣṇu a zrealizujeme, že Kṛṣṇa je všetko, dosiahneme skutočné poznanie. Inými slovami, poznanie nie je nič iné ako predbežné štádium dokonalého pochopenia oddanej služby. To bude podrobnejšie vysvetlené v pätnástej kapitole.
Verš šesť a sedem, počnúc mahā-bhutāni cez cetanā dhṛtiḥ, analyzuje hmotné látky a určité prejavy životných symptómov. Tieto sa zlučujú a vytvárajú telo alebo pole činností. Verše osem až dvanásť, počnúc amānitvam až po tattva-jñānārtha-darśanam, opisujú spôsob poznania nevyhnutný pre pochopenie oboch znalcov poľa pôsobnosti, čiže duše a Nadduše. A verše trinásť až osemnásť, počnúc anādi mat param až po hṛdi sarvasya viṣṭhitam, opisujú dušu a Najvyššieho Pána, Naddušu.
Boli teda opísané tri veci: pole pôsobnosti (telo), proces poznania a duša s Naddušou. V tomto verši sa obzvlášť zdôrazňuje, že iba čistí oddaní môžu jasne pochopiť tieto tri veci. Čistí oddaní teda môžu Bhagavad-gītu plne využiť a dosiahnuť najvyšší cieľ, prirodzenosť Najvyššieho Pána, Kṛṣṇu. Inými slovami, okrem oddaných nemôže nikto porozumieť Bhagavad-gīte a získať vytúžené ovocie.