SK/BG 10.3: Difference between revisions

(Bhagavad-gita Compile Form edit)
 
(Vanibot #0019: LinkReviser - Revised links and redirected them to the de facto address when redirect exists)
 
Line 1: Line 1:
[[Category:SK/Bhagavad-gītā - KAPITOLA DESIATA|B03]]
[[Category:SK/Bhagavad-gītā - KAPITOLA DESIATA|S03]]
<div style="float:left">'''[[Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je|Bhagavad-gītā — taká, aká je]] - [[SK/BG 10| KAPITOLA DESIATA: Majestát Absolútneho]]'''</div>
<div style="float:left">'''[[Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je|Bhagavad-gītā — taká, aká je]] - [[SK/BG 10| KAPITOLA DESIATA: Majestát Absolútneho]]'''</div>
<div style="float:right">[[File:Go-previous.png|link=SK/BG 10.2| BG 10.2]] '''[[SK/BG 10.2|BG 10.2]] - [[SK/BG 10.4-5|BG 10.4-5]]''' [[File:Go-next.png|link=SK/BG 10.4-5| BG 10.4-5]]</div>
<div style="float:right">[[File:Go-previous.png|link=SK/BG 10.2| BG 10.2]] '''[[SK/BG 10.2|BG 10.2]] - [[SK/BG 10.4-5|BG 10.4-5]]''' [[File:Go-next.png|link=SK/BG 10.4-5| BG 10.4-5]]</div>
{{RandomImageRU}}
{{RandomImage|Slovak}}


==== VERŠ 3 ====
==== VERŠ 3 ====


<div class="verse inter_diac">
<div class="devanagari">
:''na me viduḥ sura-gaṇāḥ''
:यो मामजमनादिं च वेत्ति लोकमहेश्वरम् ।
:''prabhavaṁ na maharṣayaḥ''
:असम्मूढः स मर्त्येषु सर्वपापैः प्रमुच्यते ॥३॥
:''aham ādir hi devānāṁ''
</div>
:''maharṣīṇāṁ ca sarvaśaḥ''


<div class="verse">
:yo mām ajam anādiṁ ca
:vetti loka-maheśvaram
:asammūḍhaḥ sa martyeṣu
:sarva-pāpaiḥ pramucyate
</div>
</div>


==== SYNONYMÁ ====
==== SYNONYMÁ ====


<div class="synonyms inter_diac">
<div class="synonyms">
na nikdy; me Môj; viduḥ poznajú; sura-gaṇāḥ polobohovia; prabhavam bohatstvo, pôvod; na nikdy; mahā-ṛṣayaḥ veľkí mudrci; aham Ja som; ādiḥ pôvod; hi zaiste; devānām — polobohov; mahā-ṛṣīṇām — veľkých mudrcov; ca tiež; sarvaśaḥ v každom ohľade.
''yaḥ'' kto; ''mām'' Mňa; ''ajam'' nezrodený; ''anādim'' bez počiatku; ''ca'' tiež; ''vetti'' pozná; ''loka'' — planéty; ''mahā-īśvaram'' najvyšší učiteľ; ''asammūḍhaḥ'' neoklamaný; ''saḥ'' on; ''martyeṣu'' medzi smrteľníkmi; ''sarva-pāpaiḥ'' od všetkých reakcií za hriešne činnosti; ''pramucyate'' oslobodený.
 
</div>
</div>


Line 24: Line 27:


<div class="translation">
<div class="translation">
Ani davy polobohov, ani veľkí mudrci nepoznajú Môj pôvod alebo Moje vlastnosti. Ja som v každom ohľade zdrojom polobohov a veľkých mudrcov.
Iba ten, kto Ma pozná ako nezrodeného, bez počiatku a ako zvrchovaného Pána všetkých svetov, nepodlieha ilúzii a je zbavený všetkých následkov hriechu.
 
</div>
</div>


Line 31: Line 33:


<div class="purport">
<div class="purport">
V Brahma-saṁhite sa jasne hovorí, že Kṛṣṇa je Najvyšší Pán. Nikto Ho neprevýši a je príčinou všetkých príčin. Kṛṣṇa tu osobne tvrdí, že je pôvodcom polobohov a mudrcov. Ani polobohovia, ba ani mudrci nemôžu pochopiť Kṛṣṇu, Jeho meno alebo Jeho osobnosť, čo by sme teda za takýchto okolností mohli očakávať od takzvaných učencov tejto úbohej planéty? Nikto nemôže pochopiť, prečo Najvyšší Boh zostupuje na Zem ako obyčajná ľudská bytosť a koná neobyčajné a úžasné skutky. Preto si musíme uvedomiť, že akademické vzdelanie nie je kvalifikáciou nutnou na pochopenie Kṛṣṇu. Dokonca aj polobohovia a mudrci sa pokúsili pochopiť Kṛṣṇu mentálnou špekuláciou, no neuspeli. V Śrīmad-Bhāgavatame sa jasne hovorí, že ani veľkí polobohovia nemôžu pochopiť Najvyššiu Božskú Osobnosť. Môžu špekulovať tak veľmi, ako im ich nedokonalé zmysly dovolia, ale dôjdu iba k mylnému záveru, že Boh je niečo neosobné, niečo, čo je prejavené troma kvalitami hmotnej prírody. Môžu dospieť aj k iným nesprávnym záverom, no v žiadnom prípade nemôžu pochopiť Kṛṣṇu mentálnou špekuláciou.
Ako sa uvádza v treťom verši siedmej kapitoly, manuṣyāṇāṁ sahasreṣu kaścid yatati siddhaye: osoby, ktoré sa snažia povýšiť na úroveň duchovnej realizácie, nie sú obyčajnými ľuďmi. Stoja nad miliónmi a miliónmi bežných ľudí, ktorí nemajú ani potuchy o duchovnej realizácii. Z tých, ktorí sa skutočne snažia poznať svoju duchovnú identitu, je duchovne vyspelý ten, kto vie, že Kṛṣṇa je vlastníkom všetkého a že je nezrodená Najvyššia Božská Osobnosť. Iba na tejto úrovni, keď človek dokonale poznal Kṛṣṇov majestát, môže byť úplne oslobodený od všetkých následkov za hriešne činnosti.
 
Kṛṣṅa je tu označený slovom aja, čo znamená nezrodený. V druhej kapitole boli slovom aja označené aj živé bytosti, no medzi nimi a Kṛṣṇom je rozdiel. Kṛṣṇa sa líši od živých bytostí, ktoré sa rodia a umierajú vzhľadom na svoje hmotné putá. Podmienené duše menia svoje telá, no Kṛṣṇovo telo sa nemení. Aj keď sa Kṛṣṇa zjaví v tomto svete, nenarodí sa, a preto sa v štvrtej kapitole hovorí, že vďaka Svojej vnútornej energii nepodlieha nadvláde nižšej hmotnej energie, ale zostáva vždy vo vyššej energii.
 
Slová vetti loka maheśvaram v tomto verši naznačujú, že Kṛṣṇa je najvyšší majiteľ hviezdnych sústav vo vesmíre. Existoval pred stvorením a od Svojho stvorenia sa líši. Všetci polobohovia v tomto svete boli stvorení, ale čo sa týka Kṛṣṇu, hovorí sa, že stvorený nebol. Preto je rozdiel medzi Kṛṣṇom a takými veľkými polobohmi, ako je Brahmā alebo Śiva. Keďže Kṛṣṇa je stvoriteľom dokonca i Brahmu a Śivu a všetkých ostatných polobohov, je Najvyššou Osobou všetkých planét.
 
Śrī Kṛṣṇa sa teda líši od toho, čo bolo stvorené, a kto ho takto pozná, bude ihneď oslobodený od všetkých následkov za hriešne činnosti. Človek musí zanechať hriešnych činností, aby mohol pochopiť Najvyššieho Pána, ktorý nemôže byť pochopený nijakým iným spôsobom, než oddanou službou, čo potvrdzuje aj Bhagavad-gītā.


Tým, ktorí chcú poznať Absolútnu Pravdu, Śrī Kṛṣṇa nepriamo radí: „Som tu prítomný ako Najvyššia Božská Osobnosť. Ja som Najvyšší.“ To by mal vedieť každý. To, že nemôžeme porozumieť bytiu nepochopiteľného Boha, nemení nič na skutočnosti, že naozaj jestvuje. Môžeme však pochopiť Kṛṣṇu, ktorý je večný, plný blaženosti a poznania, jednoducho štúdiom Jeho slov z Bhagavad-gīty a Śrīmad-Bhāgavatamu. L̍udia, ktorí sa nachádzajú v nižšej energii Pána, môžu dospieť k názoru, že Boh je nejaká vládnuca sila alebo neosobný Brahman, no Najvyššiu Božskú Osobnosť nemôžeme vnímať dovtedy, kým sa nenachádzame na transcendentálnej úrovni.
Nesmieme považovať Kṛṣṇu za obyčajného človeka. Už sme hovorili o tom, že iba hlupáci Ho považujú za človeka. Tá istá vec je tu vysvetlená iným spôsobom. Človek, ktorý nestratil rozum a je natoľko inteligentný, aby pochopil pravú podstatu Boha, je vždy zbavený následkov za hriešne činnosti.


Keďže väčšina ľudí nemôže pochopiť, kto Kṛṣṇa v skutočnosti je, Kṛṣṇa zostupuje zo Svojej bezpríčinnej milosti, aby preukázal láskavosť špekulantom, ktorí si napriek všetkým Jeho úžasným činnostiam myslia, že neosobný Brahman je Najvyšší, čím iba dokazujú, že sú znečistení hmotnou energiou. Iba oddaní, ktorí sa Najvyššiemu Pánovi úplne odovzdali, môžu vďaka Jeho milosti pochopiť, že Najvyšší je Kṛṣṇa. Oddaní Pána sa nezaujímajú o neosobný Brahman. Vďaka svojej viere a oddanosti sa ihneď odovzdajú Kṛṣṇovi a vďaka Jeho milosti Mu porozumejú. Nikto iný Ho pochopiť nemôže. Veľkí mudrci sa teda zhodujú v tom, že je rozdiel medzi dušou a Najvyšším a že ľudia by mali uctievať iba Najvyššieho.
Ak je Devakī Kṛṣṇova matka, ako je potom možné, že Kṛṣṇa je nezrodený? To je vysvetlené v Śrīmad-Bhāgavatame. Keď sa Kṛṣṇa zjavil pred Devakī a Vasudevom, nenarodil sa ako obyčajné dieťa. Zjavil sa vo Svojej pôvodnej podobe a potom sa premenil na obyčajné batoľa.


Všetko, čo sa deje pod Kṛṣṇovým vedením, je transcendentálne a nemôže byť znečistené hmotnými reakciami, ktoré môžu byť buď dobré, alebo zlé. Myslieť si, že v hmotnom svete jestvujú dobré a zlé veci, je viac-menej výmysel, pretože v hmotnom svete nejestvuje nič dobré, všetko je nepriaznivé, pretože samotná povaha hmotného sveta je nepriaznivá. Iba len si predstavujeme, že jestvuje niečo priaznivé. Skutočné šťastie spočíva výlučne v činnostiach pre potešenie Kṛṣṇu v duchu služby s plnou oddanosťou.


Ak chceme byť šťastní, musíme konať pod vedením Najvyššieho Pána, ktoré môžeme nájsť v autoritatívnych písmach, ako je Śrīmad-Bhāgavatam a Bhagavad-gītā, alebo ho môžme získať od pravého duchovného učiteľa. Nakoľko duchovný učiteľ je predstaviteľom Najvyššieho Pána, jeho pokyny sa nelíšia od pokynov Najvyššieho Pána. Duchovný učiteľ, svätci a písma hlásajú tú istú cestu a nikdy si neprotirečia. Na rozdiel od dobrých a zlých skutkov hmotného sveta nemajú skutky pod takým vedením nijaké hmotné následky. Transcendentálny postoj oddaného je skutočným odriekaním a to sa nazýva sannyāsa. V prvom verši šiestej kapitoly Bhagavad-gīty bolo povedané, že ten, kto jedná z povinnosti na príkaz Najvyššieho Pána, a kto nevyhľadáva plody svojej práce (anāśritaḥ karma-phalam), si skutočne odrieka. Kto vykonáva skutky pod vedením Najvyššieho Pána, je skutočný sannyāsīn a yogīn, a nie ten, kto sa za sannyāsīna a yogīna iba vydáva.
</div>
</div>



Latest revision as of 21:19, 28 June 2018

Śrī Śrīmad A.C. Bhaktivedanta Swami Prabhupāda


VERŠ 3

यो मामजमनादिं च वेत्ति लोकमहेश्वरम् ।
असम्मूढः स मर्त्येषु सर्वपापैः प्रमुच्यते ॥३॥
yo mām ajam anādiṁ ca
vetti loka-maheśvaram
asammūḍhaḥ sa martyeṣu
sarva-pāpaiḥ pramucyate

SYNONYMÁ

yaḥ — kto; mām — Mňa; ajam — nezrodený; anādim — bez počiatku; ca — tiež; vetti — pozná; loka — planéty; mahā-īśvaram — najvyšší učiteľ; asammūḍhaḥ — neoklamaný; saḥ — on; martyeṣu — medzi smrteľníkmi; sarva-pāpaiḥ — od všetkých reakcií za hriešne činnosti; pramucyate — oslobodený.

PREKLAD

Iba ten, kto Ma pozná ako nezrodeného, bez počiatku a ako zvrchovaného Pána všetkých svetov, nepodlieha ilúzii a je zbavený všetkých následkov hriechu.

VÝZNAM

Ako sa uvádza v treťom verši siedmej kapitoly, manuṣyāṇāṁ sahasreṣu kaścid yatati siddhaye: osoby, ktoré sa snažia povýšiť na úroveň duchovnej realizácie, nie sú obyčajnými ľuďmi. Stoja nad miliónmi a miliónmi bežných ľudí, ktorí nemajú ani potuchy o duchovnej realizácii. Z tých, ktorí sa skutočne snažia poznať svoju duchovnú identitu, je duchovne vyspelý ten, kto vie, že Kṛṣṇa je vlastníkom všetkého a že je nezrodená Najvyššia Božská Osobnosť. Iba na tejto úrovni, keď človek dokonale poznal Kṛṣṇov majestát, môže byť úplne oslobodený od všetkých následkov za hriešne činnosti.

Kṛṣṅa je tu označený slovom aja, čo znamená nezrodený. V druhej kapitole boli slovom aja označené aj živé bytosti, no medzi nimi a Kṛṣṇom je rozdiel. Kṛṣṇa sa líši od živých bytostí, ktoré sa rodia a umierajú vzhľadom na svoje hmotné putá. Podmienené duše menia svoje telá, no Kṛṣṇovo telo sa nemení. Aj keď sa Kṛṣṇa zjaví v tomto svete, nenarodí sa, a preto sa v štvrtej kapitole hovorí, že vďaka Svojej vnútornej energii nepodlieha nadvláde nižšej hmotnej energie, ale zostáva vždy vo vyššej energii.

Slová vetti loka maheśvaram v tomto verši naznačujú, že Kṛṣṇa je najvyšší majiteľ hviezdnych sústav vo vesmíre. Existoval pred stvorením a od Svojho stvorenia sa líši. Všetci polobohovia v tomto svete boli stvorení, ale čo sa týka Kṛṣṇu, hovorí sa, že stvorený nebol. Preto je rozdiel medzi Kṛṣṇom a takými veľkými polobohmi, ako je Brahmā alebo Śiva. Keďže Kṛṣṇa je stvoriteľom dokonca i Brahmu a Śivu a všetkých ostatných polobohov, je Najvyššou Osobou všetkých planét.

Śrī Kṛṣṇa sa teda líši od toho, čo bolo stvorené, a kto ho takto pozná, bude ihneď oslobodený od všetkých následkov za hriešne činnosti. Človek musí zanechať hriešnych činností, aby mohol pochopiť Najvyššieho Pána, ktorý nemôže byť pochopený nijakým iným spôsobom, než oddanou službou, čo potvrdzuje aj Bhagavad-gītā.

Nesmieme považovať Kṛṣṇu za obyčajného človeka. Už sme hovorili o tom, že iba hlupáci Ho považujú za človeka. Tá istá vec je tu vysvetlená iným spôsobom. Človek, ktorý nestratil rozum a je natoľko inteligentný, aby pochopil pravú podstatu Boha, je vždy zbavený následkov za hriešne činnosti.

Ak je Devakī Kṛṣṇova matka, ako je potom možné, že Kṛṣṇa je nezrodený? To je vysvetlené v Śrīmad-Bhāgavatame. Keď sa Kṛṣṇa zjavil pred Devakī a Vasudevom, nenarodil sa ako obyčajné dieťa. Zjavil sa vo Svojej pôvodnej podobe a potom sa premenil na obyčajné batoľa.

Všetko, čo sa deje pod Kṛṣṇovým vedením, je transcendentálne a nemôže byť znečistené hmotnými reakciami, ktoré môžu byť buď dobré, alebo zlé. Myslieť si, že v hmotnom svete jestvujú dobré a zlé veci, je viac-menej výmysel, pretože v hmotnom svete nejestvuje nič dobré, všetko je nepriaznivé, pretože samotná povaha hmotného sveta je nepriaznivá. Iba len si predstavujeme, že jestvuje niečo priaznivé. Skutočné šťastie spočíva výlučne v činnostiach pre potešenie Kṛṣṇu v duchu služby s plnou oddanosťou.

Ak chceme byť šťastní, musíme konať pod vedením Najvyššieho Pána, ktoré môžeme nájsť v autoritatívnych písmach, ako je Śrīmad-Bhāgavatam a Bhagavad-gītā, alebo ho môžme získať od pravého duchovného učiteľa. Nakoľko duchovný učiteľ je predstaviteľom Najvyššieho Pána, jeho pokyny sa nelíšia od pokynov Najvyššieho Pána. Duchovný učiteľ, svätci a písma hlásajú tú istú cestu a nikdy si neprotirečia. Na rozdiel od dobrých a zlých skutkov hmotného sveta nemajú skutky pod takým vedením nijaké hmotné následky. Transcendentálny postoj oddaného je skutočným odriekaním a to sa nazýva sannyāsa. V prvom verši šiestej kapitoly Bhagavad-gīty bolo povedané, že ten, kto jedná z povinnosti na príkaz Najvyššieho Pána, a kto nevyhľadáva plody svojej práce (anāśritaḥ karma-phalam), si skutočne odrieka. Kto vykonáva skutky pod vedením Najvyššieho Pána, je skutočný sannyāsīn a yogīn, a nie ten, kto sa za sannyāsīna a yogīna iba vydáva.