SK/BG 2.27: Difference between revisions

(Created page with "B27 <div style="float:left">'''Bhagavad-gītā — taká, aká je - SK/BG 2...")
 
(Vanibot #0019: LinkReviser - Revised links and redirected them to the de facto address when redirect exists)
 
Line 1: Line 1:
[[Category:SK/Bhagavad-gītā - KAPITOLA DRUHÁ|B27]]
[[Category:SK/Bhagavad-gītā - KAPITOLA DRUHÁ|S27]]
<div style="float:left">'''[[Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je|Bhagavad-gītā — taká, aká je]] - [[SK/BG 2|KAPITOLA DRUHÁ: Zhrnutie obsahu Bhagavad-gīty]]'''</div>
<div style="float:left">'''[[Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je|Bhagavad-gītā — taká, aká je]] - [[SK/BG 2|KAPITOLA DRUHÁ: Zhrnutie obsahu Bhagavad-gīty]]'''</div>
<div style="float:right">[[File:Go-previous.png|link=SK/BG 2.26]] '''[[SK/BG 2.26|BG 2.26]] - [[SK/BG 2.28|BG 2.28]]''' [[File:Go-next.png|link=SK/BG 2.28]]</div>
<div style="float:right">[[File:Go-previous.png|link=SK/BG 2.26]] '''[[SK/BG 2.26|BG 2.26]] - [[SK/BG 2.28|BG 2.28]]''' [[File:Go-next.png|link=SK/BG 2.28]]</div>
{{RandomImage}}
{{RandomImage|Slovak}}


==== VERŠ 27  ====
==== VERŠ 27  ====
<div class="devanagari">
:जातस्य हि ध्रुवो मृत्युर्ध्रुवं जन्म मृतस्य च ।
:तस्मादपरिहार्येऽर्थे न त्वं शोचितुमर्हसि ॥२७॥
</div>


<div class="verse">
<div class="verse">
:''atha cainaṁ nitya-jātaṁ''
:jātasya hi dhruvo mṛtyur
:''nityaṁ vā manyase mṛtam''
:dhruvaṁ janma mṛtasya ca
:''tathāpi tvaṁ mahā-bāho''
:tasmād aparihārye ’rthe
:''nainaṁ śocitum arhasi''
:na tvaṁ śocitum arhasi
 
</div>
</div>


Line 17: Line 21:


<div class="synonyms">
<div class="synonyms">
atha — ak ale; ca — tiež; enam — táto duša; nitya-jātam — stále sa rodí; nityam — navždy; vā — alebo; manyase — takto uvažuješ; mṛtam — mŕtva; tathā api — ani tak; tvam — ty; mahā-bāho — ó, bojovník s mocnými pažami; na — nikdy; enam — o duši; śocitum — žialiť; arhasi — hodí sa.</div>
''jātasya'' — ten, kto sa narodil; ''hi'' — istá; ''dhruvaḥ'' — skutočnosť; ''mṛtyuḥ'' — smrť; ''dhruvam'' — je tiež skutočnosťou; ''janma'' — narodenie; ''mṛtasya'' — zomretého; ''ca'' — tiež; ''tasmāt'' — preto; ''aparihārye'' — pre to, čomu sa nedá vyhnúť; ''arthe'' — pokiaľ ide o; ''na'' — nemal; ''tvam'' — ty; ''śocitum'' — bedákať; ''arhasi'' — je vhodné.
</div>


==== PREKLAD ====
==== PREKLAD ====


<div class="translation">
<div class="translation">
'''Ak si však myslíš, že duša (alebo príznaky života) sa zakaždým rodí a potom navždy umiera, ani tak nemáš žiadny dôvod žialiť, ó, bojovník mocných paží.'''
Pre toho, kto sa narodil, je smrť celkom istá a ten, kto zomrel, sa celkom iste narodí. Preto by si nemal bedákať pri plnení svojej nevyhnutnej povinnosti.
</div>
</div>


Line 28: Line 33:


<div class="purport">
<div class="purport">
Vždy jestvuje určitý druh filozofov blízkych buddhistom, ktorí neveria v oddelenú existenciu duše mimo tela. Z Kṛṣṇových slov sa dá poznať, že aj vtedy, keď prednášal Bhagavad-gītu, títo filozofi žili a boli známi ako lokāyatikovia a vaibhāṣikovia. Títo filozofi tvrdia, že duša alebo život vzniká, keď hmotné prvky dosiahnu určitý stupeň vývoja. Dnešní vedci a ateistickí filozofi uvažujú podobne. Podľa nich je telo zlúčeninou fyzických a chemických látok, ktorých vzájomným pôsobením vznikne život. Na tejto myšlienke je postavená antropológia. V súčasnosti jestvuje (predovšetkým v Spojených štátoch) veľa nihilistických pseudonáboženstiev a buddhistických siekt, ktoré neuznávajú nijaké spoločenské, mravné a podobné hodnoty a ktoré sú tiež prívržencami tejto filozofie.
Každý musí zomrieť a znovu sa narodiť. Naše činy v tomto živote určujú podmienky nášho budúceho života. Takto neustále pokračuje kolobeh rodenia a umierania pre toho, kto nedosiahol vyslobodenie. Tento kolobeh rodenia a umierania však neschvaľuje zbytočné vraždenie, zabíjanie zvierat a vojny, aj keď niekedy je pre udržanie zákona a poriadku v ľudskej spoločnosti nutné použiť násilie.
 
Aj keby Arjuna neveril v existenciu duše, tak ako v ňu neveria stúpenci vaibhāṣickej filozofie, ani tak by nemal dôvod k nariekaniu. Kto by žialil nad stratou nejakej zmesi chemických prvkov a prestal kvôli tomu vykonávať svoje povinnosti? Počas vojny predsa nikto nenarieka, keď sa na zničenie nepriateľa vyplytvajú tony chemikálií. Vaibhāṣická filozofia tvrdí, že ātmā alebo duša je zničená spolu s telom. Preto je jedno, či Arjuna vedsky záver o existencii maličkej duše prijal, alebo nie; ani v jednom prípade nemal dôvod bedákať. Podľa teórie vaibhāṣikov sa z hmoty neprestajne v každom momente rodí veľa nových bytostí a rovnako veľa ich zaniká; preto niet dôvodu smútiť kvôli smrti. Podľa toho Arjunovi nehrozilo, že sa znovu narodí, a preto nemal ani dôvod báť sa následkov, ktoré by ho čakali, keby zabil svojho praotca a učiteľa. Kṛṣṇa však Arjunu uštipačne oslovil „bojovník mocných paží“, lebo neprijímal teóriu vaibhāṣikov, ktorá úplne ignoruje vedsku múdrosť. Ako kṣatriya patril Arjuna do vedskej spoločnosti, a preto sa mal riadiť jej pokynmi.
 
 
 


Vojna na Kuruovskom poli bola celkom nevyhnutná, lebo si to želal Najvyšší, a povinnosťou kṣatriyu je bojovať za spravodlivú vec. Prečo by sa teda Arjuna, ktorý si iba plnil svoju povinnosť, mal báť alebo trápiť pri pomyslení na to, že boj môže jeho príbuzným priniesť smrť? Nebolo vhodné, aby porušil zákon kṣatriyov a vystavil sa tak hrozbe, že bude potrestaný za hriešne konanie, čoho sa obával i on sám. Zanedbaním svojich povinností by aj tak nemohol zabrániť smrti svojich príbuzných, skôr by sa sám vystavil poklesnutiu, pretože by si zvolil nesprávnu cestu.
</div>
</div>




<div style="float:right">[[File:Go-previous.png|link=SK/BG 2.26]] '''[[SK/BG 2.26|BG 2.26]] - [[SK/BG 2.28|BG 2.28]]''' [[File:Go-next.png|link=SK/BG 2.28]]</div>
<div style="float:right">[[File:Go-previous.png|link=SK/BG 2.26]] '''[[SK/BG 2.26|BG 2.26]] - [[SK/BG 2.28|BG 2.28]]''' [[File:Go-next.png|link=SK/BG 2.28]]</div>__NOTOC__
__NOTOC__
__NOEDITSECTION__
__NOEDITSECTION__

Latest revision as of 22:10, 28 June 2018

Śrī Śrīmad A.C. Bhaktivedanta Swami Prabhupāda


VERŠ 27

जातस्य हि ध्रुवो मृत्युर्ध्रुवं जन्म मृतस्य च ।
तस्मादपरिहार्येऽर्थे न त्वं शोचितुमर्हसि ॥२७॥
jātasya hi dhruvo mṛtyur
dhruvaṁ janma mṛtasya ca
tasmād aparihārye ’rthe
na tvaṁ śocitum arhasi

SYNONYMÁ

jātasya — ten, kto sa narodil; hi — istá; dhruvaḥ — skutočnosť; mṛtyuḥ — smrť; dhruvam — je tiež skutočnosťou; janma — narodenie; mṛtasya — zomretého; ca — tiež; tasmāt — preto; aparihārye — pre to, čomu sa nedá vyhnúť; arthe — pokiaľ ide o; na — nemal; tvam — ty; śocitum — bedákať; arhasi — je vhodné.

PREKLAD

Pre toho, kto sa narodil, je smrť celkom istá a ten, kto zomrel, sa celkom iste narodí. Preto by si nemal bedákať pri plnení svojej nevyhnutnej povinnosti.

VÝZNAM

Každý musí zomrieť a znovu sa narodiť. Naše činy v tomto živote určujú podmienky nášho budúceho života. Takto neustále pokračuje kolobeh rodenia a umierania pre toho, kto nedosiahol vyslobodenie. Tento kolobeh rodenia a umierania však neschvaľuje zbytočné vraždenie, zabíjanie zvierat a vojny, aj keď niekedy je pre udržanie zákona a poriadku v ľudskej spoločnosti nutné použiť násilie.

Vojna na Kuruovskom poli bola celkom nevyhnutná, lebo si to želal Najvyšší, a povinnosťou kṣatriyu je bojovať za spravodlivú vec. Prečo by sa teda Arjuna, ktorý si iba plnil svoju povinnosť, mal báť alebo trápiť pri pomyslení na to, že boj môže jeho príbuzným priniesť smrť? Nebolo vhodné, aby porušil zákon kṣatriyov a vystavil sa tak hrozbe, že bude potrestaný za hriešne konanie, čoho sa obával i on sám. Zanedbaním svojich povinností by aj tak nemohol zabrániť smrti svojich príbuzných, skôr by sa sám vystavil poklesnutiu, pretože by si zvolil nesprávnu cestu.


Retrieved from "https://vanipedia.org/w/index.php?title=SK/BG_2.27&oldid=373641"