SK/BG 2.45: Difference between revisions
(Created page with "B45 <div style="float:left">'''Bhagavad-gītā — taká, aká je - SK/BG 2...") |
(Vanibot #0019: LinkReviser - Revised links and redirected them to the de facto address when redirect exists) |
||
| Line 1: | Line 1: | ||
[[Category:SK/Bhagavad-gītā - KAPITOLA DRUHÁ| | [[Category:SK/Bhagavad-gītā - KAPITOLA DRUHÁ|S45]] | ||
<div style="float:left">'''[[Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je|Bhagavad-gītā — taká, aká je]] - [[SK/BG 2|KAPITOLA DRUHÁ: Zhrnutie obsahu Bhagavad-gīty]]'''</div> | <div style="float:left">'''[[Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je|Bhagavad-gītā — taká, aká je]] - [[SK/BG 2|KAPITOLA DRUHÁ: Zhrnutie obsahu Bhagavad-gīty]]'''</div> | ||
<div style="float:right">[[File:Go-previous.png|link=SK/BG 2.44]] '''[[SK/BG 2.44|BG 2.44]] - [[SK/BG 2.46|BG 2.46]]''' [[File:Go-next.png|link=SK/BG 2.46]]</div> | <div style="float:right">[[File:Go-previous.png|link=SK/BG 2.44]] '''[[SK/BG 2.44|BG 2.44]] - [[SK/BG 2.46|BG 2.46]]''' [[File:Go-next.png|link=SK/BG 2.46]]</div> | ||
{{RandomImage}} | {{RandomImage|Slovak}} | ||
==== VERŠ 45 ==== | ==== VERŠ 45 ==== | ||
<div class="devanagari"> | |||
:त्रैगुण्यविषया वेदा निस्त्रैगुण्यो भवार्जुन । | |||
:निर्द्वन्द्वो नित्यसत्त्वस्थो निर्योगक्षेम आत्मवान् ॥४५॥ | |||
</div> | |||
<div class="verse"> | <div class="verse"> | ||
: | :trai-guṇya-viṣayā vedā | ||
: | :nistrai-guṇyo bhavārjuna | ||
: | :nirdvandvo nitya-sattva-stho | ||
: | :niryoga-kṣema ātmavān | ||
</div> | </div> | ||
| Line 17: | Line 21: | ||
<div class="synonyms"> | <div class="synonyms"> | ||
trai-guṇya — patriace do troch kvalít hmotnej prírody; viṣayāḥ — o témach; vedāḥ — vedske písma; nistrai-guṇyaḥ — transcendentálny voči trom hmotným kvalitám; bhava — buď; arjuna — ó, Arjuna; nirdvandvaḥ — zbavený dualít; nitya-sattva-sthaḥ — vždy umiestnený v čistom stave duchovného bytia; niryoga-kṣemaḥ — zbavený všetkých myšlienok na zisk a ochranu; ātma-vān — pevne zakotvený v sebe. | ''trai-guṇya'' — patriace do troch kvalít hmotnej prírody; ''viṣayāḥ'' — o témach; ''vedāḥ'' — vedske písma; ''nistrai-guṇyaḥ'' — transcendentálny voči trom hmotným kvalitám; ''bhava'' — buď; ''arjuna'' — ó, Arjuna; ''nirdvandvaḥ'' — zbavený dualít; ''nitya-sattva-sthaḥ'' — vždy umiestnený v čistom stave duchovného bytia; ''niryoga-kṣemaḥ'' — zbavený všetkých myšlienok na zisk a ochranu; ''ātma-vān'' — pevne zakotvený v sebe. | ||
</div> | </div> | ||
| Line 32: | Line 36: | ||
Pokým jestvuje hmotné telo, jestvujú tiež akcie a reakcie troch kvalít hmotnej prírody. Človek sa musí naučiť znášať protiklady, ako šťastie a nešťastie, teplo a zima atď., a vyslobodiť sa tak z úzkosti, ktorú spôsobujú túžba po zisku a obava zo straty. Tento transcendentálny stav dosiahneme, ak sme si plne vedomí Kṛṣṇu a celkom závisíme od Jeho dobrej vôle. | Pokým jestvuje hmotné telo, jestvujú tiež akcie a reakcie troch kvalít hmotnej prírody. Človek sa musí naučiť znášať protiklady, ako šťastie a nešťastie, teplo a zima atď., a vyslobodiť sa tak z úzkosti, ktorú spôsobujú túžba po zisku a obava zo straty. Tento transcendentálny stav dosiahneme, ak sme si plne vedomí Kṛṣṇu a celkom závisíme od Jeho dobrej vôle. | ||
</div> | </div> | ||
Latest revision as of 22:13, 28 June 2018
VERŠ 45
- त्रैगुण्यविषया वेदा निस्त्रैगुण्यो भवार्जुन ।
- निर्द्वन्द्वो नित्यसत्त्वस्थो निर्योगक्षेम आत्मवान् ॥४५॥
- trai-guṇya-viṣayā vedā
- nistrai-guṇyo bhavārjuna
- nirdvandvo nitya-sattva-stho
- niryoga-kṣema ātmavān
SYNONYMÁ
trai-guṇya — patriace do troch kvalít hmotnej prírody; viṣayāḥ — o témach; vedāḥ — vedske písma; nistrai-guṇyaḥ — transcendentálny voči trom hmotným kvalitám; bhava — buď; arjuna — ó, Arjuna; nirdvandvaḥ — zbavený dualít; nitya-sattva-sthaḥ — vždy umiestnený v čistom stave duchovného bytia; niryoga-kṣemaḥ — zbavený všetkých myšlienok na zisk a ochranu; ātma-vān — pevne zakotvený v sebe.
PREKLAD
JVedy sa prevažne zaoberajú témami, ktoré patria do troch kvalít hmotnej prírody. Povznes sa nad tieto tri kvality, ó, Arjuna, a buď voči nim transcendentálny. Osloboď sa od všetkých dualít, vzdaj sa všetkých túžob po zisku a ochrane a spoznaj svoje pravé „ja“.
VÝZNAM
Všetky hmotné aktivity spolu s ich následkami sú riadené tromi kvalitami hmotnej prírody. Ich účelom je prinášať výsledky, a preto sú príčinou nášho otroctva v hmotnom svete. Ak sa Vedy zaoberajú predovšetkým hmotnými činnosťami, je to preto, aby ľudstvo postupne povzniesli na duchovnú úroveň. Kṛṣṇa radí Svojmu priateľovi a žiakovi Arjunovi, aby svoje vedomie povzniesol na transcendentálnu úroveň Vedānta-filozofie, ktorá sa začína otázkami týkajúcimi sa najvyššej transcendencie (athāto brahma-jijñāsā). Všetky živé bytosti v hmotnom svete veľmi ťažko zápasia o svoju existenciu. Po stvorení hmotného sveta im Pán dal vedsku múdrosť, v ktorej im radí, ako žiť, aby sa vyslobodili z hmotného otroctva. Po karma-kāṇḍskej časti Ved, ktorá pojednáva o činoch smerujúcich k dosiahnutiu hmotného pôžitku, ponúkajú písma v podobe Upaniṣad možnosť dosiahnuť duchovnú realizáciu. Upaniṣady patriace k rôznym Vedam, ako aj Bhagavad-gītā, ktorá je súčasťou piatej Vedy — Mahābhāraty — znamenajú začiatok duchovného života.
Pokým jestvuje hmotné telo, jestvujú tiež akcie a reakcie troch kvalít hmotnej prírody. Človek sa musí naučiť znášať protiklady, ako šťastie a nešťastie, teplo a zima atď., a vyslobodiť sa tak z úzkosti, ktorú spôsobujú túžba po zisku a obava zo straty. Tento transcendentálny stav dosiahneme, ak sme si plne vedomí Kṛṣṇu a celkom závisíme od Jeho dobrej vôle.