SK/BG 2.61: Difference between revisions

Latest revision as of 22:16, 28 June 2018

Bhagavad-gītā — taká, aká je - KAPITOLA DRUHÁ: Zhrnutie obsahu Bhagavad-gīty

BG 2.60 - BG 2.62

Śrī Śrīmad A.C. Bhaktivedanta Swami Prabhupāda

VERŠ 61

तानि सर्वाणि संयम्य युक्त आसीत मत्परः ।

वशे हि यस्येन्द्रियाणि तस्य प्रज्ञा प्रतिष्ठिता ॥६१॥

tāni sarvāṇi saṁyamya

yukta āsīta mat-paraḥ

vaśe hi yasyendriyāṇi

tasya prajñā pratiṣṭhitā

SYNONYMÁ

tāni — tieto zmysly; sarvāṇi — všetky; saṁyamya — ovládať; yuktaḥ — zaoberá sa; āsīta — mal by sa nachádzať; mat-paraḥ — vo vzťahu ku Mne; vaśe — úplne podrobený; hi — určite; yasya — ten, ktorého; indriyāṇi — zmysly; tasya — jeho; prajñā — vedomie; pratiṣṭhitā — upevnené.

PREKLAD

Kto ovláda svoje zmysly a má ich vo svojej moci, kto upína svoje vedomie na Mňa, je známy ako človek stálej múdrosti.

VÝZNAM

Tento verš jasne dokazuje, že vedomie Kṛṣṇu je najvyššou formou yogy. Keď si človek nie je vedomý Kṛṣṇu, potom je preňho absolútne nemožné ovládať svoje zmysly. Veľký mudrc Durvāsa Muni si raz našiel zámienku pre hádku s kráľom Ambarīṣom. Z pýchy sa zbytočne rozhneval a nebol schopný ovládnuť svoje zmysly. Aj keď Mahārāja Ambarīṣa nebol taký mocný yogīn ako Durvāsa Muni, vyšiel napokon zo sporu víťazne, pretože bol Pánovým oddaným a mlčky znášal všetky mudrcove krivdy. Kráľ dokázal ovládnuť svoje zmysly vďaka vlastnostiam, ktoré sú opísané v Śrīmad-Bhāgavatame (9.4.18-20):

sa vai manaḥ kṛṣṇa-padāravindayor vacāṁsi vaikuṇṭha-guṇānuvarṇane karau harer mandira-mārjanādiṣu śrutiṁ cakārācyuta-sat-kathodaye

mukunda-liṅgālaya-darśane dṛśau tad-bhṛtya-gātra-sparśe ’ṅga-saṅgamam ghrāṇaṁ ca tat-pāda-saroja-saurabhe śrīmat-tulasyā rasanāṁ tad-arpite

pādau hareḥ kṣetra-padānusarpaṇe śiro hṛṣīkeśa-padābhivandane kāmaṁ ca dāsye na tu kāma-kāmyayā yathottama-śloka-janāśrayā ratiḥ

„Kráľ Ambarīṣa vždy zamestnával svoju myseľ rozjímaním o lotosových nohách Śrī Kṛṣṇu, svoju reč používal na opisovanie Pánovho transcendentálneho sídla, svoje ruky na upratovanie Pánovej svätyne, svoje uši k načúvaniu príbehom o Pánových zábavách, svojimi očami vnímal Pánove transcendentálne podoby, svoj hmat zamestnával úctivým dotýkaním sa tiel oddaných, svoj nos ovoniavaním kvetov obetovaných Pánovým lotosovým nohám, svoj jazyk ochutnávaním lístkov posvätnej rastlinky tulasī, ktoré boli obetované Kṛṣṇovi, svoje nohy používal na navštevovanie posvätných miest a Pánových chrámov, svojou hlavou sa pokorne klaňal Pánovi a túžil plniť len Pánove túžby — všetky tieto činnosti ho urobili spôsobilým stať sa Pánovým čistým oddaným.“

Slová mat-para tu majú veľký význam. Príklad s Mahārājom Ambarīṣom dobre znázorňuje, ako sa stať mat-para, čistým oddaným. Śrīla Baladeva Vidyābhūṣaṇa, veľký učenec a ācārya v tradícii čistých oddaných, poznamenal: mad-bhakti-prabhāvena sarvendriya-vijaya-pūrvikā svātma-dṛṣṭiḥ sulabheti bhāvaḥ. „Zmysly možno dokonale ovládnuť iba silou oddanej služby Kṛṣṇovi.“ Dá sa použiť aj príklad s ohňom — ako plamene spália všetko, čo je v miestnosti, tak aj Śrī Viṣṇu, sídliaci v srdci, spáli všetky nečistoty. Yoga-sūtra odporúča meditovať o Viṣṇuovi, a nie o vzduchoprázdne. Takzvaní yogīni, ktorí nemeditujú o Viṣṇuovi, iba plytvajú časom vo svojom ničotnom hľadaní akýchsi vidín. Skutočným cieľom yogy je byť si vedomý Kṛṣṇu, byť oddaným Božskej Osobnosti.

BG 2.60 - BG 2.62

@@ Line 1: / Line 1: @@
-[[Category:SK/Bhagavad-gītā - KAPITOLA DRUHÁ|B61]]
+[[Category:SK/Bhagavad-gītā - KAPITOLA DRUHÁ|S61]]
 <div style="float:left">'''[[Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je|Bhagavad-gītā — taká, aká je]] - [[SK/BG 2|KAPITOLA DRUHÁ: Zhrnutie obsahu Bhagavad-gīty]]'''</div>
 <div style="float:right">[[File:Go-previous.png|link=SK/BG 2.60]] '''[[SK/BG 2.60|BG 2.60]] - [[SK/BG 2.62|BG 2.62]]''' [[File:Go-next.png|link=SK/BG 2.62]]</div>
-{{RandomImage}}
+{{RandomImage|Slovak}}
 ==== VERŠ 61  ====
+<div class="devanagari">
+:तानि सर्वाणि संयम्य युक्त आसीत मत्परः ।
+:वशे हि यस्येन्द्रियाणि तस्य प्रज्ञा प्रतिष्ठिता ॥६१॥
+</div>
 <div class="verse">
-:''dhyāyato viṣayān puṁsaḥ''
+:tāni sarvāṇi saṁyamya
-:''saṅgas teṣūpajāyate''
+:yukta āsīta mat-paraḥ
-:''saṅgāt sañjāyate kāmaḥ''
+:vaśe hi yasyendriyāṇi
-:''kāmāt krodho ’bhijāyate''
+:tasya prajñā pratiṣṭhitā
 </div>
@@ Line 17: / Line 21: @@
 <div class="synonyms">
-dhyāyataḥ — keď rozjíma; viṣayān — zmyslové predmety; puṁsaḥ — osoby; saṅgaḥ — priľnutie; teṣu — k zmyslovým predmetom; upajāyate — povstáva; saṅgāt — priľnutie; sañjāyate — povstane; kāmaḥ — túžba; kāmāt — zo žiadostivosti; krodhaḥ — hnev; abhijāyate — prejaví sa.
+''tāni'' — tieto zmysly; ''sarvāṇi'' — všetky; ''saṁyamya'' — ovládať; ''yuktaḥ'' — zaoberá sa; ''āsīta'' — mal by sa nachádzať; ''mat-paraḥ'' — vo vzťahu ku Mne; ''vaśe'' — úplne podrobený; ''hi'' — určite; ''yasya'' — ten, ktorého; ''indriyāṇi'' — zmysly; ''tasya'' — jeho; ''prajñā'' — vedomie; ''pratiṣṭhitā'' — upevnené.
 </div>
@@ Line 23: / Line 27: @@
 <div class="translation">
-'''Keď človek rozjíma nad zmyslovými objektami, priľne k nim. Z toho sa rodí žiadostivosť a zo žiadostivosti povstáva hnev.'''
+'''Kto ovláda svoje zmysly a má ich vo svojej moci, kto upína svoje vedomie na Mňa, je známy ako človek stálej múdrosti.'''
 </div>
@@ Line 29: / Line 33: @@
 <div class="purport">
-Purport:
+Tento verš jasne dokazuje, že vedomie Kṛṣṇu je najvyššou formou yogy. Keď si človek nie je vedomý Kṛṣṇu, potom je preňho absolútne nemožné ovládať svoje zmysly. Veľký mudrc Durvāsa Muni si raz našiel zámienku pre hádku s kráľom Ambarīṣom. Z pýchy sa zbytočne rozhneval a nebol schopný ovládnuť svoje zmysly. Aj keď Mahārāja Ambarīṣa nebol taký mocný yogīn ako Durvāsa Muni, vyšiel napokon zo sporu víťazne, pretože bol Pánovým oddaným a mlčky znášal všetky mudrcove krivdy. Kráľ dokázal ovládnuť svoje zmysly vďaka vlastnostiam, ktoré sú opísané v Śrīmad-Bhāgavatame (9.4.18-20):
-Kto nemá vedomie Kṛṣṇu, podlieha hmotným túžbam, keď rozjíma nad zmyslovými predmetmi. Zmysly sú svojou povahou vždy činné, a preto ak nie sú zamestnané v transcendentálnej láskyplnej službe Kṛṣṇovi, musia byť zamestnané v službe materializmu. Každý v hmotnom svete, vrátane Śivu a Brahmu, o iných polobohoch na nebeských planétach ani nehovoriac, je vystavený vplyvu zmyslových predmetov. Jediný spôsob, ako sa dostať z labyrintu hmotnej existencie, je byť si vedomý Kṛṣṇu. Śiva raz hlboko meditoval; keď ho však krásna Pārvatī vyzvala k zmyslovému pôžitku, Śiva s jej ponukou súhlasil a z ich spojenia sa narodil Kārtikeya. Keď mladého oddaného Haridāsa Ṭhākura podobne zvádzala samotná Māyādevī v podobe pôvabnej ženy, ľahko v skúške obstál vďaka svojej rýdzej oddanosti Kṛṣṇovi. Ako vyplýva z verša Śrī Yamunācāryu, ozajstný Pánov oddaný zavrhuje všetok hmotný zmyslový pôžitok vďaka vyššiemu pôžitku duchovnému, ktorý pochádza zo styku s Pánom. To je kľúč k úspechu. Preto ten, kto nemá vedomie Kṛṣṇu, nakoniec v snahe ovládnuť svoje zmysly neuspeje, aj keby bol akokoľvek šikovný pri ich ovládaní umelým potlačovaním. I tá najmenšia myšlienka na zmyslový pôžitok ho zvedie k uspokojovaniu svojej žiadostivosti.
+sa vai manaḥ kṛṣṇa-padāravindayor
+vacāṁsi vaikuṇṭha-guṇānuvarṇane
+karau harer mandira-mārjanādiṣu
+śrutiṁ cakārācyuta-sat-kathodaye
+mukunda-liṅgālaya-darśane dṛśau
+tad-bhṛtya-gātra-sparśe ’ṅga-saṅgamam
+ghrāṇaṁ ca tat-pāda-saroja-saurabhe
+śrīmat-tulasyā rasanāṁ tad-arpite
+pādau hareḥ kṣetra-padānusarpaṇe
+śiro hṛṣīkeśa-padābhivandane
+kāmaṁ ca dāsye na tu kāma-kāmyayā
+yathottama-śloka-janāśrayā ratiḥ
+„Kráľ Ambarīṣa vždy zamestnával svoju myseľ rozjímaním o lotosových nohách Śrī Kṛṣṇu, svoju reč používal na opisovanie Pánovho transcendentálneho sídla, svoje ruky na upratovanie Pánovej svätyne, svoje uši k načúvaniu príbehom o Pánových zábavách, svojimi očami vnímal Pánove transcendentálne podoby, svoj hmat zamestnával úctivým dotýkaním sa tiel oddaných, svoj nos ovoniavaním kvetov obetovaných Pánovým lotosovým nohám, svoj jazyk ochutnávaním lístkov posvätnej rastlinky tulasī, ktoré boli obetované Kṛṣṇovi, svoje nohy používal na navštevovanie posvätných miest a Pánových chrámov, svojou hlavou sa pokorne klaňal Pánovi a túžil plniť len Pánove túžby — všetky tieto činnosti ho urobili spôsobilým stať sa Pánovým čistým oddaným.“
+Slová mat-para tu majú veľký význam. Príklad s Mahārājom Ambarīṣom dobre znázorňuje, ako sa stať mat-para, čistým oddaným. Śrīla Baladeva Vidyābhūṣaṇa, veľký učenec a ācārya v tradícii čistých oddaných, poznamenal: mad-bhakti-prabhāvena sarvendriya-vijaya-pūrvikā svātma-dṛṣṭiḥ sulabheti bhāvaḥ. „Zmysly možno dokonale ovládnuť iba silou oddanej služby Kṛṣṇovi.“ Dá sa použiť aj príklad s ohňom — ako plamene spália všetko, čo je v miestnosti, tak aj Śrī Viṣṇu, sídliaci v srdci, spáli všetky nečistoty. Yoga-sūtra odporúča meditovať o Viṣṇuovi, a nie o vzduchoprázdne. Takzvaní yogīni, ktorí nemeditujú o Viṣṇuovi, iba plytvajú časom vo svojom ničotnom hľadaní akýchsi vidín. Skutočným cieľom yogy je byť si vedomý Kṛṣṇu, byť oddaným Božskej Osobnosti.
 </div>