SK/BG 3.36: Difference between revisions
(Created page with "B36 <div style="float:left">'''Bhagavad-gītā — taká, aká je - SK/BG 3...") |
(Vanibot #0019: LinkReviser - Revised links and redirected them to the de facto address when redirect exists) |
||
| Line 1: | Line 1: | ||
[[Category:SK/Bhagavad-gītā - KAPITOLA TRETIA| | [[Category:SK/Bhagavad-gītā - KAPITOLA TRETIA|S36]] | ||
<div style="float:left">'''[[Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je|Bhagavad-gītā — taká, aká je]] - [[SK/BG 3|KAPITOLA TRETIA: Karma-yoga]]'''</div> | <div style="float:left">'''[[Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je|Bhagavad-gītā — taká, aká je]] - [[SK/BG 3|KAPITOLA TRETIA: Karma-yoga]]'''</div> | ||
<div style="float:right">[[File:Go-previous.png|link=SK/BG 3.35]] '''[[SK/BG 3.35|BG 3.35]] - [[SK/BG 3.37|BG 3.37]]''' [[File:Go-next.png|link=SK/BG 3.37]]</div> | <div style="float:right">[[File:Go-previous.png|link=SK/BG 3.35]] '''[[SK/BG 3.35|BG 3.35]] - [[SK/BG 3.37|BG 3.37]]''' [[File:Go-next.png|link=SK/BG 3.37]]</div> | ||
{{RandomImage}} | {{RandomImage|Slovak}} | ||
==== VERŠ 36 ==== | ==== VERŠ 36 ==== | ||
<div class="devanagari"> | |||
:अर्जुन उवाच | |||
:अथ केन प्रयुक्तोऽयं पापं चरति पूरुषः । | |||
:अनिच्छन्नपि वार्ष्णेय बलादिव नियोजितः ॥३६॥ | |||
</div> | |||
<div class="verse"> | <div class="verse"> | ||
: | :arjuna uvāca | ||
:atha kena prayukto ’yaṁ | |||
:pāpaṁ carati pūruṣaḥ | |||
:anicchann api vārṣṇeya | |||
:balād iva niyojitaḥ | |||
</div> | </div> | ||
| Line 19: | Line 25: | ||
<div class="synonyms"> | <div class="synonyms"> | ||
arjunaḥ uvāca — Arjuna riekol; atha — vlastne; kena — čo to; prayuktaḥ — ženie; ayam — toho; pāpam — hriechy; carati — robí; pūruṣaḥ — človek; anicchan — bez toho, že by sám chcel; api — aj keď; vārṣṇeya — ó, potomok Vṛṣṇi; balāt — silou; iva — akoby; niyojitaḥ — hnaný. | ''arjunaḥ uvāca'' — Arjuna riekol; ''atha'' — vlastne; ''kena'' — čo to; ''prayuktaḥ'' — ženie; ''ayam'' — toho; ''pāpam'' — hriechy; ''carati'' — robí; ''pūruṣaḥ'' — človek; ''anicchan'' — bez toho, že by sám chcel; ''api'' — aj keď; ''vārṣṇeya'' — ó, potomok Vṛṣṇi; ''balāt'' — silou; ''iva'' — akoby; ''niyojitaḥ'' — hnaný. | ||
</div> | </div> | ||
| Line 32: | Line 38: | ||
<div class="purport"> | <div class="purport"> | ||
Živá bytosť je ako čiastočka Najvyššieho vo svojej podstate duchovná, čistá a zbavená všetkého hmotného znečistenia. Preto nie je v jej povahe podriadiť sa hriechom hmotného sveta. Keď však príde do styku s hmotnou prírodou, bez váhania sa dopúšťa mnohých hriešnych činov, často aj proti svojej vôli. Preto má Arjunova otázka, týkajúca sa zvrátenej povahy živých bytostí, osobitný význam. Aj keď sa človek niekedy nechce dopustiť hriechu, niečo ho k tomu prinúti. Popudy k hriešnemu konaniu však nepochádzajú od Nadduše umiestnenej v srdci. Majú celkom inú príčinu, ktorú vysvetlí Śrī Kṛṣṇa v ďalšom verši. | Živá bytosť je ako čiastočka Najvyššieho vo svojej podstate duchovná, čistá a zbavená všetkého hmotného znečistenia. Preto nie je v jej povahe podriadiť sa hriechom hmotného sveta. Keď však príde do styku s hmotnou prírodou, bez váhania sa dopúšťa mnohých hriešnych činov, často aj proti svojej vôli. Preto má Arjunova otázka, týkajúca sa zvrátenej povahy živých bytostí, osobitný význam. Aj keď sa človek niekedy nechce dopustiť hriechu, niečo ho k tomu prinúti. Popudy k hriešnemu konaniu však nepochádzajú od Nadduše umiestnenej v srdci. Majú celkom inú príčinu, ktorú vysvetlí Śrī Kṛṣṇa v ďalšom verši. | ||
</div> | </div> | ||
Latest revision as of 22:24, 28 June 2018
VERŠ 36
- अर्जुन उवाच
- अथ केन प्रयुक्तोऽयं पापं चरति पूरुषः ।
- अनिच्छन्नपि वार्ष्णेय बलादिव नियोजितः ॥३६॥
- arjuna uvāca
- atha kena prayukto ’yaṁ
- pāpaṁ carati pūruṣaḥ
- anicchann api vārṣṇeya
- balād iva niyojitaḥ
SYNONYMÁ
arjunaḥ uvāca — Arjuna riekol; atha — vlastne; kena — čo to; prayuktaḥ — ženie; ayam — toho; pāpam — hriechy; carati — robí; pūruṣaḥ — človek; anicchan — bez toho, že by sám chcel; api — aj keď; vārṣṇeya — ó, potomok Vṛṣṇi; balāt — silou; iva — akoby; niyojitaḥ — hnaný.
PREKLAD
Arjuna riekol: „Ó, potomok Vṛṣṇi, čo vlastne človeka vedie k tomu, aby konal hriešne, akoby poháňaný silou bez toho, že by sám chcel?“
VÝZNAM
Živá bytosť je ako čiastočka Najvyššieho vo svojej podstate duchovná, čistá a zbavená všetkého hmotného znečistenia. Preto nie je v jej povahe podriadiť sa hriechom hmotného sveta. Keď však príde do styku s hmotnou prírodou, bez váhania sa dopúšťa mnohých hriešnych činov, často aj proti svojej vôli. Preto má Arjunova otázka, týkajúca sa zvrátenej povahy živých bytostí, osobitný význam. Aj keď sa človek niekedy nechce dopustiť hriechu, niečo ho k tomu prinúti. Popudy k hriešnemu konaniu však nepochádzajú od Nadduše umiestnenej v srdci. Majú celkom inú príčinu, ktorú vysvetlí Śrī Kṛṣṇa v ďalšom verši.