SK/BG 3.40: Difference between revisions
(Created page with "B40 <div style="float:left">'''Bhagavad-gītā — taká, aká je - SK/BG 3...") |
(Vanibot #0019: LinkReviser - Revised links and redirected them to the de facto address when redirect exists) |
||
| Line 1: | Line 1: | ||
[[Category:SK/Bhagavad-gītā - KAPITOLA TRETIA| | [[Category:SK/Bhagavad-gītā - KAPITOLA TRETIA|S40]] | ||
<div style="float:left">'''[[Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je|Bhagavad-gītā — taká, aká je]] - [[SK/BG 3|KAPITOLA TRETIA: Karma-yoga]]'''</div> | <div style="float:left">'''[[Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je|Bhagavad-gītā — taká, aká je]] - [[SK/BG 3|KAPITOLA TRETIA: Karma-yoga]]'''</div> | ||
<div style="float:right">[[File:Go-previous.png|link=SK/BG 3.39]] '''[[SK/BG 3.39|BG 3.39]] - [[SK/BG 3.41|BG 3.41]]''' [[File:Go-next.png|link=SK/BG 3.41]]</div> | <div style="float:right">[[File:Go-previous.png|link=SK/BG 3.39]] '''[[SK/BG 3.39|BG 3.39]] - [[SK/BG 3.41|BG 3.41]]''' [[File:Go-next.png|link=SK/BG 3.41]]</div> | ||
{{RandomImage}} | {{RandomImage|Slovak}} | ||
==== VERŠ 40 ==== | ==== VERŠ 40 ==== | ||
<div class="devanagari"> | |||
:इन्द्रियाणि मनो बुद्धिरस्याधिष्ठानमुच्यते । | |||
:एतैर्विमोहयत्येष ज्ञानमावृत्य देहिनम् ॥४०॥ | |||
</div> | |||
<div class="verse"> | <div class="verse"> | ||
: | :indriyāṇi mano buddhir | ||
: | :asyādhiṣṭhānam ucyate | ||
: | :etair vimohayaty eṣa | ||
: | :jñānam āvṛtya dehinam | ||
</div> | </div> | ||
| Line 18: | Line 21: | ||
<div class="synonyms"> | <div class="synonyms"> | ||
''indriyāṇi'' — zmysly; ''manaḥ'' — myseľ; ''buddhiḥ'' — inteligencia; ''asya'' — tejto žiadostivosti; ''adhiṣṭhānam'' — sídlom; ''ucyate'' — nazývajú sa; ''etaiḥ'' — týmito všetkými; ''vimohayati'' — mätie; ''eṣaḥ'' — táto žiadostivosť; ''jñānam'' — poznanie; ''āvṛtya'' — zahaľuje; ''dehinam'' — vtelené bytosti. | |||
indriyāṇi — zmysly; manaḥ — myseľ; buddhiḥ — inteligencia; asya — tejto žiadostivosti; adhiṣṭhānam — sídlom; ucyate — nazývajú sa; etaiḥ — týmito všetkými; vimohayati — mätie; eṣaḥ — táto žiadostivosť; jñānam — poznanie; āvṛtya — zahaľuje; dehinam — vtelené bytosti. | |||
</div> | </div> | ||
| Line 39: | Line 41: | ||
„Človek, ktorý stotožňuje svoje telo zložené z troch látok s vlastným „ja“, potomkov považuje za svojich príbuzných, svoje rodisko pokladá za miesto hodné úcty a na pútne miesta sa vydáva len preto, aby sa tam okúpal, namiesto toho, aby sa stretol s duchovne osvietenými ľuďmi — taký človek by mal byť pokladaný za osla alebo kravu.“ | „Človek, ktorý stotožňuje svoje telo zložené z troch látok s vlastným „ja“, potomkov považuje za svojich príbuzných, svoje rodisko pokladá za miesto hodné úcty a na pútne miesta sa vydáva len preto, aby sa tam okúpal, namiesto toho, aby sa stretol s duchovne osvietenými ľuďmi — taký človek by mal byť pokladaný za osla alebo kravu.“ | ||
</div> | </div> | ||
Latest revision as of 22:25, 28 June 2018
VERŠ 40
- इन्द्रियाणि मनो बुद्धिरस्याधिष्ठानमुच्यते ।
- एतैर्विमोहयत्येष ज्ञानमावृत्य देहिनम् ॥४०॥
- indriyāṇi mano buddhir
- asyādhiṣṭhānam ucyate
- etair vimohayaty eṣa
- jñānam āvṛtya dehinam
SYNONYMÁ
indriyāṇi — zmysly; manaḥ — myseľ; buddhiḥ — inteligencia; asya — tejto žiadostivosti; adhiṣṭhānam — sídlom; ucyate — nazývajú sa; etaiḥ — týmito všetkými; vimohayati — mätie; eṣaḥ — táto žiadostivosť; jñānam — poznanie; āvṛtya — zahaľuje; dehinam — vtelené bytosti.
PREKLAD
Zmysly, myseľ a inteligencia sú sídlom žiadostivosti, ktorá nimi zatemňuje skutočné poznanie živej bytosti a mätie ju.
VÝZNAM
Nepriateľ zaujal v tele podmienenej duše strategické pozície a Śrī Kṛṣṇa nám dáva najavo, kde ho môžeme nájsť, keď ho chceme poraziť. Myseľ je centrom zmyslových aktivít, a keď počúvame o zmyslových činnostiach, stáva sa zdrojom všetkých nápadov vedúcim k hmotným pôžitkom. Následkom toho sú myseľ a zmysly sídlom žiadostivosti a inteligencia je hlavným sídlom týchto zmyslových sklonov. Inteligencia je najbližší sused duše. Chlipná inteligencia môže ovplyvniť dušu, aby získala falošné ego a stotožňovala sa s hmotou, teda aj s mysľou a so zmyslami. Duša si postupne zvyká na pôžitok, ktorý jej poskytujú hmotné zmysly, a domnieva sa, že v tom spočíva pravé šťastie. Táto falošná identita duše je veľmi dobre vysvetlená v Śrīmad-Bhāgavatame (10.84.13):
yasyātma-buddhiḥ kuṇape tri-dhātuke sva-dhīḥ kalatrādiṣu bhauma ijya-dhīḥ yat-tīrtha-buddhiḥ salile na karhicij janeṣv abhijñeṣu sa eva go-kharaḥ
„Človek, ktorý stotožňuje svoje telo zložené z troch látok s vlastným „ja“, potomkov považuje za svojich príbuzných, svoje rodisko pokladá za miesto hodné úcty a na pútne miesta sa vydáva len preto, aby sa tam okúpal, namiesto toho, aby sa stretol s duchovne osvietenými ľuďmi — taký človek by mal byť pokladaný za osla alebo kravu.“