SK/BG 5.8-9: Difference between revisions
(Created page with "B08-9 <div style="float:left">'''Bhagavad-gītā — taká, aká je - SK/BG...") |
(Vanibot #0019: LinkReviser - Revised links and redirected them to the de facto address when redirect exists) |
||
Line 1: | Line 1: | ||
[[Category:SK/Bhagavad-gītā - KAPITOLA PIATA| | [[Category:SK/Bhagavad-gītā - KAPITOLA PIATA|S08-9]] | ||
<div style="float:left">'''[[Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je|Bhagavad-gītā — taká, aká je]] - [[SK/BG 5|KAPITOLA PIATA: Karma-yoga — konanie s mysľou upretou na Kṛṣṇu]]'''</div> | <div style="float:left">'''[[Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je|Bhagavad-gītā — taká, aká je]] - [[SK/BG 5|KAPITOLA PIATA: Karma-yoga — konanie s mysľou upretou na Kṛṣṇu]]'''</div> | ||
<div style="float:right">[[File:Go-previous.png|link=SK/BG 5.7]] '''[[SK/BG 5.7|BG 5.7]] - [[SK/BG 5.10|BG 5.10]]''' [[File:Go-next.png|link=SK/BG 5.10]]</div> | <div style="float:right">[[File:Go-previous.png|link=SK/BG 5.7]] '''[[SK/BG 5.7|BG 5.7]] - [[SK/BG 5.10|BG 5.10]]''' [[File:Go-next.png|link=SK/BG 5.10]]</div> | ||
{{RandomImage}} | {{RandomImage|Slovak}} | ||
==== VERŠ 8-9 ==== | ==== VERŠ 8-9 ==== | ||
<div class=" | <div class="devanagari"> | ||
: | :नैव किञ्चित्करोमीति युक्तो मन्येत तत्त्ववित् । | ||
: | :पश्यञ्शृण्वन्स्पृशञ्जिघ्रन्नश्नन्गच्छन्स्वपञ्श्वसन् ॥८॥ | ||
:प्रलपन्विसृजन्गृह्णन्नुन्मिषन्निमिषन्नपि । | |||
:इन्द्रियाणीन्द्रियार्थेषु वर्तन्त इति धारयन् ॥९॥ | |||
</div> | |||
<div class="verse"> | |||
:naiva kiñcit karomīti | |||
:yukto manyeta tattva-vit | |||
:paśyañ śṛṇvan spṛśañ jighrann | |||
:aśnan gacchan svapañ śvasan | |||
:pralapan visṛjan gṛhṇann | |||
:unmiṣan nimiṣann api | |||
:indriyāṇīndriyārtheṣu | |||
:vartanta iti dhārayan | |||
</div> | </div> | ||
Line 25: | Line 29: | ||
<div class="synonyms"> | <div class="synonyms"> | ||
''na'' — nikdy; ''eva'' — určite; ''kiñcit'' — čokoľvek; ''karomi'' — robí; ''iti'' — tak; ''yuktaḥ'' — v božskom vedomí; ''manyeta'' — uvažujúc; ''tattva-vit'' — ten, kto pozná pravdu; ''paśyan'' — pozerá; ''śṛṇvan'' — počúva; ''spṛśan'' — hmatá; ''jighran'' — čuchá; ''aśnan'' — je; ''gacchan'' — pohybuje sa; ''svapan'' — spí; ''śvasan'' — dýcha; ''pralapan'' — hovorí; ''visṛjan'' — vylučuje; ''gṛhṇan'' — prijíma; ''unmiṣan'' — otvára; ''nimiṣan'' — zatvára; ''api'' — hoci; ''indriyāṇi'' — zmysly; ''indriya-artheṣu'' — zmyslovým pôžitkom; ''vartante'' — nech sú zamestnané; ''iti'' — takto; ''dhārayan'' — uvedomuje si. | |||
na — nikdy; eva — určite; kiñcit — čokoľvek; karomi — robí; iti — tak; yuktaḥ — v božskom vedomí; manyeta — uvažujúc; tattva-vit — ten, kto pozná pravdu; paśyan — pozerá; śṛṇvan — počúva; spṛśan — hmatá; jighran — čuchá; aśnan — je; gacchan — pohybuje sa; svapan — spí; śvasan — dýcha; pralapan — hovorí; visṛjan — vylučuje; gṛhṇan — prijíma; unmiṣan — otvára; nimiṣan — zatvára; api — hoci; indriyāṇi — zmysly; indriya-artheṣu — zmyslovým pôžitkom; vartante — nech sú zamestnané; iti — takto; dhārayan — uvedomuje si. | |||
</div> | </div> | ||
Line 38: | Line 41: | ||
<div class="purport"> | <div class="purport"> | ||
Život človeka odovzdaného Kṛṣṇovi je čistý, a preto nerobí žiadnu činnosť, ktorá je závislá od piatich bezprostredných a vzdialených faktorov, a to na vykonávateľovi, mieste, činnosti, snahe a šťastí. Je to kvôli tomu, že oddane a s láskou slúži Kṛṣṇovi. Aj keď sa zdá, že jeho zmysly a telo sú aktívne, je si vždy vedomý svojho pravého postavenia, čiže je duchovne činný. Človek s materialistickým vedomím používa zmysly pre vlastné potešenie, no človek s duchovným vedomím nepoužíva svoje zmysly na nič iné, než na potešenie Kṛṣṇových zmyslov. Preto Kṛṣṇov oddaný v skutočnosti nie je pripútaný, hoci sa môže zdať, že pri svojich činnostiach zmysly používa. Zmysly, ako je zrak a sluch, sú určené na získavanie poznania, zatiaľ čo reč, vylučovanie atď. sú zmysly určené na vykonávanie istej činnosti. Človeka vedomého si Kṛṣṇu nikdy neovplyvňujú činnosti zmyslov, a keďže vie, že je večným služobníkom Boha, nerobí nikdy nič, čo by netešilo Śrī Kṛṣṇu. | Život človeka odovzdaného Kṛṣṇovi je čistý, a preto nerobí žiadnu činnosť, ktorá je závislá od piatich bezprostredných a vzdialených faktorov, a to na vykonávateľovi, mieste, činnosti, snahe a šťastí. Je to kvôli tomu, že oddane a s láskou slúži Kṛṣṇovi. Aj keď sa zdá, že jeho zmysly a telo sú aktívne, je si vždy vedomý svojho pravého postavenia, čiže je duchovne činný. Človek s materialistickým vedomím používa zmysly pre vlastné potešenie, no človek s duchovným vedomím nepoužíva svoje zmysly na nič iné, než na potešenie Kṛṣṇových zmyslov. Preto Kṛṣṇov oddaný v skutočnosti nie je pripútaný, hoci sa môže zdať, že pri svojich činnostiach zmysly používa. Zmysly, ako je zrak a sluch, sú určené na získavanie poznania, zatiaľ čo reč, vylučovanie atď. sú zmysly určené na vykonávanie istej činnosti. Človeka vedomého si Kṛṣṇu nikdy neovplyvňujú činnosti zmyslov, a keďže vie, že je večným služobníkom Boha, nerobí nikdy nič, čo by netešilo Śrī Kṛṣṇu. | ||
</div> | |||
Latest revision as of 22:38, 28 June 2018
VERŠ 8-9
- नैव किञ्चित्करोमीति युक्तो मन्येत तत्त्ववित् ।
- पश्यञ्शृण्वन्स्पृशञ्जिघ्रन्नश्नन्गच्छन्स्वपञ्श्वसन् ॥८॥
- प्रलपन्विसृजन्गृह्णन्नुन्मिषन्निमिषन्नपि ।
- इन्द्रियाणीन्द्रियार्थेषु वर्तन्त इति धारयन् ॥९॥
- naiva kiñcit karomīti
- yukto manyeta tattva-vit
- paśyañ śṛṇvan spṛśañ jighrann
- aśnan gacchan svapañ śvasan
- pralapan visṛjan gṛhṇann
- unmiṣan nimiṣann api
- indriyāṇīndriyārtheṣu
- vartanta iti dhārayan
SYNONYMÁ
na — nikdy; eva — určite; kiñcit — čokoľvek; karomi — robí; iti — tak; yuktaḥ — v božskom vedomí; manyeta — uvažujúc; tattva-vit — ten, kto pozná pravdu; paśyan — pozerá; śṛṇvan — počúva; spṛśan — hmatá; jighran — čuchá; aśnan — je; gacchan — pohybuje sa; svapan — spí; śvasan — dýcha; pralapan — hovorí; visṛjan — vylučuje; gṛhṇan — prijíma; unmiṣan — otvára; nimiṣan — zatvára; api — hoci; indriyāṇi — zmysly; indriya-artheṣu — zmyslovým pôžitkom; vartante — nech sú zamestnané; iti — takto; dhārayan — uvedomuje si.
PREKLAD
Človek s božským vedomím vždy dobre vie, že vlastne nič nerobí, aj napriek tomu, že sa pozerá, počúva, hmatá, čuchá, je, pohybuje sa, spí, dýcha, hovorí, vylučuje, prijíma a otvára alebo zatvára oči. Uvedomuje si pritom, že sú to len hmotné zmysly, ktoré sa zaoberajú zmyslovými predmetmi, a že on je nad ne povznesený.
VÝZNAM
Život človeka odovzdaného Kṛṣṇovi je čistý, a preto nerobí žiadnu činnosť, ktorá je závislá od piatich bezprostredných a vzdialených faktorov, a to na vykonávateľovi, mieste, činnosti, snahe a šťastí. Je to kvôli tomu, že oddane a s láskou slúži Kṛṣṇovi. Aj keď sa zdá, že jeho zmysly a telo sú aktívne, je si vždy vedomý svojho pravého postavenia, čiže je duchovne činný. Človek s materialistickým vedomím používa zmysly pre vlastné potešenie, no človek s duchovným vedomím nepoužíva svoje zmysly na nič iné, než na potešenie Kṛṣṇových zmyslov. Preto Kṛṣṇov oddaný v skutočnosti nie je pripútaný, hoci sa môže zdať, že pri svojich činnostiach zmysly používa. Zmysly, ako je zrak a sluch, sú určené na získavanie poznania, zatiaľ čo reč, vylučovanie atď. sú zmysly určené na vykonávanie istej činnosti. Človeka vedomého si Kṛṣṇu nikdy neovplyvňujú činnosti zmyslov, a keďže vie, že je večným služobníkom Boha, nerobí nikdy nič, čo by netešilo Śrī Kṛṣṇu.