SK/BG 6.33: Difference between revisions

(Bhagavad-gita Compile Form edit)
 
(Vanibot #0019: LinkReviser - Revised links and redirected them to the de facto address when redirect exists)
 
Line 1: Line 1:
[[Category:SK/Bhagavad-gītā - KAPITOLA ŠIESTA|B33]]
[[Category:SK/Bhagavad-gītā - KAPITOLA ŠIESTA|S33]]
<div style="float:left">'''[[Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je|Bhagavad-gītā — taká, aká je]] - [[SK/BG 6| KAPITOLA ŠIESTA: Dhyāna-yoga]]'''</div>
<div style="float:left">'''[[Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je|Bhagavad-gītā — taká, aká je]] - [[SK/BG 6| KAPITOLA ŠIESTA: Dhyāna-yoga]]'''</div>
<div style="float:right">[[File:Go-previous.png|link=SK/BG 6.32| BG 6.32]] '''[[SK/BG 6.32|BG 6.32]] - [[SK/BG 6.34|BG 6.34]]''' [[File:Go-next.png|link=SK/BG 6.34| BG 6.34]]</div>
<div style="float:right">[[File:Go-previous.png|link=SK/BG 6.32| BG 6.32]] '''[[SK/BG 6.32|BG 6.32]] - [[SK/BG 6.34|BG 6.34]]''' [[File:Go-next.png|link=SK/BG 6.34| BG 6.34]]</div>
{{RandomImageRU}}
{{RandomImage|Slovak}}


==== VERŠ 33 ====
==== VERŠ 33 ====


<div class="verse inter_diac">
<div class="devanagari">
:''arjuna uvāca''
:अर्जुन उवाच
:''yo ’yaṁ yogas tvayā proktaḥ''
:''sāmyena madhusūdana''
:''etasyāhaṁ na paśyāmi''
:''cañcalatvāt sthitiṁ sthirām''


:योऽयं योगस्त्वया प्रोक्तः साम्येन मधुसूदन ।
:एतस्याहं न पश्यामि चञ्चलत्वात्स्थितिं स्थिराम् ॥३३॥
</div>
<div class="verse">
:arjuna uvāca
:yo ’yaṁ yogas tvayā proktaḥ
:sāmyena madhusūdana
:etasyāhaṁ na paśyāmi
:cañcalatvāt sthitiṁ sthirām
</div>
</div>


==== SYNONYMÁ ====
==== SYNONYMÁ ====


<div class="synonyms inter_diac">
<div class="synonyms">
arjunaḥ uvāca — Arjuna riekol; yaḥ ayam — tento systém; yogaḥ — yoga; tvayā — Tebou; proktaḥ — opísaný; sāmyena — všeobecne; madhu-sūdana — ó, hubiteľ démona Madhua; etasya — v nej; aham — ja; na — nie; paśyāmi — vidím; cañcalatvāt — pre nepokoj; sthitim — umiestnená; sthirām — pevne.
''arjunaḥ uvāca'' — Arjuna riekol; ''yaḥ ayam'' — tento systém; ''yogaḥ'' — yoga; ''tvayā'' — Tebou; ''proktaḥ'' — opísaný; ''sāmyena'' — všeobecne; ''madhu-sūdana'' — ó, hubiteľ démona Madhua; ''etasya'' — v nej; ''aham'' — ja; ''na'' — nie; ''paśyāmi'' — vidím; ''cañcalatvāt'' — pre nepokoj; ''sthitim'' — umiestnená; ''sthirām'' — pevne.
</div>
</div>


Line 25: Line 32:
<div class="translation">
<div class="translation">
Arjuna riekol: „Ó, Madhusūdana, yoga, ktorú si opísal, sa mi zdá byť nepraktická a neznesiteľná, pretože myseľ je vrtkavá a nestála.
Arjuna riekol: „Ó, Madhusūdana, yoga, ktorú si opísal, sa mi zdá byť nepraktická a neznesiteľná, pretože myseľ je vrtkavá a nestála.
</div>
</div>


Line 32: Line 38:
<div class="purport">
<div class="purport">
Yogu, ktorú Kṛṣṇa opísal Arjunovi, počnúc slovami śucau deśe a končiac yogī paramaḥ, tu Arjuna odmieta, lebo si myslí, že ju nie je schopný vykonávať. Vo veku Kali nie je pre obyčajného človeka možné opustiť domov a vydať sa do hôr alebo do džungle a tam sa osamote venovať yoge. Dnešný človek musí urputne bojovať o svoj život, ktorý je bez tak krátky. Hoci sa mu ponúka jednoduchá metóda na dosiahnutie duchovnej realizácie, väčšinou nie je schopný prijať ani tú. Čo potom povedať o takej ťažkej yoge, ktorá vyžaduje prísne usmernenie života — nájsť odľahlé miesto, zaujať špeciálnu polohu a odpútať myseľ od všetkého hmotného. Arjunovi sa z praktických dôvodov zdalo byť nemožné venovať sa tejto yoge, hoci mal na to veľa dobrých predpokladov: pochádzal z kráľovského rodu, bol mocný bojovník, žil oveľa dlhšie než my a predovšetkým bol dôverným priateľom Kṛṣṇu, Najvyššej Božskej Osobnosti. Pred päťtisíc rokmi mal Arjuna na túto yogu oveľa lepšie podmienky, než máme my dnes, a predsa ju odmietol. Nenájdeme žiadny historický záznam o tom, že by sa niekedy týmto yogovým procesom zaoberal. Ak teda bola taká ťažká pred päťtisíc rokmi, aká ťažká asi môže byť v našom veku Kali? Je možné, že pár výnimočných ľudí sa tejto yoge môže venovať, ale pre obyčajného človeka je to nemožné. Tí, čo napodobňujú túto yogu v takzvaných yogových školách alebo spoločnostiach, naozaj iba márnia čas, aj keď sa cítia byť spokojní sami so sebou. Nepoznajú pravý cieľ yogy.
Yogu, ktorú Kṛṣṇa opísal Arjunovi, počnúc slovami śucau deśe a končiac yogī paramaḥ, tu Arjuna odmieta, lebo si myslí, že ju nie je schopný vykonávať. Vo veku Kali nie je pre obyčajného človeka možné opustiť domov a vydať sa do hôr alebo do džungle a tam sa osamote venovať yoge. Dnešný človek musí urputne bojovať o svoj život, ktorý je bez tak krátky. Hoci sa mu ponúka jednoduchá metóda na dosiahnutie duchovnej realizácie, väčšinou nie je schopný prijať ani tú. Čo potom povedať o takej ťažkej yoge, ktorá vyžaduje prísne usmernenie života — nájsť odľahlé miesto, zaujať špeciálnu polohu a odpútať myseľ od všetkého hmotného. Arjunovi sa z praktických dôvodov zdalo byť nemožné venovať sa tejto yoge, hoci mal na to veľa dobrých predpokladov: pochádzal z kráľovského rodu, bol mocný bojovník, žil oveľa dlhšie než my a predovšetkým bol dôverným priateľom Kṛṣṇu, Najvyššej Božskej Osobnosti. Pred päťtisíc rokmi mal Arjuna na túto yogu oveľa lepšie podmienky, než máme my dnes, a predsa ju odmietol. Nenájdeme žiadny historický záznam o tom, že by sa niekedy týmto yogovým procesom zaoberal. Ak teda bola taká ťažká pred päťtisíc rokmi, aká ťažká asi môže byť v našom veku Kali? Je možné, že pár výnimočných ľudí sa tejto yoge môže venovať, ale pre obyčajného človeka je to nemožné. Tí, čo napodobňujú túto yogu v takzvaných yogových školách alebo spoločnostiach, naozaj iba márnia čas, aj keď sa cítia byť spokojní sami so sebou. Nepoznajú pravý cieľ yogy.
</div>
</div>



Latest revision as of 22:42, 28 June 2018

Śrī Śrīmad A.C. Bhaktivedanta Swami Prabhupāda


VERŠ 33

अर्जुन उवाच
योऽयं योगस्त्वया प्रोक्तः साम्येन मधुसूदन ।
एतस्याहं न पश्यामि चञ्चलत्वात्स्थितिं स्थिराम् ॥३३॥
arjuna uvāca
yo ’yaṁ yogas tvayā proktaḥ
sāmyena madhusūdana
etasyāhaṁ na paśyāmi
cañcalatvāt sthitiṁ sthirām

SYNONYMÁ

arjunaḥ uvāca — Arjuna riekol; yaḥ ayam — tento systém; yogaḥ — yoga; tvayā — Tebou; proktaḥ — opísaný; sāmyena — všeobecne; madhu-sūdana — ó, hubiteľ démona Madhua; etasya — v nej; aham — ja; na — nie; paśyāmi — vidím; cañcalatvāt — pre nepokoj; sthitim — umiestnená; sthirām — pevne.

PREKLAD

Arjuna riekol: „Ó, Madhusūdana, yoga, ktorú si opísal, sa mi zdá byť nepraktická a neznesiteľná, pretože myseľ je vrtkavá a nestála.

VÝZNAM

Yogu, ktorú Kṛṣṇa opísal Arjunovi, počnúc slovami śucau deśe a končiac yogī paramaḥ, tu Arjuna odmieta, lebo si myslí, že ju nie je schopný vykonávať. Vo veku Kali nie je pre obyčajného človeka možné opustiť domov a vydať sa do hôr alebo do džungle a tam sa osamote venovať yoge. Dnešný človek musí urputne bojovať o svoj život, ktorý je bez tak krátky. Hoci sa mu ponúka jednoduchá metóda na dosiahnutie duchovnej realizácie, väčšinou nie je schopný prijať ani tú. Čo potom povedať o takej ťažkej yoge, ktorá vyžaduje prísne usmernenie života — nájsť odľahlé miesto, zaujať špeciálnu polohu a odpútať myseľ od všetkého hmotného. Arjunovi sa z praktických dôvodov zdalo byť nemožné venovať sa tejto yoge, hoci mal na to veľa dobrých predpokladov: pochádzal z kráľovského rodu, bol mocný bojovník, žil oveľa dlhšie než my a predovšetkým bol dôverným priateľom Kṛṣṇu, Najvyššej Božskej Osobnosti. Pred päťtisíc rokmi mal Arjuna na túto yogu oveľa lepšie podmienky, než máme my dnes, a predsa ju odmietol. Nenájdeme žiadny historický záznam o tom, že by sa niekedy týmto yogovým procesom zaoberal. Ak teda bola taká ťažká pred päťtisíc rokmi, aká ťažká asi môže byť v našom veku Kali? Je možné, že pár výnimočných ľudí sa tejto yoge môže venovať, ale pre obyčajného človeka je to nemožné. Tí, čo napodobňujú túto yogu v takzvaných yogových školách alebo spoločnostiach, naozaj iba márnia čas, aj keď sa cítia byť spokojní sami so sebou. Nepoznajú pravý cieľ yogy.