SK/BG 7.16: Difference between revisions
(Bhagavad-gita Compile Form edit) |
(Vanibot #0019: LinkReviser - Revised links and redirected them to the de facto address when redirect exists) |
||
| Line 1: | Line 1: | ||
[[Category:SK/Bhagavad-gītā - KAPITOLA SIEDMA| | [[Category:SK/Bhagavad-gītā - KAPITOLA SIEDMA|S16]] | ||
<div style="float:left">'''[[Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je|Bhagavad-gītā — taká, aká je]] - [[SK/BG 7| KAPITOLA SIEDMA: Poznanie o Absolútnom]]'''</div> | <div style="float:left">'''[[Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je|Bhagavad-gītā — taká, aká je]] - [[SK/BG 7| KAPITOLA SIEDMA: Poznanie o Absolútnom]]'''</div> | ||
<div style="float:right">[[File:Go-previous.png|link=SK/BG 7.15| BG 7.15]] '''[[SK/BG 7.15|BG 7.15]] - [[SK/BG 7.17|BG 7.17]]''' [[File:Go-next.png|link=SK/BG 7.17| BG 7.17]]</div> | <div style="float:right">[[File:Go-previous.png|link=SK/BG 7.15| BG 7.15]] '''[[SK/BG 7.15|BG 7.15]] - [[SK/BG 7.17|BG 7.17]]''' [[File:Go-next.png|link=SK/BG 7.17| BG 7.17]]</div> | ||
{{ | {{RandomImage|Slovak}} | ||
==== VERŠ 16 ==== | ==== VERŠ 16 ==== | ||
<div class=" | <div class="devanagari"> | ||
: | :चतुर्विधा भजन्ते मां जनाः सुकृतिनोऽर्जुन । | ||
: | :आर्तो जिज्ञासुरर्थार्थी ज्ञानी च भरतर्षभ ॥१६॥ | ||
</div> | |||
<div class="verse"> | |||
:catur-vidhā bhajante māṁ | |||
:janāḥ su-kṛtino ’rjuna | |||
:ārto jijñāsur arthārthī | |||
:jñānī ca bharatarṣabha | |||
</div> | </div> | ||
==== SYNONYMÁ ==== | ==== SYNONYMÁ ==== | ||
<div class="synonyms | <div class="synonyms"> | ||
catuḥ-vidhāḥ — štyri druhy; bhajante — slúžia; mām — Mne; janāḥ — ľudí; su-kṛtinaḥ — zbožných; arjuna — ó, Arjuna; ārtaḥ — ten, kto sa súži; jijñāsuḥ — ten, kto je zvedavý; artha-arthī — ten, kto túži po hmotnom zisku; jñānī — ten, kto je obdarený poznaním; ca — a; bharata-ṛṣabha — ó, najlepší z Bharatovcov. | ''catuḥ-vidhāḥ'' — štyri druhy; ''bhajante'' — slúžia; ''mām'' — Mne; ''janāḥ'' — ľudí; ''su-kṛtinaḥ'' — zbožných; ''arjuna'' — ó, Arjuna; ''ārtaḥ'' — ten, kto sa súži; ''jijñāsuḥ'' — ten, kto je zvedavý; ''artha-arthī'' — ten, kto túži po hmotnom zisku; ''jñānī'' — ten, kto je obdarený poznaním; ''ca'' — a; ''bharata-ṛṣabha'' — ó, najlepší z Bharatovcov. | ||
</div> | </div> | ||
| Line 25: | Line 28: | ||
<div class="translation"> | <div class="translation"> | ||
Ó, Arjuna, najlepší z Bharatovcov, štyri druhy zbožných ľudí Mi začnú oddane slúžiť: trpiaci, túžiaci po bohatstve, zvedaví a hľadajúci Absolútnu Pravdu. | Ó, Arjuna, najlepší z Bharatovcov, štyri druhy zbožných ľudí Mi začnú oddane slúžiť: trpiaci, túžiaci po bohatstve, zvedaví a hľadajúci Absolútnu Pravdu. | ||
</div> | </div> | ||
| Line 43: | Line 45: | ||
L̍udia, ktorí sú vždy zaneprázdnení egoistickou činnosťou, sa niekedy v hmotnej tiesni obracajú k Bohu a začnú sa stýkať s čistými oddanými, vďaka čomu sa tiež stanú oddanými. Aj tí, ktorí sú všetkým sklamaní, niekedy vyhľadajú čistých oddaných a začnú sa zaujímať o otázky týkajúce sa Boha. Zavše sa i suchí filozofi, sklamaní všetkými oblasťami poznania, chcú naučiť poznať Boha. Potom prichádzajú k Najvyššiemu Pánovi, aby Mu slúžili, a tým transcendujú poznanie o neosobnom Brahmane a lokalizovanej Paramātme a vďaka Pánovej milosti alebo milosti Jeho predstaviteľa môžu dosiahnuť osobné chápanie Boha. Všeobecne platí, že trpiaci, zvedaví, túžiaci po zisku a hľadajúci Absolútnu Pravdu sa stanú čistými oddanými, len čo sa zbavia všetkých hmotných túžob a dokonale pochopia, že hmotný zisk nemá nič spoločné s duchovným pokrokom. Dovtedy, kým oddaní nedosiahnu v transcendentálnej oddanej službe toto štádium, zostávajú znečistení hmotnými činmi a hľadajú svetské vedomosti a podobne. Človek musí teda najskôr všetko toto prekonať, a potom sa môže dostať na úroveň čistej oddanej služby. | L̍udia, ktorí sú vždy zaneprázdnení egoistickou činnosťou, sa niekedy v hmotnej tiesni obracajú k Bohu a začnú sa stýkať s čistými oddanými, vďaka čomu sa tiež stanú oddanými. Aj tí, ktorí sú všetkým sklamaní, niekedy vyhľadajú čistých oddaných a začnú sa zaujímať o otázky týkajúce sa Boha. Zavše sa i suchí filozofi, sklamaní všetkými oblasťami poznania, chcú naučiť poznať Boha. Potom prichádzajú k Najvyššiemu Pánovi, aby Mu slúžili, a tým transcendujú poznanie o neosobnom Brahmane a lokalizovanej Paramātme a vďaka Pánovej milosti alebo milosti Jeho predstaviteľa môžu dosiahnuť osobné chápanie Boha. Všeobecne platí, že trpiaci, zvedaví, túžiaci po zisku a hľadajúci Absolútnu Pravdu sa stanú čistými oddanými, len čo sa zbavia všetkých hmotných túžob a dokonale pochopia, že hmotný zisk nemá nič spoločné s duchovným pokrokom. Dovtedy, kým oddaní nedosiahnu v transcendentálnej oddanej službe toto štádium, zostávajú znečistení hmotnými činmi a hľadajú svetské vedomosti a podobne. Človek musí teda najskôr všetko toto prekonať, a potom sa môže dostať na úroveň čistej oddanej služby. | ||
</div> | </div> | ||
Latest revision as of 22:47, 28 June 2018
VERŠ 16
- चतुर्विधा भजन्ते मां जनाः सुकृतिनोऽर्जुन ।
- आर्तो जिज्ञासुरर्थार्थी ज्ञानी च भरतर्षभ ॥१६॥
- catur-vidhā bhajante māṁ
- janāḥ su-kṛtino ’rjuna
- ārto jijñāsur arthārthī
- jñānī ca bharatarṣabha
SYNONYMÁ
catuḥ-vidhāḥ — štyri druhy; bhajante — slúžia; mām — Mne; janāḥ — ľudí; su-kṛtinaḥ — zbožných; arjuna — ó, Arjuna; ārtaḥ — ten, kto sa súži; jijñāsuḥ — ten, kto je zvedavý; artha-arthī — ten, kto túži po hmotnom zisku; jñānī — ten, kto je obdarený poznaním; ca — a; bharata-ṛṣabha — ó, najlepší z Bharatovcov.
PREKLAD
Ó, Arjuna, najlepší z Bharatovcov, štyri druhy zbožných ľudí Mi začnú oddane slúžiť: trpiaci, túžiaci po bohatstve, zvedaví a hľadajúci Absolútnu Pravdu.
VÝZNAM
Zbožní ľudia sa na rozdiel od neveriacich riadia pokynmi písiem a označujú sa preto ako zbožní (sukṛtinaḥ), teda tí, čo sa správajú podľa spoločenských a morálnych zásad a sú viac-menej odovzdaní Najvyššiemu Pánovi. Títo ľudia sú rozdelení do štyroch skupín: 1. trpiaci, 2. túžiaci po zisku, 3. zvedaví a 4. hľadajúci Absolútnu Pravdu, ale nie sú čistými oddanými, lebo za ich službou sa skrýva osobný motív. Čistá oddaná služba sa vykonáva bez motívu a bez túžby po hmotnom zisku. Bhakti-rasāmṛta-sindhu (1.1.11) definuje čistú oddanú službu takto:
anyābhilāṣitā-śūnyaṁ jñāna-karmādy-anāvṛtam ānukūlyena kṛṣṇānu- śīlanaṁ bhaktir uttamā
„Človek by mal slúžiť Najvyššiemu Pánovi, Śrī Kṛṣṇovi, s oddanosťou a bez túžby po zisku a sláve, ktoré by chcel získať plodonosnými činnosťami alebo filozofickou špekuláciou. To je čistá oddaná služba.“
Keď sa tieto štyri druhy zbožných ľudí obrátia k Najvyššiemu Pánovi, aby Mu slúžili, očistia sa stykom s čistými oddanými a sami sa stanú čistými oddanými. Pre neveriacich je však ťažké slúžiť Pánovi, pretože žijú sebeckým, neusporiadaným životom bez duchovného cieľa. Napriek tomu sa z mnohých stanú čistí oddaní, keď prídu do styku s čistými oddanými.
L̍udia, ktorí sú vždy zaneprázdnení egoistickou činnosťou, sa niekedy v hmotnej tiesni obracajú k Bohu a začnú sa stýkať s čistými oddanými, vďaka čomu sa tiež stanú oddanými. Aj tí, ktorí sú všetkým sklamaní, niekedy vyhľadajú čistých oddaných a začnú sa zaujímať o otázky týkajúce sa Boha. Zavše sa i suchí filozofi, sklamaní všetkými oblasťami poznania, chcú naučiť poznať Boha. Potom prichádzajú k Najvyššiemu Pánovi, aby Mu slúžili, a tým transcendujú poznanie o neosobnom Brahmane a lokalizovanej Paramātme a vďaka Pánovej milosti alebo milosti Jeho predstaviteľa môžu dosiahnuť osobné chápanie Boha. Všeobecne platí, že trpiaci, zvedaví, túžiaci po zisku a hľadajúci Absolútnu Pravdu sa stanú čistými oddanými, len čo sa zbavia všetkých hmotných túžob a dokonale pochopia, že hmotný zisk nemá nič spoločné s duchovným pokrokom. Dovtedy, kým oddaní nedosiahnu v transcendentálnej oddanej službe toto štádium, zostávajú znečistení hmotnými činmi a hľadajú svetské vedomosti a podobne. Človek musí teda najskôr všetko toto prekonať, a potom sa môže dostať na úroveň čistej oddanej služby.