SK/BG 1.46
VERŠ 46
- सञ्जय उवाच
- एवमुक्त्वार्जुनः सङ्ख्ये रथोपस्थ उपाविशत् ।
- विसृज्य सशरं चापं शोकसंविग्नमानसः ॥४६॥
- sañjaya uvāca
- evam uktvārjunaḥ saṅkhye
- rathopastha upāviśat
- visṛjya sa-śaraṁ cāpaṁ
- śoka-saṁvigna-mānasaḥ
SYNONYMÁ
sañjayaḥ uvāca — Sañjaya riekol; evam — takto; uktvā — prehovoril; arjunaḥ — Arjuna; saṅkhye — na bojisku; ratha — bojovom voze; upasthe — posadil sa; upāviśat — znovu si sadol; visṛjya — odhodil; sa-śaram — spolu so šípmi; cāpam — luk; śoka — žiaľom; saṁvigna — skľúčený; mānasaḥ — v mysli.
PREKLAD
Sañjaya riekol: „Keď takto Arjuna prehovoril uprostred bojiska, odhodil luk a šípy a zachvátený žiaľom sa posadil do bojového voza.“
VÝZNAM
Keď Arjuna pozoroval postavenie nepriateľa, postavil sa na svojom bojovom voze; bol však taký skľúčený, že sa znovu posadil a odložil luk a šípy. Taká vľúdna a dobrosrdečná osoba odovzdaná Bohu je hodna získať poznanie o vlastnom „ja“.
Takto končia Bhaktivedantove výklady k prvej kapitole Śrīmad Bhagavad-gīty, nazvanej „Pozorovanie armád na Kuruovskom bojisku.“