SK/BG 2.8
VERŠ 8
- न हि प्रपश्यामि ममापनुद्याद्
- यच्छोकमुच्छोषणमिन्द्रियाणाम् ।
- अवाप्य भूमावसपत्नमृद्धं
- राज्यं सुराणामपि चाधिपत्यम् ॥८॥
- na hi prapaśyāmi mamāpanudyād
- yac chokam ucchoṣaṇam indriyāṇām
- avāpya bhūmāv asapatnam ṛddhaṁ
- rājyaṁ surāṇām api cādhipatyam
SYNONYMÁ
na — ne; hi — istotne; prapaśyāmi — vidím; mama — môj; apanudyāt — mohlo zahnať; yat — tento; śokam — zármutok; ucchoṣaṇam — vysúša; indriyāṇām — zmysly; avāpya — získal; bhūmau — na zemi; asapatnam — bez súpera; ṛddham — prosperujúce; rājyam — kráľovstvo; surāṇām — polobohov; api — dokonca; ca — tiež; ādhipatyam — zvrchovanosť.
PREKLAD
Nenachádzam nič, čo by mohlo zahnať zármutok, od ktorého mi vysychajú zmysly. Nemohol by som sa ho zbaviť, ani keby som získal prekvitajúce kráľovstvo na zemi a moc polobohov v nebi.“
VÝZNAM
Napriek tomu, že Arjuna predložil množstvo dôkazov založených na poznaní náboženských a mravných zásad, je zrejmé, že sám, bez pomoci duchovného učiteľa Śrī Kṛṣṇu, nebol schopný svoje skutočné problémy vyriešiť. Uvedomoval si, že jeho znalosti sú bezcenné, čo sa týka odstránenia problémov, ktoré vysúšali celú jeho existenciu. Bez pomoci duchovného učiteľa, ako je Kṛṣṇa, nebol schopný tieto problémy vyriešiť. Akademické vedomosti, učenosť, vysoké postavenie atď. sú bezcenné pri riešení životných problémov. Pomoc môže poskytnúť jedine duchovný učiteľ, akým je Kṛṣṇa. Z toho tiež vyplýva, že duchovný učiteľ, ktorý si je stopercentne vedomý Kṛṣṇu, je pravým duchovným učiteľom, pretože môže vyriešiť životné problémy. Śrī Caitanya Mahāprabhu definoval pravého duchovného učiteľa týmito slovami:
kibā vipra, kibā nyāsī, śūdra kene naya yei kṛṣṇa-tattva-vettā, sei ‘guru’ haya
„Ak človek ovláda vedu o Kṛṣṇovi, je dokonalým a pravým duchovným učiteľom bez ohľadu na to, či je skúsený vo vedskej múdrosti (vipra), či sa narodil v nižšej rodine alebo či žije v životnom štádiu odriekania (sannyāsa).“ (Caitanya-caritāmṛta, Madhya 8.128) Takže nikto nemôže predstierať, že je duchovný učiteľ, keď neovláda vedu o Kṛṣṇovi. Vo vedskych písmach je tiež uvedené:
ṣaṭ-karma-nipuṇo vipro mantra-tantra-viśāradaḥ avaiṣṇavo gurur na syād vaiṣṇavaḥ śva-paco guruḥ
„Učený brāhmaṇa, ktorý pozná všetky odvetvia vedskeho poznania, nemôže byť duchovným učiteľom, ak nie je vaiṣṇava, tzn. ak nie je znalcom vedy o Kṛṣṇovi. Naopak ten, kto sa narodil v rodine nižšej spoločenskej skupiny, sa môže stať duchovným učiteľom, ak je vaiṣṇava, vedomý si Kṛṣṇu.“ (Padma Purāṇa)
Problémy hmotnej existencie, ako narodenie, staroba, choroby a smrť, sa nedajú prekonať hromadením hmotného bohatstva. Je veľa bohatých a hospodársky rozvinutých krajín s bezpečnými životnými podmienkami, ale napriek tomu v nich aj naďalej jestvujú problémy hmotnej existencie. Rôznymi spôsobmi hľadajú pokoj a šťastie; ak však naozaj chcú dosiahnuť pravé šťastie, musia hľadať Kṛṣṇu a Jeho učenie — Bhagavad-gītu a Śrīmad-Bhāgavatam — prostredníctvom Jeho pravého zástupcu, človeka vedomého si Kṛṣṇu.
Keby hospodársky rozvoj a materiálne pohodlie mohli zahnať naše nariekanie nad rodinnými, spoločenskými, národnostnými alebo medzinárodnými problémami, potom by Arjuna nepovedal, že ani prekvitajúce kráľovstvo na tejto planéte, ani zvrchovaná moc polobohov na nebeských planétach nemôžu zahnať jeho zármutok. Arjuna preto hľadal útočisko u Kṛṣṇu, čo je pravá cesta k dosiahnutiu pokoja a harmónie. Jediný úder hmotnej prírody môže zastaviť hospodársky rozvoj a vládu nad svetom. Takisto pokusy dostať sa na vyššie planéty, napríklad na Mesiac, môžu byť zmarené jediným zásahom. Potvrdzuje to aj Bhagavad-gītā: kṣīne puṇye martya-lokaṁ viśanti. „Keď človek vyčerpá výsledky dobrých skutkov, klesne z vrcholu šťastia opäť do najnižšieho životného postavenia.“ Takto pokleslo veľa svetových politikov a spôsobilo im to ešte väčší zármutok.
Ak chceme navždy utíšiť nárek, musíme sa, podobne ako Arjuna, snažiť hľadať ochranu u Kṛṣṇu. Arjuna prosil Kṛṣṇu, aby definitívne vyriešil jeho problémy, a to je zásadou každého, kto si je vedomý Kṛṣṇu.