SK/BG 2.18
VERŠ 18
- अन्तवन्त इमे देहा नित्यस्योक्ताः शरीरिणः ।
- अनाशिनोऽप्रमेयस्य तस्माद्युध्यस्व भारत ॥१८॥
- antavanta ime dehā
- nityasyoktāḥ śarīriṇaḥ
- anāśino ’prameyasya
- tasmād yudhyasva bhārata
SYNONYMÁ
anta-vantaḥ — pominuteľné; ime — tieto všetky; dehāḥ — hmotné telá; nityasya — večne existujúce; uktāḥ — vraví sa; śarīriṇaḥ — vtelené duše; anāśinaḥ — nezničiteľné; aprameyasya — nezmerateľné; tasmāt — preto; yudhyasva — bojuj; bhārata — ó, Bharatov potomok.
PREKLAD
Hmotné telo tejto nezničiteľnej, nezmerateľnej a večnej živej bytosti istotne pominie, preto bojuj, ó, potomok Bharatov.
VÝZNAM
Hmotné telo je vo svojej povahe pominuteľné. Jeho zničenie môže nastať hneď alebo až o sto rokov. Je to len otázka času. Nie je možné navždy ho udržať pri živote. Duša je však taká malá, že ju nepriateľ nemôže ani zbadať, nie to ešte zabiť. Ako sme sa už zmienili v predchádzajúcom verši, je taká nepatrná, že si nikto nedokáže ani predstaviť, ako ju zmerať. Takže niet dôvodu k nariekaniu, pretože duša sa nedá zabiť, a ani jej hmotné telo sa nedá uchovať navždy. Pre každého človeka je teda dôležité, aby počas svojho svetského života nasledoval náboženské zásady, lebo hmotné telo, do ktorého sa vtelila duša, je výsledkom minulých činov dovŕšených v predchádzajúcom živote. Vo Vedānta-sūtre je živá bytosť prirovnaná k svetlu, pretože je čiastočkou najvyššieho svetla. Tak ako slnečné svetlo udržiava celý vesmír, tak aj „svetlo“ duše udržiava hmotné telo. Len čo duša opustí hmotné telo, začne sa telo rozkladať. Duša je tým, čo udržuje telo nažive. Telo samo osebe je bezvýznamné. Preto Kṛṣṇa Arjunovi radil, aby bojoval a neobetoval náboženstvo pre hmotné či telesné pohodlie.