SK/BG 3.11
VERŠ 12
- देवान्भावयतानेन ते देवा भावयन्तु वः ।
- परस्परं भावयन्तः श्रेयः परमवाप्स्यथ ॥११॥
- devān bhāvayatānena
- te devā bhāvayantu vaḥ
- parasparaṁ bhāvayantaḥ
- śreyaḥ param avāpsyatha
SYNONYMÁ
devān — polobohovia; bhāvayatā — potešení; anena — touto obeťou; te — oni; devāḥ — polobohovia; bhāvayantu — potešia; vaḥ — vás; parasparam — vzájomne; bhāvayantaḥ — tešiac jeden druhého; śreyaḥ — požehnanie; param — najvyššie; avāpsyatha — dosiahnete.
PREKLAD
Polobohovia potešení obeťami potešia aj vás a vďaka tejto vzájomnej spolupráci medzi ľuďmi a polobohmi zavládne hojnosť všetkého.
VÝZNAM
Polobohovia sú zmocnenými správcami hmotných záležitostí. Prísun vzduchu, svetla, vody a všetkých ostatných požehnaní, ktoré udržujú telá živých bytostí nažive, majú na starosti nespočetní polobohovia, ktorí pomáhajú v rôznych častiach tela Najvyššej Božskej Osobnosti. Ich spokojnosť alebo nespokojnosť závisí od toho, ako ľudia vykonávajú yajñe. Niektoré obete sú určené daným polobohom, no aj tak konečným príjemcom je vždy Viṣṇu. Kṛṣṇa to potvrdzuje v Bhagavad-gīte (5.29), kde hovorí, že On je skutočným príjemcom obetí: bhoktāraṁ yajña-tapasām. Preto všetky yajñe majú prvoradú úlohu uspokojiť Kṛṣṇu (yajña-pati). Ak sú yajñe vykonávané dokonale, polobohovia, ktorí sa starajú o uspokojovanie prirodzených ľudských potrieb, sú automaticky uspokojení a obdarujú ich všetkým nevyhnutným.
Vykonávanie obetí (yajña) prináša so sebou veľa výhod, z ktorých najväčšou je vyslobodenie z hmotného otroctva. Vykonávaním obetí sa očistia všetky naše činy, čo je vysvetlené vo Vedach: āhāra-śuddhau sattva-śuddhiḥ sattva-śuddhau dhruvā smṛtiḥ smṛti-lambhe sarva-granthīnāṁ vipramokṣaḥ (Chāndogya Upaniṣad 7.26.2). Konaním yajñí sa jedlo, ktoré obetujeme, posväcuje, a keď jeme posvätené jedlo, očisťujeme svoju existenciu. Očistením existencie sa posväcujú jemné vlákna centra pamäte. Keď je posvätená pamäť, môžeme myslieť na cestu k vyslobodeniu a všetko spoločne vedie k vedomiu Kṛṣṇu, ktoré dnešná spoločnosť potrebuje zo všetkého najviac.