SK/BG 4.20
VERŠ 20
- त्यक्त्वा कर्मफलासङ्गं नित्यतृप्तो निराश्रयः ।
- कर्मण्यभिप्रवृत्तोऽपि नैव किञ्चित्करोति सः ॥२०॥
- tyaktvā karma-phalāsaṅgaṁ
- nitya-tṛpto nirāśrayaḥ
- karmaṇy abhipravṛtto ’pi
- naiva kiñcit karoti saḥ
SYNONYMÁ
tyaktvā — zanechal; karma-phala-āsaṅgam — závislosť na plodoch činov; nitya — trvale; tṛptaḥ — je spokojný; nirāśrayaḥ — bez nejakého útočiska; karmaṇi — v čine; abhipravṛttaḥ — byť plne zamestnaný; api — aj keď; na — nie; eva — istotne; kiñcit — čokoľvek; karoti — robí; saḥ — on.
PREKLAD
Taký človek nie je pripútaný k plodom svojich činov, je trvale spokojný, nezávislý a nekoná s myšlienkou na odmenu, aj keď vykonáva mnoho činností.
VÝZNAM
Oslobodiť sa od následkov činov sa dá len vtedy, keď človek robí všetko pre potešenie Kṛṣṇu. Človek vedomý si Kṛṣṇu koná z čistej lásky k Najvyššej Božskej Osobnosti, a preto ho nelákajú výsledky jeho činností. Nestará sa ani o svoju obživu, lebo všetko necháva na Kṛṣṇovi. Za ničím sa nenaháňa a nelipne na svojom majetku. Plní si svoje povinnosti, ako najlepšie vie, a ostatné necháva na Kṛṣṇovi. Taký človek je vždy zbavený všetkých dobrých i zlých následkov svojho konania. Zdá sa, akoby nič nerobil. To sa volá akarma alebo činy, ktoré nenesú hmotné následky. Hocijaký iný čin, vykonaný bez túžby potešiť Kṛṣṇu, konajúceho spútava, a to sa nazýva vikarma, ako už bolo predtým vysvetlené.