SK/BG 14.22-25
VERŠ 22-25
- श्रीभगवानुवाच ।
- प्रकाशं च प्रवृत्तिं च मोहमेव च पाण्डव ।
- न द्वेष्टि सम्प्रवृत्तानि न निवृत्तानि काङ्क्षति ॥२२॥
- उदासीनवदासीनो गुणैर्यो न विचाल्यते ।
- गुणा वर्तन्त इत्येवं योऽवतिष्ठति नेङ्गते ॥२३॥
- समदुःखसुखः स्वस्थः समलोष्टाश्मकाञ्चनः ।
- तुल्यप्रियाप्रियो धीरस्तुल्यनिन्दात्मसंस्तुतिः ॥२४॥
- मानापमानयोस्तुल्यस्तुल्यो मित्रारिपक्षयोः ।
- सर्वारम्भपरित्यागी गुणातीतः स उच्यते ॥२५॥
- śrī-bhagavān uvāca
- prakāśaṁ ca pravṛttiṁ ca
- moham eva ca pāṇḍava
- na dveṣṭi sampravṛttāni
- na nivṛttāni kāṅkṣati
- udāsīna-vad āsīno
- guṇair yo na vicālyate
- guṇā vartanta ity evaṁ
- yo ’vatiṣṭhati neṅgate
- sama-duḥkha-sukhaḥ sva-sthaḥ
- sama-loṣṭāśma-kāñcanaḥ
- tulya-priyāpriyo dhīras
- tulya-nindātma-saṁstutiḥ
- mānāpamānayos tulyas
- tulyo mitrāri-pakṣayoḥ
- sarvārambha-parityāgī
- guṇātītaḥ sa ucyate
SYNONYMÁ
śrī-bhagavān uvāca — Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol; prakāśam — osvietenie; ca — a; pravṛttim — lipnutie; ca — a; moham — klam; eva ca — tiež; pāṇḍava — ó, syn Pāṇḍuov; na dveṣṭi — nechovať odpor; sampravṛttāni — keď povstane; na nivṛttāni — ani keď ustane; kāṅkṣati — túži; udāsīna-vat — apatický; āsīnaḥ — spočíva; guṇaiḥ — kvalitami; yaḥ — kto; na — nikdy; vicālyate — rozrušený; guṇāḥ — kvality; vartante — konajú; iti evam — vedomý si toho; yaḥ — kto; avatiṣṭhati — zotrváva; na — nikdy; iṅgate — hýbať sa; sama — rovnaký; duḥkha — v nešťastí; sukhaḥ — v šťastí; sva-sthaḥ — spočíva v sebe; sama — rovnaký; loṣṭa — hrudu; aśma — kameň; kāñcanaḥ — zlato; tulya — vidieť rovnako; priya — milé; apriyaḥ — nemilé; dhīraḥ — pevne; tulya — rovnako; nindā — v pohane; ātma-saṁstutiḥ — chvála; māna — úcta; apamānayoḥ — potupa; tulyaḥ — rovnako; tulyaḥ — rovnako; mitra — priateľ; ari — nepriateľ; pakṣayoḥ — na strany; sarva — všetko; ārambha — snaha; parityāgī — kto zanechal; guṇa-atītaḥ — prekonať kvality hmotnej prírody; saḥ — on; ucyate — hovorí sa.
PREKLAD
Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Ó, syn Pāṇḍuov, človek, ktorý nechová nenávisť k osvieteniu, pripútanosti ani klamu, ak povstanú, ani po nich netúži, ak ustanú, kto chová apatiu a kvality prírody ho nerozrušia, kto zostáva pevný, vedomý si toho, že sú to iba kvality, ktoré konajú, kto spočíva sám v sebe a prijíma rovnako šťastie i nešťastie, kto hľadí rovnako na hrudu, kameň i na zlato, kto je múdry a prijíma milé i nemilé, chválu i pohanu ako to isté, koho sa nedotkne pocta ani opovrhnutie, kto je rovnaký k priateľom i nepriateľom a kto zanechal všetky materialistické činnosti — o tom sa hovorí, že sa povzniesol nad kvality hmotnej prírody.
VÝZNAM
Arjuna položil Kṛṣṇovi tri otázky a Kṛṣṇa mu na ne postupne odpovedá. Najprv naznačuje, že človek, ktorý prekonal hmotné kvality, nikomu nezávidí a ani po ničom netúži. Keď živá bytosť zostáva vtelená v tomto hmotnom tele, je pochopiteľné, že podlieha niektorým z hmotných kvalít. Až po opustení tela na ňu kvality hmotnej prírody nemôžu pôsobiť. No dokým má hmotné telo, nemala by sa nechať ovplyvniť. Človek by sa mal zapojiť do oddanej služby Pánovi, a tak sa automaticky prestane stotožňovať s telom. Ak má telesné vedomie, všetky jeho činnosti sú zamerané na uspokojenie zmyslov, no ak preorientuje svoje vedomie na Kṛṣṇu, túžba uspokojovať zmysly automaticky ustane. Živá bytosť nepotrebuje hmotné telo a nemusí konať podľa jeho impulzov. Sú to kvality hmotnej prírody, ktoré konajú v tele, pričom samotná duša je mimo týchto činností. Ako to realizovať prakticky? Oddaný si netúži užívať tela, a ani ho netúži opustiť. V tomto transcendentálnom postavení sa oddaný automaticky oslobodzuje. Nemusí sa starať o oslobodenie spod vplyvu kvalít hmotnej prírody.
Ďalšia otázka sa týkala transcendentálne situovanej osoby. Materialista je ovplyvňovaný takzvanou poctou a opovrhnutím, ktoré sa vzťahujú na jeho telo. Transcendentalistu sa falošná pocta, alebo opovrhnutie nikdy nedotknú, pretože si koná svoje povinnosti s vedomím Kṛṣṇu a nestará sa o to, či ho niekto chváli alebo haní. Používa veci priaznivé pre vykonávanie svojich povinností vo vedomí Kṛṣṇu a netúži po ničom hmotnom - po kameni, ani po zlate. Za svojich priateľov považuje všetkých, ktorí mu pomáhajú v povinnostiach vo vedomí Kṛṣṇu, a k svojím takzvaným nepriateľom nechová nenávisť. Ku všetkým a všetkému sa stavia rovnako a všetko vidí na tej istej úrovni, pretože si je dobre vedomý toho, že s hmotnou existenciou nemá nič spoločné. Sociálne a politické udalosti naňho nemajú vplyv, pretože veľmi dobre pozná povahu týchto dočasných prevratov a nepokojov. Človek vedomý si Kṛṣṇu nežiada nič pre seba, no pre Kṛṣṇu by urobil čokoľvek. Vyvinutím takéhoto postoja sa môže dostať na transcendentálnu úroveň.