SK/BG 11.35

Revision as of 09:42, 23 August 2017 by Vanibot (talk | contribs) (Bhagavad-gita Compile Form edit)
(diff) ← Older revision | Latest revision (diff) | Newer revision → (diff)
Его Божественная Милость А.Ч. Бхактиведанта Свами Прабхупада


VERŠ 35

sañjaya uvāca
etac chrutvā vacanaṁ keśavasya
kṛtāñjalir vepamānaḥ kirīṭī
namaskṛtvā bhūya evāha kṛṣṇaṁ
sa-gadgadaṁ bhīta-bhītaḥ praṇamya

SYNONYMÁ

sañjayaḥ uvāca — Sañjaya riekol Dhṛtarāṣṭrovi; etat — tak; śrutvā — vypočul; vacanam — reč; keśavasya — Kṛṣṇu; kṛta-añjaliḥ — so zopnutými rukami; vepamānaḥ — trasúci sa; kirītī — Arjuna; namaskṛtvā — klaňal sa; bhūyaḥ — znovu; eva — tiež; āha — riekol; kṛṣṇam — Kṛṣṇovi; sa-gadgadam — so zalknutým hlasom; bhīta-bhītaḥ — s bázňou; praṇamya — vzdávajúc úctu.

PREKLAD

Sañjaya riekol Dhṛtarāṣṭrovi: „Ó, kráľ, keď si trasúci sa Arjuna vypočul tieto slová Najvyššej Božskej Osobnosti, opätovne sa klaňal so zopnutými rukami. Bázlivo a so zalknutým hlasom oslovil Kṛṣṇu.“

VÝZNAM

Už sme vysvetlili, že pri uzretí vesmírnej podoby Najvyššej Božskej Osobnosti bol Arjuna zmätený, a tak sa Kṛṣṇovi znovu klaňal a s rozochveným hlasom sa začal modliť, nie snáď ako priateľ, ale ako užasnutý oddaný.