SK/BG 15.3-4
VERŠ 3-4
- na rūpam asyeha tathopalabhyate
- nānto na cādir na ca sampratiṣṭhā
- aśvattham enaṁ su-virūḍha-mūlam
- asaṅga-śastreṇa dṛḍhena chittvā
- tataḥ padaṁ tat parimārgitavyaṁ
- yasmin gatā na nivartanti bhūyaḥ
- tam eva cādyaṁ puruṣaṁ prapadye
- yataḥ pravṛttiḥ prasṛtā purāṇī
SYNONYMÁ
na — nie; rūpam — podoba; asya — tohoto stromu; iha — v tomto svete; tathā — tiež; upalabhyate — možno postrehnúť; na — nikdy; antaḥ — koniec; na — nikdy; ca — tiež; ādiḥ — počiatok; na — nikdy; ca — tiež; sampratiṣṭhā — základ; aśvattham — banyanovník; enam — tento; su-virūḍha — pevne; mūlam — zakorenený; asaṅga-śastreṇa — zbraňou nepripútanosti; dṛḍhena — silný; chittvā — zoťať; tataḥ — potom; padam — miesto; tat — tento; parimārgitavyam — musí byť vyhľadaný; yasmin — kde; gatāḥ — ísť; na — nikdy; nivartanti — vrátiť sa; bhūyaḥ — znovu; tam — k nemu; eva — zaiste; ca — tiež; ādyam — pôvodný; puruṣam — Božská Osobnosť; prapadye — odovzdať; yataḥ — z ktorej; pravṛttiḥ — začiatok; prasṛtā — šíriť sa; purāṇi — odpradávna.
PREKLAD
Na tomto svete nie je možné postihnúť jeho pravú podobu. Nik nevie, kde začína, kde končí a kde má svoj základ. Tento pevne zakorenený banyanovník musí človek zoťať mocnou zbraňou nepripútanosti. Preto nech vyhľadá miesto, odkiaľ sa po jeho dosiahnutí už viackrát nevráti a kde sa odovzdá Najvyššej Božskej Osobnosti, z ktorej už od nepamäti všetko vyviera.
VÝZNAM
V tejto śloke sa jasne hovorí, že v hmotnom svete nemožno pochopiť skutočnú podobu banyanovníka. Korene má hore a skutočný strom je na opačnej strane. Keď je človek zapletený do materiálnej expanzie tohoto stromu, nemôže vidieť, odkiaľ vychádza a ako sa rozpína. Je však potrebné, aby sme našli jeho počiatok. Vidíme, že všetko má svoj pôvod. „Som synom svojho otca, môj otec je synom tej a tej osoby, ktorá je synom ďalšieho otca atď.“ Týmto spôsobom dôjdeme k prvotnému otcovi tohoto vesmíru, Brahmovi, ktorého stvoril Garbhodakaśāyī Viṣṇu. Nakoniec dospejeme k Najvyššej Božskej Osobnosti, ktorá je konečnou príčinou stromu. Najvyššiu Božskú Osobnosť môžeme poznať, ak sa stýkame s ľuďmi, ktorí už toto poznanie majú. Keď to človek pochopí, môže sa postupne odpútať od falošného odrazu reality a pomocou poznania môže preťať spojenie a umiestniť sa v skutočnom strome.
Slovo asaṅga má v tomto verši veľký význam, pretože naša pripútanosť k zmyslovému pôžitku a túžba vládnuť hmotnej prírode je veľmi silná. Preto sa musíme učiť nepripútanosti diskutovaním o duchovnej vede predloženej autoritatívnymi písmami a musíme počúvať tých, ktorí majú skutočné poznanie. Vďaka takým rozhovorom v spoločnosti oddaných dospeje človek k Najvyššej Božskej Osobnosti. Prvou vecou, ktorú musíme urobiť, je odovzdať sa Najvyššiemu Pánovi. Vo verši sa hovorí o mieste, dosiahnutím ktorého sa už viac človek nevráti do tohoto odrazu iluzórneho stromu. Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, je pôvodný prameň všetkého jestvujúceho. Ak sa chceme uchádzať o Kṛṣṇovu priazeň, musíme sa Mu odovzdať. To môžeme docieliť oddanou službou, napríklad načúvaním, spievaním atď. Kṛṣṇa osobne vysvetlil, že je pôvodnou príčinou hmotného sveta: ahaṁ sarvasya prabhavaḥ: „Som prameňom všetkého.“ Ak sa túžime vyslobodiť z tohoto mocného banyanovníku hmotného života, musíme sa odovzdať Kṛṣṇovi. Akonáhle sa Mu odovzdáme, automaticky sa staneme odpútaní od hmotného sveta.