SK/BG 2.2
VERŠ 2
- śrī-bhagavān uvāca
- kutas tvā kaśmalam idaṁ
- viṣame samupasthitam
- anārya-juṣṭam asvargyam
- akīrti-karam arjuna
SYNONYMÁ
śrī-bhagavān uvāca — Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol; kutaḥ — kde; tvā — v tebe; kaśmalam — nečistota; idam — toto nariekanie; viṣame — v tejto kritickej chvíli; samupasthitam — prišla; anārya — osoby, ktorá nepozná hodnotu života; juṣṭam — robené kým; asvargyam — čo nevedie k vyšším planétam; akīrti — potupu; karam — spôsobujúca; arjuna — ó, Arjuna.
PREKLAD
Vznešený riekol: „Ó, Arjuna, kde sa v tebe vzala nečistota, ktorá nie je hodna človeka, poznajúceho vyššie hodnoty života, a ktorá nevedie k vyšším planétam, ale k potupe?“
VÝZNAM
Śrī Kṛṣṇa je Najvyššia Božská Osobnosť. Preto je v celej Bhagavad-gīte nazývaný Bhagavān, konečný aspekt Absolútnej Pravdy. Absolútna Pravda je realizovaná v troch štádiách: Brahman, neosobný všeprestupujúci duch, Paramātmā, aspekt Najvyššieho, ktorý je umiestnený v srdciach všetkých živých bytostí, a Bhagavān, Najvyššia Božská Osobnosť, Śrī Kṛṣṇa. V Śrīmad-Bhāgavatame (1.2.11) sú tieto tri aspekty Absolútnej Pravdy vysvetlené takto:
vadanti tat tattva-vidas tattvaṁ yaj jñānam advayam brahmeti paramātmeti bhagavān iti śabdyate
„Znalci Absolútnej Pravdy realizujú Absolútnu Pravdu v troch identických aspektoch, ktoré sa nazývajú Brahman, Paramātmā a Bhagavān.“
Tieto tri božské aspekty sa dajú vysvetliť na príklade so Slnkom. Aj Slnko má tri aspekty: žiaru, povrch a samotnú planétu. Kto sa zaoberá štúdiom slnečnej žiary, študuje iba prvý aspekt Slnka. Pokročilejší je ten, kto spoznal povrch. A najdokonalejší je ten, kto vkročí na samotnú planétu. Obyčajným ľuďom stačí poznanie slnečnej žiary, čiže neosobná oslňujúca žiara, a možno ich prirovnať k tým, ktorí z Absolútnej Pravdy nerealizujú nič viac než aspekt nazývaný Brahman. Pokročilejší ľudia pozorujú povrch Slnka, ktorý sa z pohľadu Absolútnej Pravdy prirovnáva k realizácii Paramātmy. A napokon človek, ktorý dokáže vstúpiť do samotného vnútra slnečnej planéty, sa dá prirovnať k tomu, kto zrealizoval osobný aspekt Najvyššej Absolútnej Pravdy, Bhagavāna. Všetci ľudia hľadajúci Absolútnu Pravdu sa zaoberajú tou istou vecou, no oddaní alebo transcendentalisti, teda tí, čo realizujú najvyšší aspekt Absolútnej Pravdy, Bhagavāna, sú najpokročilejší. Aj keď slnečná žiara, slnečný povrch a samotná planéta sú úzko spojené, tvoria tri rozdielne študijné prvky, tri rôzne štádia poznania.
Vyāsadevov otec Parāśara Muni, ktorý je uznávanou vedskou autoritou, vysvetlil význam sanskṛtského slova bhagavān. Bhagavān je osoba neobyčajne krásna, bohatá, slávna, silná, múdra a schopná odriekania. Je veľa bohatých, mocných, krásnych, slávnych, učených a schopných odriekať si, no nikto z nich nemôže tvrdiť, že má všetky tieto atribúty naraz a v plnej miere. To môže povedať jedine Kṛṣṇa, pretože je Najvyššia Božská Osobnosť. Žiadna živá bytosť, vrátane Brahmu, Śivu či Nārāyaṇa, nemôže vlastniť tieto atribúty v plnej miere ako Kṛṣṇa. Preto v Brahma-saṁhite (5.1) Brahmā hovorí, že Śrī Kṛṣṇa je Najvyššia Božská Osobnosť. Nikto sa Mu nevyrovná a nikto Ho neprevyšuje; On je Bhagavān, prvotný Boh, nazývaný tiež Govinda, najvyššia príčina všetkých príčin.
īśvaraḥ paramaḥ kṛṣṇaḥ sac-cid-ānanda-vigrahaḥ anādir ādir govindaḥ sarva-kāraṇa-kāraṇam
„Je veľa tých, ktorí majú vlastnosti ako Bhagavān, ale Kṛṣṇa je najvyšší, pretože Jeho nikto neprekoná. Je prvotným Pánom, Govindom, príčinou všetkých príčin a Jeho telo je večné, plné poznania a blaženosti.“
V Śrīmad-Bhāgavatame (1.3.28) je zoznam mnohých inkarnácií Najvyššieho Pána. Ale Kṛṣṇa je tu opísaný ako pôvodná Najvyššia Božská Osobnosť, v ktorej majú všetky inkarnácie a božské zjavenia svoj pôvod.
ete cāṁśa-kalāḥ puṁsaḥ kṛṣṇas tu bhagavān svayam indrāri-vyākulaṁ lokaṁ mṛḍayanti yuge yuge
„Všetky inkarnácie Boha sú buď úplnými expanziami alebo časťami úplných expanzií Najvyššieho Pána, ale iba Śrī Kṛṣṇa je Najvyššia Božská Osobnosť.“
Takže Kṛṣṇa je pôvodná Najvyššia Božská Osobnosť, Absolútna Pravda a zdroj Nadduše (Paramātmy) a neosobného Brahmanu.
Arjunovo nariekanie nad svojimi príbuznými bolo v prítomnosti Najvyššieho Pána naozaj nemiestne. Preto tu Kṛṣṇa vyjadril Svoje počudovanie slovom „kde“ (kutaḥ). Také nečistoty boli u človeka, ktorý patril k civilizovanej skupine ľudí nazývaných Āryovia, prekvapujúce. Slovom Āryovia sa označujú tí, ktorí poznajú hodnotu života a ich spoločnosť sa zakladá na duchovnom poznaní. L̍udia, ktorí sa nechali zviesť materialistickým poňatím života, nevedia, že životným cieľom je realizácia Absolútnej Pravdy, Viṣṇua alebo Bhagavāna. Nazývajú sa ne-āryovia, lebo sú očarovaní vonkajšími rysmi hmotného sveta a nevedia, čo znamená vyslobodenie z hmotného otroctva. Arjuna zlyhal vo svojej kṣatriyskej povinnosti, keď odmietol bojovať. Takéto bojazlivé konanie sa pre Āryu nehodí. Ak chce človek pokročiť v duchovnom živote, neprospeje mu, keď sa vyhýba povinnostiam, a ani na tomto svete mu to neprinesie slávu. Kṛṣṇa teda neschvaľoval Arjunov takzvaný súcit s jeho blízkymi.