SK/BG 2.39
VERŠ 39
- eṣā te ’bhihitā sāṅkhye
- buddhir yoge tv imāṁ śṛṇu
- buddhyā yukto yayā pārtha
- karma-bandhaṁ prahāsyasi
SYNONYMÁ
eṣā — toto všetko; te — tebe; abhihitā — vyložil; sāṅkhye — analytickým štúdiom; buddhiḥ — inteligencia; yoge — pracovať bez túžby po plodoch; tu — ale; imām — toto; śṛṇu — len vypočuj; buddhyā — inteligenciou; yuktaḥ — spojený; yayā — prostredníctvom ktorej; pārtha — ó, syn Pṛthy; karma-bandham — zajatie činov a odplaty; prahāsyasi — môžeš sa vyslobodiť z.
PREKLAD
Až doposiaľ som ti vyložil toto poznanie analytickým štúdiom. Teraz počúvaj, ako ti ho vysvetlím z hľadiska konania bez túžby po plodoch svojej práce. Ó, syn Pṛthy, ak budeš konať s týmto poznaním, môžeš sa vyslobodiť zo zajatia činov.
VÝZNAM
Podľa vedskeho slovníka Nirukti sa slovo saṅkhyā vzťahuje na to, čo podrobne opisuje veci, a sāṅkhya označuje filozofiu, ktorá vysvetľuje pravú povahu duše. Yoga znamená ovládanie zmyslov. Arjunova nechuť bojovať v skutočnosti pochádzala z hmotných záujmov. Zabúdal na svoju hlavnú povinnosť a chcel sa vzdať boja, lebo si myslel, že bude šťastnejší, keď svojich príbuzných nezabije, než keby sa mal radovať z kráľovstva po porážke svojich bratancov a bratov, Dhṛtarāṣṭrových synov. V obidvoch prípadoch ide o čistý zmyslový pôžitok. Šťastie, ktoré by ho čakalo po víťazstve nad príbuznými, i šťastie vidieť svojich príbuzných nažive bolo založené na uspokojení jeho zmyslov, pretože bol ochotný zanedbať poznanie a povinnosť. Preto chcel Kṛṣṇa Arjunovi vysvetliť, že keď zabije telo svojho praotca, nezabije samotnú dušu. Vysvetlil, že všetky individuálne osoby, vrátane Jeho samotného, boli večnými jednotlivcami v minulosti, sú jednotlivcami v súčasnosti a zostanú nimi aj v budúcnosti, pretože všetci sme individuálne duše, ktoré menia svojej telesné schránky. V skutočnosti si však našu individualitu zachovávame aj po vyslobodení sa z pút hmotného sveta. Śrī Kṛṣṇa teda Arjunovi podrobne vysvetlil povahu duše a tela. V slovníku Nirukti sa analytické štúdium duše a tela nazýva sāṅkhya. Saṅkhya však nemá nič spoločné so sāṅkhyovskou filozofiou ateistu Kapilu. Už dávno predtým, ako podvodník Kapila predložil svoju sāṅkhyovskú filozofiu, bola filozofia sāṅkhye vysvetlená v Śrīmad-Bhāgavatame pravým Kapilom, inkarnáciou Śrī Kṛṣṇu, ktorý túto filozofiu svojej matke Devahūti. Śrī Kapila veľmi jasne vysvetlil, že puruṣa, Najvyšší Pán, ktorý je aktívny, stvoril tento pominuteľný svet pohľadom na hmotnú prírodu (prakṛti). To je potvrdené v Gīte i vo Vedach. Opis vo Vedach udáva, že Pán pohľadom oplodnil prakṛti nepatrnými individuálnymi dušami. Všetky tieto individuálne duše pracujú v hmotnom svete pre svoj zmyslový pôžitok a očarované hmotnou energiou si myslia, že si užívajú. Táto mentalita ovplyvňuje živú bytosť aj vtedy, keď sa túži vyslobodiť z hmoty; v tomto štádiu má tendenciu stotožňovať sa s Bohom. To je posledná pasca iluzórnej energie alebo klam zmyslových pôžitkov. Len po mnohých a mnohých životoch v takej činnosti, vedenej túžbou po hmotných zmyslových pôžitkoch, sa veľké duše odovzdajú Vāsudevovi, Śrī Kṛṣṇovi, a dosiahnu svoj vytúžený cieľ, Absolútnu Pravdu.
Arjuna prijal Kṛṣṇu za svojho duchovného učiteľa, keď Mu povedal: śiṣyas te 'haṁ śādhi māṁ tvāṁ prapannam. Teraz mu Kṛṣṇa vyloží funkciu buddhi-yogy alebo karma-yogy, vysvetlí mu, ako vykonávať oddanú službu čisto pre potešenie Pánových zmyslov. V desiatom verši desiatej kapitoly sa píše, že buddhi-yoga znamená priamu spoločnosť s Pánom, sídliacim v srdciach všetkých bytostí v podobe Paramātmy. Bez oddanej služby však tento vzťah nemôže jestvovať. Preto ten, kto je zapojený do transcendentálnej láskyplnej oddanej služby Bohu, kto si je vedomý Kṛṣṇu, dosiahne štádium buddhi-yogy vďaka zvláštnej Pánovej milosti. Śrī Kṛṣṇa preto vraví, že čistým poznaním oddanosti v absolútnej láske odmení iba tých, ktorí neustále vykonávajú oddanú službu z transcendentálnej lásky. Takto môže oddaný ľahko dosiahnuť Boha, Jeho večnú a blaženú ríšu.
Buddhi-yoga, o ktorej je reč v tomto verši, predstavuje oddanú službu. Slovom sāṅkhya tu nie je označená sāṅkhya-yoga nepravého Kapilu, preto ju nesmieme zameniť so sāṅkhya-yogou, o ktorej sa hovorí v tomto verši. V tom čase nemala filozofia ateistického Kapilu žiadny vplyv, a preto ani Kṛṣṇa nemal záujem zmieňovať sa tu o takej bezbožnej špekulatívnej filozofii. Pravú sāṅkhyovú filozofiu opísal v Śrīmad-Bhāgavatame pravý Kapila. Slovo sāṅkhya znamená analytický opis tela a duše. Kṛṣṇa opísal Arjunovi povahu duše, aby ho tak priviedol k buddhi-yoge alebo bhakti-yoge. Preto Kṛṣṇova sāṅkhya a sāṅkhya pravého Kapilu sú jedno a to isté: bhakti-yoga. Preto Kṛṣṇa hovorí v Bhagavad-gīte, že iba hlúpi ľudia robia rozdiely medzi sāṅkhya-yogou a bhakti-yogou (sāṅkhya-yogau pṛthag bālāḥ pravadanti na paṇḍitāḥ).
Takže je jasné, že ateistická sāṅkhya nemá nič spoločné s bhakti-yogou, aj keď niektorí hlupáci tvrdia, že Bhagavad-gītā o nej pojednáva.
Malo by nám byť jasné, že buddhi-yoga znamená konať s mysľou uprenou na Kṛṣṇu alebo oddane slúžiť Bohu v plnej blaženosti a s plným poznaním, ktoré táto služba prináša. Kto pracuje iba pre Pánovo potešenie a nehľadí na problémy, koná podľa zásad buddhi-yogy a nachádza sa ustavične v transcendentálnej blaženosti. Vďaka tejto duchovnej činnosti získava človek automaticky Pánovou milosťou transcendentálne poznanie. Takto dosiahne úplné vyslobodenie bez toho, že by na získanie poznania vynaložil nejaké zvláštne úsilie. Medzi činnosťou, pri ktorej si je človek vedomý Kṛṣṇu, a činnosťou konanou s myšlienkou na odmenu v podobe rodinného alebo hmotného šťastia, je podstatný rozdiel. Buddhi-yoga je teda transcendentálna kvalita činnosti, ktorú vykonávame.