SK/BG 2.47

Revision as of 10:36, 21 August 2017 by RDSevaDas (talk | contribs) (Created page with "B47 <div style="float:left">'''Bhagavad-gītā — taká, aká je - SK/BG 2...")
(diff) ← Older revision | Latest revision (diff) | Newer revision → (diff)
His Divine Grace A.C. Bhaktivedanta Swami Prabhupāda


VERŠ 47

karmaṇy evādhikāras te
mā phaleṣu kadācana
mā karma-phala-hetur bhūr
mā te saṅgo ’stv akarmaṇi

SYNONYMÁ

karmaṇi — predpísané povinnosti; eva — istotne; adhikāraḥ — právo; te — tvoje; mā — nikdy; phaleṣu — na plody; kadācana — kedykoľvek; mā — nikdy; karma-phala — k výsledkom práce; hetuḥ — príčina; bhūḥ — stane sa; mā — nikdy; te — tebou; saṅgaḥ — lipnutie; astu — malo by byť; akarmaṇi — neplnenie predpísaných povinností.

PREKLAD

Máš právo vykonávať svoje predpísané povinnosti, no nemáš nárok na užívanie plodov svojich činov. Nikdy sa nepovažuj za príčinu výsledkov svojich činov a neviaž sa na nečinnosť.

VÝZNAM

Na úvahu sú tu predložené tri faktory: predpísané povinnosti, nezávislá činnosť a nečinnosť. Predpísané povinnosti sú činy, ktoré človek robí podľa toho, v akej kvalite hmotnej prírody sa nachádza. Nezávislá činnosť znamená vykonávanie činov bez schválenia autoritou a nečinnosť znamená zanedbanie predpísaných povinností. Śrī Kṛṣṇa tu Arjunovi radí, aby nebol nečinný, ale aby konal svoju predpísanú povinnosť bez lipnutia na výsledkoch. Ten, kto lipne na výsledkoch svojich činov, je príčinou konania a je za svoje činy tiež zodpovedný; potom si buď užíva, alebo trpí ich následky.

Predpísané povinnosti možno rozdeliť na tri skupiny: obyčajné, naliehavé a žiadúce. Obyčajné povinnosti, ktoré sú vykonávané v súlade s pokynmi písiem, charakterizujú činnosť v kvalite dobra, lebo sú vykonávané bez túžby po plodoch. Činnosti vykonávané s túžbou po výsledkoch človeka zotročujú, a preto sú nepriaznivé. Každý má svoje predpísané povinnosti a každý by mal konať bez lipnutia na výsledkoch. Takéto plnenie si povinností bez sebeckého záujmu vedie nepochybne k vyslobodeniu.

Śrī Kṛṣṇa preto Arjunovi radil, aby bojoval z povinnosti, bez lipnutia na výsledku. Jeho neúčasť v boji by bola formou hmotnej pripútanosti, ktorá nikdy nevedie človeka k spáse. Akákoľvek pripútanosť, kladná či záporná, je vždy príčinou otroctva a žiadna nám nemôže pomôcť vyslobodiť sa z hmotného bytia; a nečinnosť je hriešna. Bojovať z povinnosti bolo teda pre Arjunu jedinou cestou k vyslobodeniu.