SK/BG 3.14
VERŠ 14
- karma brahmodbhavaṁ viddhi
- brahmākṣara-samudbhavam
- tasmāt sarva-gataṁ brahma
- nityaṁ yajñe pratiṣṭhitam
SYNONYMÁ
karma — činnosť; brahma — z Ved; udbhavam — vznikajú; viddhi — mal by si vedieť; brahma — Vedy; akṣara — od Najvyššieho Brahmanu (Božskej Osobnosti); samudbhavam — priamo prejavené; tasmāt — preto; sarva-gatam — všadeprítomná; brahma — transcendencia; nityam — trvale; yajñe — v obeti; pratiṣṭhitam — spočíva.
PREKLAD
Vedz, že predpísané povinnosti sú uložené vo Vedach, ktoré pochádzajú priamo od Najvyššej Božskej Osobnosti. Preto všadeprítomná Transcendencia trvale spočíva v obetných činoch.
VÝZNAM
V tomto verši je jasnejšie popísaná yajñārtha-karma, čiže nutnosť robiť všetko pre potešenie Kṛṣṇu. Keďže musíme konať tak, aby sme potešili Yajña-puruṣu, Viṣṇua, sme nútení hľadať návod na také konanie v transcendentálnych vedskych knihách. Vedy sú teda zákonníkmi činov. Všetko, čo bolo vykonané bez súhlasu Ved, sa nazýva vikarma, neoprávnený alebo hriešny čin. Preto sa vždy musíme riadiť podľa Ved, aby sme sa ochránili pred následkami činov. V bežnom živote sa musíme správať podľa pokynov štátu a podobne tak sa musíme správať aj podľa pokynov najvyššieho štátu, ktorého hlavou je Boh, Śrī Kṛṣṇa. Tieto pokyny vo Vedach sa manifestujú priamo z dychu Najvyššej Božskej Osobnosti. V Bṛhad-āraṇyaka Upaniṣade (4.5.11) sa hovorí: asya mahato bhūtasya niśvasitam etad yad ṛg-vedo yajur-vedaḥ sāma-vedo 'tharvāṅgirasaḥ. „Všetky štyri Vedy — Ṛg Veda, Yajur Veda, Sāma Veda a Atharva Veda — emanujú z dychu Najvyššej Osobnosti.“ Keďže Pán je všemohúci, môže hovoriť aj dýchaním vzduchu. Pretože On dokáže hociktorým zmyslom vykonávať funkcie všetkých ostatných zmyslov, čo potvrdzuje i Brahma-saṁhitā. Inými slovami, môže rozprávať dýchaním a oplodňovať očami. Vraví sa, že všetky živé bytosti splodil pohľadom na hmotnú prírodu. Po oplodnení lona hmotnej prírody podmienenými dušami, vložil do vedskej múdrosti pokyny, ako sa môžu vrátiť domov, naspäť k Bohu. Nesmieme zabúdať, že všetky podmienené duše v hmotnom svete bažia po hmotnom pôžitku. No vedske pokyny sú zostavené tak, aby človek mohol uspokojiť svoje nečisté žiadosti a po skončení svojho takzvaného pôžitku sa vrátiť k Bohu. Podmieneným dušiam takto ponúkajú možnosť dosiahnuť vyslobodenie. Podmienené duše sa preto musia snažiť nasledovať obetný proces tak, že sa stanú vedomými si Kṛṣṇu. Do oddanej služby Kṛṣṇovi sa môžu zapojiť aj tí, ktorí nedodržiavajú všetky vedske zásady; oddaná služba vedske obrady nahradí.