SK/BG 3.37
VERŠ 37
- śrī-bhagavān uvāca
- kāma eṣa krodha eṣa
- rajo-guṇa-samudbhavaḥ
- mahāśano mahā-pāpmā
- viddhy enam iha vairiṇam
SYNONYMÁ
vśri-bhagavān uvāca — Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol; kāmaḥ — žiadostivosť; eṣaḥ — tento; krodhaḥ — hnev; eṣaḥ — tento; rajaḥ-guṇa — kvalita vášne; samudbhavaḥ — zrodená z; mahā-aśanaḥ — ktorá všetko pohlcuje; mahā-pāpmā — veľmi hriešny; viddhi — vedz; enam — to; iha — v hmotnom svete; vairiṇam — najväčší nepriateľ.
PREKLAD
Krṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Je to iba žiadostivosť, ó, Arjuna, splodená z kvality vášne, ktorá sa neskôr zmení na hnev; v tomto svete je všepohlcujúcim nepriateľom a pôvodcom hriechu.
VÝZNAM
Len čo sa živá bytosť dostane do styku s hmotným stvorením, pod vplyvom kvality vášne sa zmení jej večná láska ku Kṛṣṇovi na žiadostivosť. Inými slovami, láska k Bohu sa zmení na žiadostivosť tak, ako sa mlieko zmení na jogurt pri styku s kyslým tamarindom. Keď žiadostivosť nie je uspokojená, zmení sa na hnev, hnev prechádza do ilúzie a ilúzia spôsobuje, že zostávame v zajatí hmotnej existencie. Preto je žiadostivosť najväčším nepriateľom živej bytosti a je to práve žiadostivosť, ktorá čistú dušu zvádza k tomu, aby zostala v zajatí hmotného sveta. Hnev a jeho následky sú prejavom kvality nevedomosti. Ak sa teda namiesto degradovania do kvality nevedomosti povýšime z kvality vášne do kvality dobra tým, že sa budeme riadiť určitými životnými zásadami, potom môžeme dosiahnuť duchovnú čistotu, ktorá nás ochráni pred úpadkom pochádzajúcim z hnevu.
Najvyšší Pán sa rozdelil na nespočetné čiastočky tak, že Jeho duchovná blaženosť neprestajne narastá a všetky bytosti sú neoddeliteľnou súčasťou tejto duchovnej blaženosti. Majú tak čiastočnú samostatnosť, ale keďže ju zneužili, zmenili svoju oddanosť na túžbu po hmotnom pôžitku a dostali sa do moci žiadostivosti. Pán stvoril tento svet, aby podmieneným dušiam umožnil uspokojiť ich túžbu po zmyslových pôžitkoch, a keď sú po dlhej dobe márnych pokusov sklamané, začnú sa pýtať, aké je ich pravé postavenie.
Vedānta-sūtra začína slovami athāto brahma-jijñāsā. „Človek si musí klásť otázky týkajúce sa Najvyššieho.“ V Śrīmad-Bhāgavatame je Najvyšší definovaný takto: janmādy asya yato 'nvayād itarataś ca. „Najvyšší Brahman je pôvodom všetkého.“ Takže aj žiadostivosť pochádza Z Najvyššieho. Ak sa žiadostivosť zmení na lásku k Najvyššiemu, k Śrī Kṛṣṇovi, čiže keď človek koná tak, aby potešil Kṛṣṇu, zduchovnie žiadostivosť i hnev. Hanumān, mocný služobník Śrī Rāmacandru, použil hnev, keď zapálil zlaté mesto démona Rāvaṇu, vďaka čomu sa z neho stal najväčší Pánov oddaný. Keď použijeme žiadostivosť a hnev v službe Bohu, stanú sa našimi priateľmi, a nie nepriateľmi.